V ruke som zvierala tú starú knihu a kráčala smerom k parku. Sadla som si na jednu z lavičiek, otvorila knihu a začala si čítať.Pomaly sa začalo stmievať.V parku som nebola len tak náhodou. Na niekoho som čakala.Čakala som na neho.Na môjho vlka.Dnes večer mi mal povedať, kdo je.Už som tu bola dlho.Mesiac začal vychádzať a keďže je len pár dní po splne,bol stále dosť veľký.Keď na mňa dopadli prvé lúče mesačného svitu, moje tetovanie malinko zasvietilo a potom už znovu bolo normálne. Zobrala som si mobil a pozrela sa na svoj odraz.Tak ako som predpokladala.Moje očí už neboli normálne. Boli to dva mesiace. Mobil som odložila a znovu sa ponorila do čítania knihy.Za pár minút som už bola v jeho spoločnosti. Aj keď ho poznám len krátko tak ho milujem....

Na moje mojej ruke som pocítila nejaký zdroj tepla.Pomaly som začala otvárať oči.Hrozne sa mi točila a bolela hlava. Pozrela som sa na svoju ruku.Zvláštne bolo,že na mojej ruke som videla aj ruku niekoho iného.Pozrela som sa no toho človeka. Ethan.Sedel vedľa postele na ktorej som ležala a svoju ruku mal položenú na tej mojej.Spal.Bol hrozne milí keď spal.Neubránila som sa malému úsmevu.V tej chvíli sa prebral.Trochu vystrašene sa na mňa pozrel a potom svoju ruku stiahol z tej mojej.Zahľadel sa mi do očí a vtedy sa svet zastavil a ja som sa pozerala do tých najmenších očí na svete.Neviem koľko sme sa na seba pozerali,no nakoniec uhol pohľadom a vydal sa na odchod.

,,Neodchádzaj"povedala som a mez rozmýšľania.Otočil sa ku mne a milo sa usmial. Odišiel a do miestnosti prišla Hai.

,,Konečne si sa prebrala"povedala,,ani nevieš ako som sa o teba bála.Stratila si veľa krvy a ako som videla,nemusím ti vysvetľovať čo bol zač"

,,Kde to som?A koľko som bola mimo?"spýtala som sa jej

,,Si u mňa doma a zhruba deň"povedala,,zavedieme ťa za najstarším vlkom,ten ťa bude učiť len si ešte chvíľu oddýchni"povedala a ja aj napriek tomu,že som spala jeden deň zaspala.

Caw ^•¥•^
Dnes len taká kratšia čas ale aj tak dúfam, že sa páčila

xoxo 😘