..."úžasná partička"...
,,Nezahráš si niečo na xboxe?"spýtala som sa po chvíli napätého ticha
,,Jasné"vytiahla som nejakú hru a začali sme hrať.
,,Povedz mi niečo o sebe"povedal po pár minútach tichého hrania.
,,Môj život nie je moc zaujímavý.Je pravda,že moji rodičia sú bohatý,ale nebývalo to tak vždy.Vyrastala som v detskom domove.Keď som mala desať adoptovali si ma Liss a Joe ktorých si mohol vydieť dole.V škole som to ľahké nemala.Učila som sa dobre a preto ma nazývali bifľoškou. Nikdo však nepoznal aká som v skutočnosti.Všetci poznali len tú bifľosku čo sa dobre učí.Moje skutočné ja miluje skate,je občas drzé a šialené. Miluje hviezdy,mesiac a celkovo noc.Ale to je jedno.No a čo ty?"spýtala som sa po dokončení môjho monológu.
,,Tiež mám dve tváre.Jednu čo si vydela v skateparku.To bola tvár ktorú ukazujem na verejnosti aby som mal pred ľuďmi aspoň malý rešpekt.Tú druhú nepozná nikdo okrem mojich rodičov.Tá druhá tvár je moje pravé ja.Milujem skate a prírodu.O mojej povahe je ťažké hovoriť aká je pretože ju ešte sám objavujem"po jeho slovách sa ozvali jeho rodičia vraj odchádzajú a on má ísť tiež.Zostala som v izbe a ešte chvíľu hrala hru na xboxe.Keď sa začalo stmievať vyšla som von na záhradu,ľahla si do húpacej siete a pozorovala západ slnka.Oblohu som pozorovala až do vtedy,dokým nebola posiata hviezdami.Vtedy som totiž ucítila ako sa do mňa zarýva jeden pár očí.Obzerala som sa okolo seba,no nikdo nikde. Až som nakoniec zbadala vzadu v krový vlka.Na moje prekvapenie som vedela rozpoznať akej je farby.Bol celý čierny iba jedno ucho mal biele. Vyzeral presne ako vlk z môjho sna. Čo ak to je ten vlk?Čo ak sa moje sny stanú skutočnosťou? s podobnými otázkami som zaspala.
Zobudila som sa až ráno na pípanie môjho budíka. Prečo som si ho nastavovala?No do riti!Škola! Vybehla som do svojej izby.Osprchvala som sa, namaľovala a rozčesala si vlasy.Nechala som ich voľne padať na ramená,tak to mám najradšej.Obliekla som si svoje klasické čierne kraťase, biele tričko,čiernu šiltovku naopak(ako vždy a ako inak) a okolo pásasom si zaviazala červeno čiernu kockovanú košeľu.Na plecia som si dala plátenú čiernu školskú tašku a bežala dole schodmi.Vbehla do kuchyne,zobrala si jablko a pozrela sa na čas.Pár krát som si cestu ku škole už prešla a na skate mi zabrala zhruba 20 min.Teraz bolo 8:11 a škola začína o 9:00 takže času som mala dosť ale pre istotu som sa vybrala do školy.Riaditeľ mi nakázal prísť skôr.Keď som prišla pred školu postávala tu partička ľudí.Boli to chalani a v ruke mali futbalovú loptu,takže zrejme futbalisti. Prikráčala som k nim.
,,Neviete kde nájdem riaditeľnu?"spýtala som sa.Keď sa na mňa pozreli nahodili úškny.Asi to nebol najlepší nápad.
,,Ale iste cica"povedal slizko jeden z nich.Nad jeho slovami som prekrútila oči
,,Bude nám veľkým potešením ukázať ti kde sa nachádza"povedal ďaľší a nahodil dosť úchylný úsmev.
,,Viete čo radšej ju nájdem sama"povedala som otrávene,zvrtla sa na päte ale nikdo ma chytil za zápästie a zabránil mi odísť.
,,Ty už odchádzaš?Tak ľahko to nepôjde"poslednú vetu mi zašepkal do ucha.Snažila som sa vymaniť maju ruku z jeho zovretia,no jeho stisk ešte zosilnel.
Caw ヽ('▽`)/
Dúfam že sa kapitola páčila
Ďakujem za všetky ⭐,komenty a zhliadnutia k predchádzajúcim častiam
xoxo 😘
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro