Máme tu predposlednú časť, hádam vás nesklamem ;) Túto časť by som rada venovala svojej prvej vernej čitateľke :) *BatMomma

# Nevidela som ho ani nepočula. Otvorila som skriňu a spod postele som vytiahla kufor. Začala som doň hádzať všetko, čo mi prišlo pod ruku, nezamýšľala som sa či ti to bolo dôležité alebo nie, jednoducho to skončilo v kufri.

„Niekam sa chystáš?" Hrnček s nápisom Good Morning sa mi vyšmykol z rúk a pri páde sa mu odbilo uško. „Myslela som, že-že pár dní ostanem s rodičmi," vyhovárala som sa.

„V domove dôchodcov?" podvihol obočie. Neveril mi.

„Uhm, áno," trvala som na svojom. Naklonil hlavu nabok a premeral si ma od hlavy po päty. „Už to vieš, však?" opýtal sa hlasom takým ľadovým ako bola voda v Ľadovom oceáne.

„Čo si urobil svojej rodine?" vyložila som karty na stôl, už nebol čas sa hrať.

„Oni mi nerozumeli," odvetil. „Preto si zaslúžili smrť? Čo ak ti tiež nerozumiem? Zabiješ ma?"

„Nie, teba nie," zatváril sa akoby nemohol prísť na to, ako mi niečo také vôbec mohlo zísť na um. „Prečo nie?"

„Mám ťa rád," pri týchto slovách silno zaťal čeľusť, vyslovil to, akoby ho tieto pocity ničili a chcel sa ich čo najrýchlejšie zbaviť.

„Prečo by si ma mal rád? Takí ako ty necítia nič," zatvárila som sa znechutene, akoby nebol hoden ani môjho pohľadu. Pristúpil ku mne a silno ma zdrapil za ruku, vzpierala som sa, keď ma ťahal do vedľajšej miestnosti.

„Toto bola tvoja izba, tu sme sa stretli, tu bol ten nevkusný ružový stolček za ktorým si sedela!" kričal, ukázal doprostred izby kde bol už len prázdny koberec. Nasledujúce slová však hovoril pokojne, akoby mi rozprával rozprávku pred spaním.

„Rozprávala si sa s hračkami, fascinovalo ma to, mal som pocit, že si rovnaká ako ja. Bolo to príjemné mrazenie, keď som zistil, že ma dokážeš vidieť. Bola si taká malá a bezbranná, tvoje červené líčka sa stále len usmievali. Nevedel som pochopiť, prečo si taká šťastná. Možno som si myslel, že ak sa budem zdržiavať v tvojej prítomnosti, tak niečo z toho šťastia pochytím, že sa vo mne niečo zmení. A... dosť si mi pripomínala sestru," hovoril veľmi pomaly, nepozeral na mňa, jeho pohľad značil, že sa snažil si v mysli vybaviť ako to tu vyzeralo predtým. Táto izba teraz bola len odkladným priestorom pre nepotrebné veci, už to nebolo viac moje malé kráľovstvo, v ktorom som sa hrala na lesnú vílu.

„Neznášal som svoju sestru, ale teba som si zvláštne zamiloval. Možno si mi ju svojim spôsobom nahrádzala, ale si lepšia než ona, omnoho lepšia. Si skôr ako ja," tu sa jeho monológ skončil. Dovolila som si mu protirečiť: „Nie som ako ty a nikdy nebudem. Ja nie som šialená!"

„Oh, skutočne?" ústa skrivil do protivného úškrnu. „Hádam si nežila 15 rokov s duchom? Hádam ti to príde normálne?"

„Stále lepšie ako tie hlasy v tvojej hlave!" vmietla som mu do tváre a on od zlosti zvraštil nos. „Tie hlasy sú dosť nebezpečné, takže by som ich radšej nedráždil, dievčatko" varoval ma.

„Nehovoril mi dievčatko, ja mám meno!" vyštekla som. „Si moja, budem ti hovoriť ako sa mi zachce!"

„Nevlastníš ma, môžem odísť kedy chcem," zvrtla som sa na päte, ale zjavil sa medzi zárubňou dverí a nedovolil mi vyjsť. „Čo odo mňa očakávaš?"

„Nič. Nič iné než, aby tvoj život patril mne. Ostaň so mnou," výraz jeho tváre znežnel, dokonca som v jeho očiach zahliadla strach.

„Ako si povedal, je to šialené žiť s duchom. Otvoril si mi tým oči. Som živá a mám celý život pred sebou. Mojou úlohou je nájsť si muža a mať deti, zostarnúť a zomrieť. Zo života s tebou nebudem mať nič," vysvetlila som mu, ale takéto vysvetlenie preňho nepripadalo do úvahy, nesúhlasne krútil hlavou. „Zostarneš a zomrieš, o to sa nemusíš báť, drahá. A po tvojej smrti budeme znova spolu, celý ten čas. A o dieťa... nemaj starosť. Aj o to sa dokážem postarať...To umrnčané decko od susedov máš rada, však?" Zalapala som po dychu a zakrútila sa mi hlava. Vrazila som doňho, ale moje ruky teraz prešli skrz. Naše puto, to puto, čo sme tak dlho budovali sa trhalo, už sme si neboli blízky.

„Toho dieťaťa sa ani nedotkneš!" varovala som ho. Tá myšlienka, že by dokázal bez zábran zabiť znova vo mne ryla ako ostrý nôž. Bol ešte zvrátenejší než som si doposiaľ myslela a dúfala, že bude!