Tešte sa na rozhovor, ktorý odhalí viac než by mal ;) *BatMomma

# „Som vaša dcéra," usmiala som sa na ich vráskavé tváre a pohladila som ich prešedivené vlasy. Opakovala som to už tretíkrát kým sme sa dostali do reštaurácie. Objednala som jedlo a pýtala som sa na ich pobyt v domove, na ich opatrovníčky, na denný režim a na jedlo, ktoré tam podávajú. „Určite tam varia skvelo," dušovala som sa. Boli takí mĺkvi, bodalo ma z toho u srdca. Ostali z nich len karikatúry ľudí.

„Vivien?" oslovila ma matka znenazdajky, chytila som jej ruku. Tak dlho som nepočula nikoho vysloviť moje meno.

„Áno, mamička?"

„Pamätáš si na toho ducha?" opýtala sa a mne skoro zabehla studená bublinková minerálka. Muselo sa jej to trochu popliesť v hlave. „Ducha?"

„Áno, toho v našom dome. Rozprávala si sa s ním, keď si bola taký maličký špunt," vysvetlila mi. Udivovalo ma, že im unikalo tak veľa vecí, toľko si toho nepamätali zo súčasnosti, ale minulosť poznali naspamäť ako svoju dlaň a nikdy na ňu nezabudli. „Už si spomínam," prisvedčila som.

„Vôbec to nebol milý duch. Tak veľmi som sa vtedy o teba a o nás všetkých bála. Som rada, že nás ho kňaz zbavil. Už sa nemusím báť, že by si žila v dome s vrahom." Rozprávala to ako úsmevnú historku zatiaľ čo mne vyschlo v hrdle.

„S vrahom?" „Presne tak, zabil celú svoju rodinu a potom spáchal samovraždu. Bol to blázon, psychopat," prstom si poklopkala po spánku. „Bolo to v novinách, srdiečko," ľahostajne mykla plecami. V hlave mi všetko explodovalo, zrazu bola plná vystrašených myšlienok a spomienok. Crimson ako hádzal hračky po mojom bratovi. Crimson ako ma vystrašil pri hre na schovávačku. Crimson ako rozbil sklenenú vitrínu na mojej komode. Crimsonov krik. Crimsonov nahnevaný pohľad patriaci mojej matke. Je možné, že som toto všetko prehliadla? Neboli to dostatočné varovné signály?

„Kto ste, slečna?" vytrhol ma z premýšľania otcov hlas.