Spomienky
Detektív otvoril dvere od bytu. Prezul sa a vyzliekoľ kabát. Vošiel do kuchyne. Chvílu snoril po Exprese ktoré nenašieľ. Nakoniec našiel v poličke kávu. Kávu ktorá tu zostala od vtedy čo mu jeden zastrelil ženu. Áno Detektív, mal ženu. Mal ju rád, miloval ju, ale jedného dňa prišieľ Tom Gredley a zastrelil ju. V tedy sa venoval obyčajnej práci. Ale v ten deň sa rozhodol že ho najde a strčí do vezenia až tam znije.
Detektív sa posadil na gauč. Jediná jeho útecha boli fotky, ktoré mal všade po byte. Zakryl si dlaňami tvár a potichu vzlykal. Po chvíli zazvoniľ zvonček. Postavil sa. Utrel si slzy a išiel k dverám.
,,Kdo je?" povedal?
,,Rilen. Tvoj šéf." povedal. Rilen otvoril dvere, ale ešte pred tým si utrel lepšie oči. Rilenov šéf vsúpil do bytu. Obzeral sa na chodbe. Potom sa vyzul a vyšieľ ďalej do bytu.
,,Máš to tu pekné." povedal.
,,Sadnite si." povedal Rilen a ukázal na gauč. Povzdychol a potom dodal: ,,Nechcete kávu, čaj čokoľvek?"
,,Ja nie, ale ty by si si rád dal svoje Ezpreso." povedal a vytiahoľ z vnútorného vrecka kabátu Expreso. Rilen len vďačne zobral Expreso a odpil si.
Cs. Takže. Máme podstatné veci. Detektív mal ženu. Viete ako o ňu prišieľ. Samozrejme nemôžem prísť o zásadu.
Steefanthewhovian to je pre teba. Do smtlrti sa s tebou nebavím :D za tu úžastnú kapku. Ďakujem a cs.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro