# Hlboká tmavá noc zvádzala k ďalšej šanci vidieť ju. V izbietke, ktorej farby konečne pohltila temnota sa skláňal nad posteľou s nebesami. Päťročný anjelik hlasno odfukoval – nádych nosom a výdych ústami. Zreničky sa pod privretými viečkami chaoticky pohybovali – hore, dolu, do strán. Sníval sa jej sen a možno nočná mora, a ona ani len netušila, nakoľko reálna by mohla byť. Belasé oči sa inštinktívne prudko roztvorili, zažmúrili do tmy a zavadili o tmavý tieň tak blízko jej tváre. Otvorila ústočká na krik, ale bol rýchlejší: „Nekrič!" zahriakol ju.

„Kto si?" opýtala sa už druhýkrát v tento deň a druhýkrát nedostala odpoveď.

„Prečo ma vidíš?" hlas sa postupne stal ozvenou a tieň neviditeľným. Otázka nebola hodna odpovede, a tak mohla znova upadnúť do pokojného spánku...ak to vôbec ešte šlo.

# Cupotanie bosých nôh rozvírilo prach vo svetle vychádzajúceho slnka. Svitalo na nový deň a ona mala v hlave len noc. Prečo ma vidíš? – tieto slová uviazli medzi štyrmi stenami, jeho zlovestná prítomnosť ostala trčať v tejto izbe nevinnosti, čistoty.

„Kde si? Prečo sa mi neukážeš?" šepkala a nazerala do každého kúta. Otvorila skriňu a nazrela aj tam. „Haló!" zvolala, drevo pohltilo jej nežný hlások.

„Ako sa voláš?" skúšala to znova a znova. Vo svojej detskej mysli jej vôbec nenapadlo, že by sa ho mala báť."Nehraj sa so mnou na skrývačku," pohrozila mu.

„Crimson," ozval sa jeho hlas od dverí. Otočila sa a opatrne sa usmiala. Jej úsmev povädol, keď znova zmizol. „Crimson?" otáčala sa ako slnečnica za slnkom, len aby ho zbadala. Jeho bledú tvár a kruhy pod očami, ktoré jej pripadali také...milé a jeho mierne pootvorené ústa, šokovaný výraz z toho, že ho dokázala vidieť. Ona, len a len ona. Jasné, že ho videla. Prečo by nemala?

„Aké je to pekné meno," prihovorila sa vzduchu, ktorý dýchala. Dúfala, že začne komunikovať.

„Vieš čo to znamená? Crimson?" jeho hlas ju prekvapil aj potešil zároveň. Tento krát sa šíril od postele. Sedel na nej a ruky spínal pred sebou, pokrútila hlavou na znak nevedomosti. „Znamená to – tmavočervený. Teda taký červený ako... krv," posledné slovo vyslovil s istou dávkou opojnej radosti. Potom jej začal blednúť pred očami, až napokon úplne zmizol...