Ďalší deň v škole som ledva strpela. Hodiny sa tiahli, až som mala pocit, že som bola v škole uzavretá celú večnosť. Bola som v nej prvý deň bez mojej najlepšej kamarátky. Ráno ma vyzdvihol Barcley, ktorý sa zhostil našej novej rutiny a cestou do školy sme sa zastavili v Starbuckse a kúpili si karamelové latté. Skoro som sa zadusila kávou, keď okolo nás prefrčal červený mercedes, ktorý podľa evidenčného čísla patril Daisy.

    Celú noc som si v hlave premietala naše momenty, keď sme boli ešte zadobre. Potom som celú večnosť googlila ako sa vyrovnať so stratou kamarátky, lenže všetky stránky boli o úmrtí. Takže, som neskôr do vyhľadávača napísala rozchod s najlepšiou kamarátkou. Tie články boli už rozumnejšie a perfektne vykresľovali moju situáciu. Veľmi ma zaujal jeden, ktorý ponúkal detailný návod, ako sa vyrovnať s tým vyrovnať. Čo ma ešte viac zaskočilo bolo to, že stratu najlepšej kamarátky prirovnávali k rozchodu s frajerom alebo manželom.

    Spomenula som si ako moja staršia sestra Aurélia prežívala rozchod s chlapíkom z univerzity, s ktorým bola necelé tri mesiace. Chalan sa necítil na vzťah na ďiaľku, keďže moja sestra kvôli korone musela opustiť výšku a vrátiť sa domov. Raz som ju prichytila napchávať so syrom v spreji. V tú noc zjedla z nej tri plechovky, balíček praclíkov a tubu karamelovej zmrzliny s kúskami brownies.

    Avšak, v tú noc sme sa zblížili asi najviac, keď sme sedeli na podlahe pri chladničke a ona usoplená mi rozprávala o Richardovi. Keďže mu aj dala to, po čom väčšina chlapov túžila, cítila sa ešte väčšmi podrazená.

    Moja perfektne neperfektná staršia sestra bola typickou predstaviteľkou presladených tínedžerských komedií. Bola populárnou roztlieskavačkou, a ktomu všetkému študovala medicínu, takže nebola len atraktívna, ale aj super inteligentná. A jej vyšportovaná tenučká postava sa mi špacírovala pred nosom ďalších šesť mesiacov, dokým nenastúpila znovu na univerzitu.

    Lenže, v tú noc som ju videla v inom svetle. Stále som si ju predstavovala ako nebojácnu, možno trošku namyslenú a nezávislú osobu, ale v ten večer to bola moja zdrvená staršia sestra, ktorá potrebovala utešiť. Odkedy odišla späť na univerzitu, voláme si skoro každý deň a píšeme si neustále.

    Ešte som sa jej neodvážila povedať, čo sa s Daisy stalo. Vypytovala sa na ňu, pretože videla jej novú Facebookovu profilovku a uznala aj ona, že vyzerala super. Avšak, to nebolo jediné, čo ju zaujímalo. Pýtala sa ma, čo si myslím o Daisynom statuse. Keďže som nevedela, o čom moja sestra hovorí, narýchlo som sa rozlúčila s výhovorkou, že ma volal otec a zavesila.

    Prešla som k notebooku, ktorý bol položený na drevenom bielom stole a pozrela sa na Daisyn profil. Ani ma neprekvapila fotka s LOLkami, ktorú zavesila zo včerajšieho sŕkania latté, ani to, že nad ňou napísala – Bitches met again. Nie, to ma nevyviedlo z miery. Čo ma naozaj šokovalo, bolo to, že Daisy zrušila so mnou priateľstvo. Síce som naďalej mohla vidieť jej príspevky, toto ma dočista zranilo. Potom som prešla na Instagram, kde ma prestala sledovať, takže som urobila to isté. Na Snapchate, Twitteri a Tiktoku si ma tiež zrušila.

    Vymazala ma z internetovej sféry. To znamenalo, že už fakt nechcela mať so mnou nič spoločné.

    „Slečna Padillová, dobré ránko."

    Zaklipkala som očami a uvedomila si, že som bola na hodine matematiky, ktorú som z duše nenávidela, hlavne potom ako ju prebrala nová učiteľka. Celý jej výklad o funkciách som ignorovala, pretože moje myseľ neustále blúdila ku Daisy.

    „Tak keď už máme slečnu Padillovú zobudenú," brunetka stredného veku vycerila na triedu svoje perličky a presunula sa k bielej tabuli a schytila modrú fixku do ruky. Bola to moja posledná hodina toho dňa, lenže aj najnáročnejšia. Dala som si matematiku pre pokročilých, aby to vyzeralo dobre na liste pre univerzitu a aj preto, lebo Aurélia ju mala v predposlednom ročníku na strednej tiež.

    Matikárka naškrabala na tabuľu čudesné znaky a potom sa opäť otočila na mňa. Škodoradostne na mňa vycerila zuby a ja som pochopila, že ja budem opäť obeťou, ktorú vyvolá.

    „Tak slečna Padillová svižne. Určite inverznú funkciu." Ukázala mi, aby som podišla k nej a do ruky mi vložila fixku.

    „Áno pani Schnitzelová." Naprázdno som preglgla, keď som zistila, že som jej skomolila meno a nazvala ju vyprážaným prasaťom.

    „Schmittendorfová. Schmittendorfová." Zvískla a rozčúlená si išla sadnúť za stôl. Miestnosťou sa ozval rehot žiakov, ktorý učiteľka stíšila jedným ostrým pohľadom.

     Postavila som sa k tabuli a začala lúštiť čudesné znaky, ktoré učiteľka radostne napísala.

F (x): y = ln (2 – 3x)

    Zaklipkala som očami nad tou monštrozitu predo mnou a neisto začala čmárať riešenie príkladu. Avšak, moju pozornosť skôr zaujalo šepkanie za mojím chrbtom a ja som si nevedome začala sťahovať sako, aby mi zakryl zadok. Cítila som pohľady spolužiakov, ktoré mi prepaľovali chrbát a vedela som, že niekde medzi nimi sedela i Daisy. To ma ešte viac znervóznilo.

    Zostala som stáť prikovaná pri tabuli snáď večnosť, kým učiteľka pochopila, že príklad nevyriešim. Sadla som si na svoje miesto a tupo hľadela do zošita. Načmárala som odpoveď, ktorú nadiktoval niekto z rohu miestnosti a podoprela si hlavu rukou.

    Matematiku som milovala, dokým neprišla učiteľka Schnitzel z malého mestečka Haßloch v Nemecku, ktoré doslovne vieme preložiť ako nenávistná diera. Preto ju možno odtiaľ i vyhodili a teraz strpčovala životy mladých a nádejných študentov na strednej škole Meredith Smithovej.

    So zazvonením som vybehla z triedy akoby som mala v zadku triskáče a ponáhľala sa do školskej jedálne, aby som sa stretla s Barcleym. Vyložila som obedár na kovový stôl a hltavo sa pustila do zeleninového šalátu s kúskami kreviet. Kým prišiel Barcley z hodiny dejepisu, na ktorú som sa nesmierne tešila ďalší deň, mi mobil párkrát zavibroval. Usúdila som, žeby som mala odpovedať kamarátovi z Historum, hlavne keď som od neho dostala až tri správy a žiadne z nich som neprečítala.

    Me_Likey_mangoes: Aký bol prvý deň v škole? Aj ja by som prijal online školu a sedel v pyžame snáď celý deň. Mal som dnes matiku s novou učkou a jej výklad skĺzol na druhú svetovú vojnu a prečo Hitler bol hrdinom. Celkom pojašená ženská. No a čo sa týka toho futbalu. Som taký nervózny ísť za trénerom, že som si musel svoj príhovor napísať.

    Me_Likey_mangoes: Uff, práve som dokecal s trénerom. Bol veľmi šokovaný, ale skôr aj preto lebo „výpoveď" podali aj ďalší hráči. Vlastne skoro všetci maturanti a tretiaci. Zajtra máme ísť jednotlivo na pohovor do riaditeľne. Bude zaujímavé, aké kaleráby nám tam budú trepať do hlavy.

    Me_Likey_mangoes: Povedal som to už aj mame. Vlastne, zariadil to za mňa tréner, ktorý sa jej vyžaloval. Akoby na celej škole nemali nových rekrútov z prváku. Ona to veľmi dobre nezniesla. Vlastne skoro mala malý infarkt. Vedel som, že nebude tým príliš nadšená, lenže, začala vyvádzať a nariekať, čo teraz s ňou bude. A nakoniec sa poopravila a spýtala, čo bude so mnou. Mala si pravdu. Opäť. Asi jej na tom záležalo viac ako mne.

    Správy som si prečítala asi päťkrát, pretože v jedálni bol veľký hluk na sformulovanie odpovede, plus ma opäť zamestnala prítomnosť DOLL-iek. Úkosom som sledovala Daisy, ktorá si sadla do štvorky s blondskými a hlasno sa s nimi na niečom chichotala. Zachytila som ich pohľady spočaté na mne a došlo mi, že sa smiali na mne. Premerala som si Daisy a zbadala, že jej úsmev zamrzol, skĺzla očami k zemi a tvárila sa trochu previnilo. 

    Avšak, Lavender spustila ďalšiu vlnu smiechu a šťuchla aj do Daisy, ktorá sa začala rehotať na plné hrdlo. Šunkovo-syrový sendvič, ktorý nosila na obed od základky, asi vyšiel už z módy a teraz si do úst pchala čistý list šalátu a splachovala ho diétnou kolou.

   Po chvíli však dorazil ku stolu Barcley i s Aaronom z hodiny histórie a odpútali moju pozornosť od DOLLiek. „Trixie, Hutcherson sa rozhodol pokračovať v akademickom turnamente." Natešene vyhŕkol Aaron, ktorý bol minulý rok poverený byť kapitánom nášho družstva.

   Našpúlila som pery a pomaly prikyvovala. „A nebol ten turnaj náhodou minulý rok kvôli korone zrušený?"

    „Bude sa pokračovať, kde sa prestalo. To znamená, že ideme do finále, finále." Rozhodil rukami a vytasil na mňa perličky.

    „Trixie a súťaž bude . . ." pokračoval Barcley a spoločne s Aaronom zabubnovali na stole, „v Paríži!" natešene zvískli, až pár zvedavých hláv sa na nás otočilo.

   „Super." Hlesla som a naďalej sa šprtala v šaláte, ktorý bol nejediteľný, keďže mi otec zabudol pribaliť dressing.

   Aaron sa s nami narýchlo rozlúčil a zmizol v dave ľudí. Barcley si prisadol vedľa mňa a pokrútil hlavou nad mojím správaním. „Vieš byť aj milšia." Podotkol, zložil si maskáčovú rúšku s úst a začal sa napchávať velikánskym hamburgerom, ktorý mu kuchárka v rukavičkách podala cez plexisklo.

    „Prepáč."

    „Neospravedlňuj sa mne. Aaron si myslel, že ťa tou správou poteší, hlavne, keď si žiarila minulý rok v New Yorku." Dodal medzi mľaskaním a sŕkaním z čerstvej pomarančovej šťavy.

    „Neviem, či chcem ísť."

    „Prečo by si nešla? Kvôli Daisy? Prosím ťa Trixie, si naša tajná zbraň. Nikto nevie históriu ovládať lepšie ako ty." Pozrel sa niekde za mňa a zoširoka sa usmial. „A vlastne, máš iba jedného konkurenta." Odmlčal sa a prehltol sústo, ktorý si žmolil medzi zubami. „Timothyho Yaldena."

    „Prosím ťa, ten má od strednej v hlave len jedno. F-U-T-B-A-L. Ten už na náš šprtákov čas nemá."

    Barcley sa priklonil bližšie a olízol si majonézové prsty. „Počul som, ževraj chalani vo futbalovom tíme štrajkujú."

    „O čom točíš?" dožula som poslednú vyschnutú uhorku a utrela si ústa servítkou. Veľmi ma nezaujímali klebety o hviezdach našej školy, ale Barcley sa očividne v tom vyžíval.

    „No, mám to od Rebeccy, ktorá sa rozprávala s Ashtonom toho od školských novín, ktorý sa dozvedel od Gabrielly," ukazovák mával z jednej starny na druhú a nestíhal chytať dych, keďže rozprával prirýchlo. „Ktorá prepočula trénera v riaditeľni, keď vypisovala formulár u sekretárky na peňažný fond na tohtoročný ples. Vedela si, že vybrali tému Alica v krajine zázrakov? Totálne otrasné." Vykrútil oči v stĺp a preložil si nohu cez druhú.

    „Určite to vyberala Lavender. Bože, ja ju tak neznášam. Musela obsadiť i organizačnú radu na ples. Tá sa trepe snáď do všetkého." Chcel pokračovať, lenže som ho zastavila, pretože som sa stratila už v polovici jeho monológu.

    „Prečo to robili zborovo? Nepáčili sa im snáď podmienky alebo prestíž, ktorý ako hráči futbali mali?" zahundrala som a kusla do zeleného jablka, ktorého kyslosť ma striasla.

    „Asi je toho na nich veľa, Trixie. Možno niektorí z nich nestíhajú. Alebo to môže byť aj tým trénerom. Čaká od nich hviezdne výkony a nedáva im ani trocha vydýchnuť si."

    „Nemusíš sa tak ihneď paprčiť." Poznamenala som a dodala, prečo sa neprihlásil i on.   

    „Ja?" vyprskol do smiechu a odtlačil od seba tácku.

    „Nehral si v Španielsku náhodou futbal?"

    „No hral, ale iba tak rekreačne. Nie som v tom zase až tak dobrý."

    „Prosím ťa, tvoja kondička je fenomenálna a myslím, že s tvojimi svalami, by si na zem zvalil kohokoľvek." Úkosom som sa obzrela za Timothym, ktorý sedel obďaleč a dumala nad tým, či aj on chcel odísť z futbalového tímu. Zachytil môj pohľad, tak som radšej ním uhla a pozrela sa na blondiaka vedľa. „Nikdy nevieš, dokým to neskúsiš." Zodvihla som obočie nahor a vycerila na neho zuby.

    „Fajn," povedal po chvíľke rozmýšľania, „skúsim futbal, keď ty na oplátku pôjdeš na akademický turnaj. A kašli na Daisy, ona má určite iný program ako odpovedať kto vyhral druhú svetovú vojnu, nie?"

    Zasmiala som sa. „Keby tie otázky boli také jednoduché. Skôr niečo ako kto bol Hitlerov oponent pri prezidentských voľbách v 1932. Paul Ludwig Hindenburg."

    „No, ty si ale hlavička."

    „Toto bola jediná otázka, na ktorú som si nevedela minulý rok spomenúť."

    „Ale vyhrali ste, nie?"

    „To síce áno, ale od veľkej pandem krízi som sa do žiadnej historickej literatúry nepozrela."

    „To nejak oprášiš. Takže dohoda?"

    „Dohoda." Vytasili sme malíčky a tak spečatili našu malú prísahu. Usmievala som sa od ucha k uchu, až kým okolo nášho stola neprešli DOLLky a Olivia s komentárom – Pozrite, skautský prísľub, že Beatrix už nebude jesť fast food. A Daisy sa na tom chichotala a niečo pošepkala Olivii, ktorá ešte dodala – Kroch, kroch.

    A najhoršie na tom bolo, že mi začalo škvŕkať v bruchu a ja som vedela, že v ten deň zhreším v enormných rozmeroch.