Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

20. Murriel

Tadaaaa, nová časť je na svete. Nie, nemusíte tlieskať :D V dnešnej časti sa môžete tešiť na odhalenie ohľadom jej "problému s rukou" a na stretnutie s ďalším obyvateľom sanatória. Enjoy it :-*

PS: Chcela som tu dať viac creepy obrázok, ale takto pred spaním nemám žalúdok niečo také hľadať a pozerať sa na to :D

-BatMomma

# „Áno, zaútočila naňho samotná ruka a ty s tým nemáš nič spoločné. Keby si aspoň nerozprávala kraviny!" zakrútil Gregory očami a pomohol kamarátovi vstať. „Si v poriadku?" opýtal sa ho a Aaron opatrne prikývol.

„Naozaj si nevymýšľam!" vyhŕkla napoly zúfalo. „Nedokážem ju ovládať vôľou, robí si čo chce. Jedného dňa to začalo a odvtedy ma to sprevádza celý život, volá sa to syndróm cudzej ruky," vysvetľuje im. „Myslím, že moju ruku ovláda sám Diabol," vzlykne a utrie si slzy do dlhého rukáva na šatách. Gregory zase zakrúti očami. Toľko klamstiev a sentimentálnosti!

„Greg, myslím, že hovorí pravdu. Ten syndróm naozaj existuje, videl som o tom dokument v telke," zašepká Patrick a ona vehementne prikyvuje.

„Nechcela som nikomu ublížiť," bráni sa. „To je dôvod prečo ma umiestnili do tohto sanatória. Rodičia dúfali, že sa vyliečim. Toto bolo kedysi veľmi nábožné miesto, viedli to tu cirkevní hodnostári, starali sa o nás rehoľné sestry a nachádza sa tu aj kaplnka...teda, nachádzala," zatvári sa previnilo a založí si ruky za chrbát, vyzerá ako malé dievčatko, ktoré sa spovedá zo svojich hriechov, ktoré pozostávajú z toho, že sa v noci namiesto spánku hrala s bábikami. „Modlila som sa, ale ruke sa to nepáčilo, nepáčila sa jej ani kaplnka... Zapálila ju a ona zhorela do tla. Dostala som za to 40 rán palicou a kazajku," zatvári sa mrzuto akoby jej tým činom hádam aj krivdili.

Gregory zatínal ruky v päsť, už to viac nevydrží počúvať. Strácame tu čas! „Prestaň! Ihneď?!" okríkol ju. „Ty si na tomto mieste nebola, keď ešte fungovalo, ty si nepoznala všetkých tých ľudí čo tu žili, ty o tom všetkom nevieš vôbec..." rozčuľoval sa. V jeho monológu ho však zastavili zvuky, zvuky ozývajúce sa z povaly akoby im niekto tancoval nad hlavami, až sa zo stropu trúsila omietka. Gregory stíchol a všetky oči sa upreli hore. Len dievča sa škerilo a mávlo rukou.

„Príšerky, robia tu z toho hotový blázinec," povedala.

„Toto ale je blázinec," zašepkal Aaron, ktorý očividne ešte stále nenašiel svoj hlas, odkašľal si.

„Kamera beží?" opýtal sa Greg a Patrick prikývol. Vzápätí ako Aaron zapol prístroj na nahrávanie zvuku, všetok hluk ustal. Dúfali, že na kamere bude aspoň čosi počuť. „Mali by sme to ísť omrknúť a ty by si mala odísť, len nás zdržuješ. Potrebujeme tu natáčať, sledujeme paranormálne javy a zatiaľ nemáme nič, tak sa prac," zamračil sa Greg na dievča a pomaly sa vybral vpred.

„Och, tak vy potrebujete dôkazy! Prečo ste to nepovedali hneď?" vybrala sa za Gregom z miestnosti a zastavila ho. My sme to nespomínali? Myslel som, že to bolo jasné – pomyslel si Greg namosúrene. „Postarám sa vám o dôkazy," sprisahanecky naňho žmurkla a potom si vložila dva prsty do úst a hlasno zapískala. „Leech, chlapci sa chcú s tebou zoznámiť," povedala vábivým hlasom, ale docielila tým jedine to, že chalani začali strácať trpezlivosť ešte viac než doteraz. Chvíľu však predsa len počkali, prirodzene sa ale nič nestalo. To dievča sa s nami zahráva!

„Kamaráti, toto musíte vidieť..." ozval sa zrazu Patrick a bolo zreteľne počuť ako hlasno preglgol. Vytreštil oči, neveriacky hľadel na kameru a obrys, ktorý nasnímala a ktorý bol stále bližšie a bližšie k nim. Keď im ukázal nahrávajúci sa záznam aj ich oči sa rozšírili. Obrys postavy začínal nadobúdať jasnejšie črty, už to malo tvár aj oblečenie. Pozreli sa pred seba a s hrôzou zistili, že to, čo videli na kamere bolo viditeľné aj voľným okom, prechádzalo to okolo dievčaťa, ktoré sa usmievalo. Čokoľvek to bolo, vyzeralo to ako zombie. Oči podliate krvou ich pozorne skúmali, ústa boli pootvorené a vytŕčal z nich jazyk, hlavu mal naklonenú neprirodzene do boku, pohyboval sa pomaly a strnulo, ruky boli spustené pozdĺž tela a úplne ochabnuté akoby ich mal len na okrasu. Jeho oblečenie bolo zanedbané , roztrhané, špinavé a bol bosý. Šíril sa z neho hnilobný zápach a neznesiteľné zvuky akoby práve dávil. Buď je to hologram alebo skutočný človek. Tak či tak si z nás niekto určite poriadne uťahuje! – pomyslel si Gregory.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro