# Akoby prešli cez portál. Presne tak mu to pripadá. Nie je tu ticho a pusto, steny sa nerozpadávajú, okná nie sú rozbité a nie sú tu sami. Akoby vstúpili do iného storočia, do roku dávno predtým než sa Gregory narodil, do času, keď táto inštitúcia fungovala. Z prázdnej haly sa stala preplnená spoločenská miestnosť, kde sa cvoci hrajú rôzne hry. Sestričky v habitoch stoja v kútoch ako stráže. Jedna z nich ohlasuje, že o chvíľu sa sem príde pozrieť pán doktor, tak nech sa správajú slušne, ale ostatní akoby jej nerozumeli, pokračujú vo svojich činnostiach.

„To má byť nejaký maškarný ples? Myslíš si, že som hlúpy a skočím ti na to, že toto všetko je skutočné?" osopí sa na ňu, stále popiera, že toto je realita.

„Ale ono je to skutočné. Len sa rozhliadni..." nabáda ho a on tak urobí, ale začať si všímať detaily je práve to najhoršie rozhodnutie. Psychóza týchto ľudí sa naňho valí zo všetkých strán ako lavína a nie je to nič príjemné. Okolo neho prejde obrovský ružový zajac so zaschnutou krvou na predných hryzákoch. Je mu jasné, že je to len maska, ale vystrašila ho k smrti. Prečo tu takto pobehuje? Myslí si, že je naozaj zajac? Sleduje ho, ako si sadá do kresla, hypnotizuje ho svojimi guľatými čiernymi očami malými ako gombíčky a zapaľuje si fajku. V tom sa naňho znenazdajky vrhne nejaká žena, vlasy jej padajú do tváre, je špinavá a vychudnutá na kosť.

„Sú všade, všade okolo nás, prichádzajú, chcú nás zabiť. Myslíš, že si v bezpečí, ale nie si, nájdu si ťa, nájdu nás všetkých, stiahnu nás z kože za živa..." naliehavo mrmle a skoro sa plazí po jeho tele ako jedovatý had. Je však prudko odstrčená, dopadne na zem a začne hlasno nariekať.

„Si trápna, Marissa, nikoho to nezaujíma. A nájdi si vlastného chlapa!" Murriel na ňu hodí pohľad plný opovrhnutia. Kde sa v nej vzalo toto násilie a krutosť? Pristúpi k ním jedna zo sestier a prikazuje Marrise, aby sa postavila, ale ona odmieta. Váľa sa v prachu a zavíja až sestra nemá na výber, schmatne ju za vlasy a ťahá ju preč. „Dnes ostaneš vo svojej cele a BEZ VEČERE!" Ako ju ťahá, je jej vidno pod sukňu, kde chýba spodné prádlo. Gregory odvráti zrak, ale každý kúsok tohto miesta skrýva nepríjemné prekvapenie. Nechutnejšie a príšernejšie než to, čo zatiaľ videl je už len muž, ktorý rozotiera výkaly po stene. Šíri sa odtiaľ ohavný zápach a on radšej nechce vedieť, či sú jeho vlastné alebo nejakého iného pacienta. Napne ho na vracanie, horko-ťažko to v sebe udrží. Sústredí sa na niečo iné, ale cíti sa ako na kolotoči, z ktorého je otrasný výhľad na všetky strany a ešte k tomu ani nemôže vystúpiť. Murriel ho majetnícky objíma, ale on je príliš šokovaný na to, aby to vôbec vnímal. V ďalšom kúte miestnosti si totiž niekto užíva orálny sex. Musí to byť len zlý sen. Preber sa, Gregory. Okamžite sa preber!!

„Chcem jesť, chcem jesť, chcem jesť..." skanduje jedna z tých kreatúr a trieska pri tom do stola. „Som hladnaaaaaaaaa!"

„Ťap, ťap, ťapušky, išli mačky na hrušky..."

„Keď som raz šiel na bicykli, zrazil som mačku. Bola mŕtva a šla za mnou až domov."

„Ťap, ťap...ako to ide ďalej? AKO TO IDE ĎALEJ?!"

„Cukrová vata je slaná!" „Nie, nie je! Je kyslá!" „Slaná!"

„Ťap...ťap...Aaaaaaaa!"

Všetci sa navzájom prekrikujú až mu ich slová splývajú v jedno, zarývajú sa mu do uší a ostávajú tam na trvalo. Náreky zúfalstva, krik z bolesti, vzdychy od slasti, vety, ktoré sa dajú nazvať jedine nonsensom, škrabanie po stenách, drkotanie zubami, mľaskanie, klopkanie – je to v jeho hlave a nedokáže sa toho zbaviť. Ani na chvíľu nepochybuje, že je to celé skutočnosť.

„Náš hosť je trochu vydesený," ozve sa za ním. Otáča sa a dúfa, že po prvýkrát ako tu vkročil uvidí niečo normálne, ale také šťastie nemá. Stojí tam chlapík s hustým strniskom, očami podliatymi krvou a s ďalším párom očí v rukách. Komu ich vzal? Pricupitá k nemu Murriel a on už zrazu pozná odpoveď. Miesto, kde by sa mali nachádzať oči je prázdne, ostali len hlboké čierne jamy. Toto je okamih, kedy si Gregory povie dosť! Už toho viac nezvládne.

Tam vonku, počas rozprávania svojho životného príbehu, bola Murriel taká úprimná a normálna, ale tu vnútri dokonale zapadá medzi psychicky chorých pacientov. S takouto Murriel nemá nič spoločné. On je normálny, naozaj je, aspoň sa tomu snaží veriť.

Aby si udržal aj posledné zbytky zdravého rozumu, prediera sa von na čerstvý vzduch. Prudko dýcha, ale zdá sa mu, že jeho pľúca sú stále prázdne. Rád by sa o niečo oprel, ale nemá po ruke vôbec nič, a tak unavene klesne na zem. Pred očami sa mu zatmie, už nevníma nič z toho, čo sa okolo neho deje a úprimne je za to vďačný.

# „Našli sme ho tu ležať. Neviem čo ho k nám ťahá, ale už dvakrát sa sem vlámal."

„Poškodil niečo? Zaplatíme to."

„To nie je treba. Našiel si trhlinu z druhej strany budovy, nachádzajú sa tam podzemné miestnosti, ktoré sú už celé roky nevyužívané..."

„Chcete zavolať políciu?"

„Nie, ale mal by som sa s vami pozhovárať o niečo inom. Nechcem vás znepokojovať, ale správal sa dosť... zmätene. Až tak, že začínam uvažovať ako je na tom jeho duševné zdravie."

„Vidíme tie malé náznaky už od jeho detstva. Mysleli sme, že to prejde, ale len sa to zhoršuje..."

Predposledná časť a keďže je prakticky celá táto séria o rôznych syndrómoch a psychických poruchách, skúsite si tipnúť čím asi trpí naša hlavná postava Gregory? :)

-BatMomma