Uff, dnes som sa akosi rozpísala, ale pevne verím, že Vám to nebude vadiť :D Pekne si užite  túto nedeľnú dávku :-*

-BatMomma

# „Fajn, počúvame ťa. Čo vieš o obyvateľoch tohto miesta a hlavne o ich zmiznutiach? Na internete sme totiž nič bližšie nenašli," hovoril Patrick a posadil sa na špinavú zem plnú nadrobenej omietky čo podchvíľou padala zo stropu.

„Na internete? Ohahahaha!" Znova ten smiech. Až sa zdalo, že sa celá tá krehká budova otriasa v základoch. „Niekedy naozaj netuším o čom to hovoríte," dodala. Chalani si medzi sebou vymieňali pohľady, v tento večer to robili už asi po stýkrát. Toto komplikované dievča ich neustále v niečom prekvapovalo. Musí predsa vedieť, čo je to internet!

„Och, pardon, hovorím moc nahlas! Ja viem, ja viem, už budem ticho!" začala odrazu nešťastne bedákať a následne ľavou rukou zaťatou v päsť rozbila aj posledný kúsok sklenenej výplne v okennom ráme, čo pekne zarachotilo. Neostal jej však ani škrabanec.

Blonďák s kapucňou sa prudko postavil a začal potichu nadávať a nervózne sa prechádzať tam a späť. „Zbláznila si sa?! Všetkých nás zavrú, ak nás tu nájdu. Toto je ničenie verejného majetku, rozumieš?! Chalani, soráč, ale tu ja rozhodne neostávam. Vidíme sa zajtra na futbale," mávol rukou a bral sa na odchod.

„Simon, chcela nám niečo povedať. Možno vie niečo dôležité, čo nám môže pomôcť," zastavil ho Gregory.

„Ona? Ona nevie nič, len si vymýšľa! Je totálne pošahaná. Čo to nevidíš?!" strácal trpezlivosť. Vôbec sa mu táto situácia nepozdávala, dnešný večer mal prebehnúť bez problémov, ale to očividne nebolo možné.

„Nepáči sa mi ako o mne rozprávaš," vyštekla a prižmúrila oči. „Varujem ťa," ukázala naňho prstom, sršal z nej hnev a poriadna dávka urážlivosti.

„Ty mi tak môžeš vieš čo...!" fľochol na ňu. „Vážne, nehnevajte sa, chalani, na dnes to balím," povedal zmierlivo a už ho nebolo, zmizol v hustej tme. Ostatní mu to však nemohli zazlievať, aj oni mali chuť čo najrýchlejšie vypadnúť.

„Takžeeee... jeden z kola von," usmiala sa. Menila nálady rovnako, ako sa menilo októbrové počasie. Najprv slnečno a potom chladno a veterno. Bola nepredvídateľná a rozhodne na to miesto patrila viac, než by si možno sama myslela.

„Chcete už konečne počuť to rozprávku?" jej ústa sa roztiahli do širokého úsmevu, taký typický úsmev mačky Škľabky z filmu Alica v krajine zázrakov.

„Hovor," vyzval ju Gregory a posadil sa na bielu, ale značne ošúchanú a dolámanú stoličku v kúte miestnosti.

„Presne tam sedával Edgar- sériový vrah..." mykla hlavou smerom k nemu a on zneistel. Nevšímala si však jeho úzkosť a pokračovala, rozprávala veľmi pomalys dlhýmiprestávkami plnými napätia: „Mal na svedomí desať žien. Najviac bol posadnutý očami, tie boli preňho ukazovateľom charakteru. Hovorieval, že tie najkrajšie oči skrývajú najhoršie tajomstvá, tie najkrajšie oči, vlastnili ženy, ktorých duša bola nečistá. Ako napríklad jeho matka, ktorá zabila jeho otca a mala si odsedieť doživotie, jeho päť manželiek či kolegyňa v práci, ktorá spávala so šéfom a tri ďalšie, čo boli 'tiež' prostitútky. Viete, čo s tými očami robil? Vešal si ich po celom dome ako vianočné dekorácie," uškrnula sa, akoby to bolo náramne originálne a vtipné, ale bolo to len hlúpe a nechutné.

„Pamätám si, ako sa ku mne vždy pristavil a povedal : 'Darling, máš nádherné oči.' Lichotilo mi to. Odpovedala som: 'Raz budú tvoje.' Žiaľ, patril k tým, ktorí sa jedného pekného dňa stratili a už nikdy sa neobjavili. Bolo to celkom bežné, zbavili sa ho. Škoda... bol to milý chlapík," smutne si povzdychla.

„Zabil desať žien," pripomenul jej Aaron, chlapec s rázštepom vrchnej pery, ktorý jej túto historku zrejme veľmi rýchlo a jednoducho uveril.

„Všetci máme svoje pre a proti," ľahostajne mykla plecom.