Naložili sme posledné kufre do sťahovacieho auta a vybrali sme sa na zhruba 5 hod. cestu do Monsnu,malého mestečka blízko Chicaga.Do uší som si dala slúchatka a zapla nejakú hudbu.Cesta ubehla celkom rýchlo.Zastavili sme pred nádhernou veľkou vilo.Otvorila som vchdové dvere. Objavila som sa v predsieni.Podlaha bola z laminátu.Prešla som predsieňou a vstúpila do nádhernej obývaky.Bola obrovská.Z jednej strany tam boli obrovské sklenné dvere na terasu,krb,telka a úžasne pohodlná pohovka.Obývačka bola spojená spolu s jedálňou a kuchuňou.V kuchyni sa nachádzala kuchnská linka z bieleho a čieneho mramoru.hneď za tým vysoký stôl,tiež z mramoru, a barové stoličky.

,,Luna ty budeš mať izbu úplne hore"zakričala na mňa mama z predsiene.Rýchlo som sa rozbehla k schodom.Vybehla som najprv na prvé poschodie, v ktorom budú bývať rodičia a následne na moje poschodie.Bolo to už vpodstate hneď pod strechou.Izba bola nádherná.Veľká pohodlná posteľ,čierny písací stôl so stoličkou,menší bielo čieny gauč,telka,xbox,vlastná kúpeľňa a niečo čo ma potešilo asi najviac.Okno ktorým sa dá dostať na strechu.Celá izba bola zladená do čieno biela.Vyzerala úžasne.Ale to strešne okno je proste naj.

,,Dúfam,že sa ti páči"povedal otec keď mi sem doniesol kufre.Vrhla som sa mu okolo krku.

,,Je to úžasné,ďakujem"šepla som mu do ucha.Keď odišiel vybalila som si svoje veci.Rozhodla som sa ísť si pozrieť okolie.Dala som si roztrhané riflové trojštvrťáky,čisto biely cropp top a dala som si opačne čiernu šiltovku.Zbehla som sa ešte do kúpeľne namalovať.To zahŕňa len linku a špirálu.V zrkadle som sa pozrela na svoj celkový vzhľad.Celkom to ujede.Moje peroxidovo biele vlasy mi voľne padali na ramená a moje svetlo modré oči boli zvýraznené.Zobrala som si skate a bežala dole schdmi.

,,Idem sa pozriemť po okolí"zakričala som na rodičou.Na chodbe som si obula čierne konverzy.

,,Dobre do deviatej buď doma"zakričala mi naspäť mama.To som už zatvárala dvere.Šla som po chodníku.za asi minutku som sa objavila na konci chudníku a na začiatku lesa.Sem prídem inokedy,keď nebudem skateovať.Pomyslela som si a vybrala sa opačným smerom.Pozerala som sa čo sa tu kde nachádza.Prešla som okolo môjho nového domu a pokračovala ďalej.Po chvíli som si musela vybrať či pôjdem do ľave alebo do prava.Vybrala som sa do ľava.Stále som tu pozorovala len rône domi.No milo ma prekvapilo,čo som našla na konci tejto ulici.Nemyslela som si,že tu nájdem skatepark.Vyzeral byť celkom vpohode.
Naváhala som ani minútu.Vošla som dnu.Nebol tam nikdo okrem skupiny nejakých chalanov.Mohlo ich tam byť asi 10 a práve teraz sa o niečom rozprávali.Bolo mi to jedno,začala som skatovať len tak som chvíľu jazdila a skúšala terén.

,,Hej toto je skatepark a nie detské ihrisko!"zakričal na mňa jeden z tých chalanov a ostatný sa začali rehotať ako taký blázni.Naštval ma.So mnou si začínať chlapec nemal.Som celkom dosť výbušná povaha.Rýchlo som prišla k ich skupine,zastala som priamo pred tým chalanom a prebodla ho vražedným pohľadom.

,,Ja si myslím,že ani nevieš jazdiť"povedala som ľadovo on sa len uškrnul.

,,By si sa divila krpaňa!"no a teraz mi na miesto krvy v žilách prúdil hnev.Je pravda,že nie som veľmi vysoká no nikdo ma nebude volať krpaňa.

,,Pre tvoju informáciu mám aj meno"povedala som s odporo,,no a no to by som sa pozrela ako vieš ty jazdiť.Predveď sa.Alebo vieš čo nie rovno sa môžeme staviť kdo bude horší musí tomu druhému niečo splniť a môže to byť hoci čo"pozerala som sa na neho stále s vražedným pohľadom.

,,Platí a a hodnotiť to budú ostatný"povedal

,,Fajn ale musia to urobiť fér inač to nedopadne dobre ani pre jedného z vás"otočila som sa na ostatných,ktorý pokývali hlavami na znak súhlasu.

,,Môžeš začať"povedala som mu a on neváhal.Začal sa boj.

Caw 😆
Ďakujem tým čo ma podporili na prológu 😍
Dúfam,že sa páči aj táto kapitola
A nebojte nadprirodzeno tu ešte len bude všetko má svoj čas
Kdo si myslíte,že vyhrá??píšte do komentov

xoxo 😘