Kde to som? A čo sa... Jáj, už viem čo sa stalo. Ale tak či onak, kde to som? No pravdepodobne asi v posteli, zakrytá perinou.

,,Prosím, dajte jej toto a povedzte, že ma to všetko mrzí" začula som ženský hlas z dola. Kto to je? Čo ju mrzí? Kto má čo komu dať?

,,Nebojte sa, dáme" povedal iný mužský hlas.

,,A ty poď sem" zase žena. A teraz kroky ,,Želám vám to"

,,Ale ako...?" počkať! Tento hlas poznám. To je Ethan!

,,Vidím, ako sa na ňu pozeráš, plus som to videla vo sne" zase žena tá žena a potom kroky, ďalej odo mňa a ďalšie ku mne. Počula som som otváranie dverí a následne kroky ku mne. Otvotila som oči a zbadala Ethana.

,,Dobré ráno" usmial sa na mňa.

,,Aj, tebe. Čo je dnes za deň?" povzdychol si.

,,Povedzme, že dnes je deň D, čiže deň kedy sa máš úplne premeniť" vypúlila som oči.

,,Čože?!" Ethan sa uchechtol.

,,Neboj sa, všetko bude dobré. Hlavne sa riaď inštinktom a keby dačo, je tu ešte Wyatt" uškrnul sa. Pomaly som sa začala zdvíhať z postele, no zatočila sa mi hlava a radšej som si ľahla spať ,,Prinesiem ti vodu, dobre? A zavolám Haily" starostlivo sa na mňa pozrel a vyšiel z izby. Vrátil sa o pár minút s vodou v ruke.

,,Ďakujem" povedala som s úsmevom a napila sa z pohára. Do izby vtrhla Hai, začala ma objímať a Ethan sa niekam vyparil.

,,Ako ti je? Bolí ťa niečo? Nie si traumatizovaná? A čo..." začala na mňa sypať otázky Hai.

,,Haily!" prerušila som ju ,,Som vporiadku" usmiala som sa. S Hai sme sa ešte chvíľu rozprávali a potom ku mne prišiel Hailyn otec a ona musela odísť. Prečo? To neviem.

,,Luna" začal ,,vyrastala si v decko domove. A asi určite nevieš, kto sú tvoji praví rodičia, tvoj otec bol obyčajný človek a matka jedna z dcér noci. Milovali ťa, obaja. Tvoj otec však za krátko od tvojho narodenia zomrel. Tvoju matku to zlomilo a tak ťa dala na adopciu. Rozprával som sa s ňou a teraz všetkého lutuje. Viem, že ťa asi budem žiadať o nereálne, ale odpusť jej" dokončil svoj monológ

,,Ja už som jej dávno odpustila" zašepkala som so slzami v očiach. Usmial sa.

,,A ešte niečo" povedal. Zobral mi ruku a položil mi do nej niečo studené, asi z kovu. Pozrela som sa na tú vec a zbadala náhrdelník. Mal tvar mesiaca, jemne zelenú farbu, ornamenty a v stede červú guličku. Bol nádhený ,,Toto ti posiela, vraj raz prídeš na to, ako ho správne využiť" povedal a zmizol. Dala som si náhrdelník na krk a premýšlala o jeho slovách.

***

Je to tu. Som na kraji lesa a slnko pomaly zapadá. Dnes sa to stane... Dnes sa stanem skutočnou dcérou noci.

Caw 🙌
Tramtadadadadadááááá!!!! Som tu s novou kapitolou 👏👏👏👏 poprosím potlesk

Viem, že kapitola bola krátka, aleeee........😁 oficiálne vám oznamujem, že sa tento príbeh chystám dokončiť 👐 a teraz už bez toho aby som ho pozastavila.😀

Snáď som aspoň niekomu spravila radosť touto kapitolou,..... heh

xoxo 😘