Búrka bola zvláštna,vôbec nepršalo a na oblohe sa zjavovali zelené bleky.Fascinovalo ma na ne sa pozerať.Sedela som na posteli a pozerala sa von oknom na tú zvláštnu búrku.Zrazu ma strašne začala bolieť hlava.Všetko som videla rozmazene.Na chvíľu som videla len čieno čiernu tmu.

Stála som v lese.S nejakými neznámimi ľuďmi som tvorila kruh okolo ďaľších ľudí.Spoznala som len troch ľudí.Vedľa mňa stál Tobias a v strede boli Hai a Ethan.Nejaký starý muž začal hovoriť.

,,V túto noc sa do našej smečky pridajú nový členovia"povedal,pristúpil ku kotlíku s nejakou tekutinou a žačal do nej hádzať rôzne bylinky a iné prísady.Potom podišiel ku mne.,,A teraz najvzácnejšia prísada,krv od dcéry noci"Vytiahol nožík,chyril mi ľavú ruku na na dlani mi nožíkom spôsobil ranu.Prišiel so mnou ku kotlíku a nechal moju krv padať do vnútra.Keď ma pustil,odstúpila som o niečo ďalej.Ľudom čo stáli v strede dal vypiť obsah kotlíka.Do nich v zápätí udrel zelený blesk.Na ich zápästiach sa objavilo tetovanie.To isté,čo mal Tobias.Potom ku mne prišiel najstarší muž,podal mi starú,veľmi hrubú knihu a povedal.

,,Pochopíš až príde čas"

Otvorila som oči.Bola som v svojej izbe.Pozrela som sa na dlane.Nidke som nebola porezaná.Jedna vec mi však nesedela.Vedľa mňa na posteli ležala stará kniha,ktorú mi ten starec podával.Otvorila som ju na prvej strane.Bolo to napísané čudným písmom

Ű&Į€\

€£ Į¢Į¢ √*&'Į€-* ∆Ų-&'-* Ţ¥√* Ę¢√&

ĮŲ -€ Ł¢=Ű&¥ -* Į€\¢∆-ĮŰ€' -ŰĮ€

Keď som sa na to pozrela druhý krát,nič sa nezmemilo.Búrka už utíchla.Vybrala som sa von na záhradu a sadla si do hojdace siete.Pozorovala som pár hviezd,ktoré odkryli trhliny v oblakoch.Spoza krýkov ma znovu pozorovali oči.No tento krát sa ten,ktorému patrili oči odvážil priblížiť bližšie ku mne.Bol to čisto biely vlk.Postavila som sa za siete a zahľadela sa vlkovi do očí.Tie oči.Zdalo sa mi,ako keby som ich už niekde videla. Vystrela som ruku pred seba.Vlk sa najprv zľakol a spravil krok vzad.Po chvíli sa vlk priblíži a naznačil mi,že ho môžem pohladkať.Keď som sa ho dotkla,ucítila som niečo zvláštne.Ako keby sa tým medzi nami vytvborilo putu.Iné než dokáže byť medzi zvieraťom a človekom.Puto ktoré neviem opísať slovami,ale viem,že to bolo silné.Hladkala som vlka a navzájom sme si hľadeli do očí.Cítila som sa,ako keby som našla niekoho, kdo tu bude vždy pri mne a nikdy ma neopustí alebo neradí.Postavila som sa a ľahla si späť do siete.Vlk vyskočil ku mne.Spať tu.Povedala som si, keď som pomaly zatvárala oči.,,Zajtra večer sem prídem znovu"počula som cudzí hlas v mojej hlave.Posledné čo som cítila bolo,ako zo mňa vlk zliezol.Potom so už upadla do ríše snov...

Caw ()_()
Nakoniec som kapitolu pridala ešte dnes ^-^
Už to začína byť trochu fantasy a to ešte počkajte do ďaľšej časti 😀

xoxo 😘