Zastavil auto a Leah vyzrela von oknom. Upútal ju jeden zo sklenených výkladov v rohu. Bol tam tak zašitý, že si ho prvý raz ani nevšimla. Bolo zjavne zatvorené, pretože neónový nápis na skle nesvietil. Vedľa nefunkčného svetla v tvare ruky s okom uprostred boli nápisy ako jasnovidka a tarot, či čítanie z dlane. Pár písmen z nápisov bolo rozlámaných. Vtedy si všimla, že i cez sklenený výklad sa tiahnu obrovské praskliny a sklo drží pohromade zrejme iba vďaka svojej vôli.

Lucius vystúpil z auta a Leah ho nasledovala. Zastali pred výkladom a ona si ho zvedavo obzerala. Uvidela v rohu odhrnutý záves a naklonila sa bližšie, aby dovidela dovnútra. Na špinavom koberci plnom neporiadku sa váľala prevrátená stolička. Vzadu uvidela rozbitú vázu so zoschnutými kvetmi.

Leah vzdychla. Bolo jasné, že ak o tejto žene niekto vedel, už tu viac nemohla robiť. Odvrátila sa od skla a zastala pred dverami, ktoré kedysi tiež mali sklenenú výplň, no teraz niekto dieru prebil kusmi drevených latiek. Zrejme preto, aby sa dnu nedostalo niečo, čo by miestnosť zdevastovalo ešte viac. Pozerala na povolenú guľatú kľučku vo dverách. Trepali sa sem len preto, aby zistili, že tá jasnovidka tu už dávno nie je. Ruky vo vreckách svojho plášťa zovrela v päsť.

Lucius sa však tou spúšťou nenechal rozptýliť. Treskol päsťou do dreva a hrdzavé pánty zaškrípali. Dvere sa pomaly otvorili a vpustili ich dnu.

„Poďme," kývol na ňu.

Vstúpila dnu prvá a on ju tesne nasledoval.

Tak ako napovedal kúsok odokrytého výkladu, vnútrajšok miestnosti bol naozaj zdevastovaný. Vyzeralo to, akoby si niekto dal záležať na tom, aby nič zo zariadenia neostalo na pôvodnom mieste. Leah urobila niekoľko nesmelých krokov vpred. Fascinovali ju opustené miesta, ktoré pomaly ohlodával čas.

Nábytok bol poprevracaný a obsah zásuviek z neho rozhádzaný po zemi. Tapety s hypnotickým vzorom boli postrhávané zo stien, dokonca sa niekto snažil z podlahy odlepiť i koberec, akoby čakal, že nájde padacie dvierka vedúce do tajnej chodby.

Dvere za nimi sa zabuchli.

Objavili sa v malej štvorcovej miestnosti vystlanej hrubým chlpatým kobercom. Na stole v rohu miestnosti svietila veľká červená lampa a keďže miestnosť nemala žiadne okná, bola jediným zdrojom svetla.

Leah sa takmer rozkašľala, keď zacítila silnú korenistú vôňu. A naozaj, v rohu pod lampou uvidela drevený stojanček, na ktorom trčala zapichnutá vonná tyčinka. Dym z nej stúpal rovno nahor, kde sa potom krútil ako had.

V mohutnom čalúnenom kresle sedela žena. Musela mať čosi po štyridsiatke. Vlasy mala vyčesané do hladkého uzla na hlave, a na sebe oblečené šaty so zložitým vzorom, ktoré odhaľovali omnoho viac kože, než bolo slušné. Leah by povedala, že tak stará žena by sa mala obliekať dôstojnejšie.

Aby v miestnosti nebolo náhodou málo dymu z tyčiniek, fajčila cigaretu z predĺženej špičky. Leah sa čudovala tomu, ako tu dokázala vydržať bez toho, aby sa nezadusila.

Leah sa jej chcela pozdraviť, ale slová jej uviazli v hrdle. Nevedela, čo si o tomto všetkom mala myslieť. Takto si nepredstavovala žiadnu vešticu.

„Lucius, miláčik, tak dávno som ťa nevidela," zasmiala sa.

Zuby mala zažltnuté, pár ich chýbalo. Leah si uvedomila, že to je asi po prvý raz v živote, kedy ju úsmev nejakého človeka vydesil namiesto toho, aby ju povzbudil.

„Ako to robíš, že sa dokážeš tak dobre skryť?" vŕtala tá žena do Luciusa.

Namiesto odpovede mykol plecami. Bolo zjavné, že rozhovor s touto ženou považoval za nepríjemný. Namiesto uštipačných poznámok, ktorými tak častoval Leah sa pri tejto osobe správal slušne. Leah si namýšľala, že to je kvôli tomu, lebo má z nej strach.

„Už ma nejakú tu dobu poznáš," snažil sa pôsobiť nenútene, ale Leah vycítila, aký je napätý. „Vieš, že nemám na výber, iba žiť v ústraní."

Žena pozerala na Luciusa, v tučných prstoch krútila nedofajčenú cigaretu. Na perách jej pohrával výhražný úsmev.

„Máš odvahu prísť sem za mnou po tom, čo si zabil moje oko," tvárou jej preblysol hnev.

„Mrzí ma to," odvetil a sklonil hlavu. „Bola to nehoda. Vyrovnám sa s tebou."

Leah sledovala tú ženu, ale nerozumela tomu. Hovorila o tom, že prišla o oko, ale predsa mala na tvári obe oči.

„Istotne si sem neprišiel preto, aby si sa prišiel priznať."

„Chceme vedieť, kým je," prešiel Lucius priamo k veci a položil Leah plece na ruku.

Žena sa na ňu pozrela a zreničky sa jej rozšírili. Akoby si ju až teraz poriadne všimla.

„Pozrime sa," prehovorila. „Také niečo som nevidela už dávno."

Natiahla ruku a Leah pristúpila bližšie. Žena ju chytila za dlaň a potom položila svoju cigaretu na popolník tróniaci na stole. Vstala, aby bola ešte bližšie.

„Tak na toto sa musia moje oči lepšie pozrieť," povedala.

Každý kus jej odhalenej pokožky sa pokryl ranami. Bolo to, akoby do nej v sekunde niekto hodil stovku neviditeľných čepelí. Vtedy sa každá jedna z dier na jej koži otvorila.

Lucius schmatol Leah za ústa, aby udusil jej výkrik. Mykla sa, chcela ustúpiť, no tá veštica ju držala ako vo zveráku a odmietala pustiť.

Celé jej telo bolo pokryté očami rôznej farby. Metali sa v jej pokožke, neprestajne žmurkali a zízali na ňu. Ich pohyby vydávali nechutný mliaskavý zvuk, prevracali sa a ukazovali jej raz beľmo, raz farebné dúhovky so zreničkami. Myslela si, že bude zvracať.

No Lucius ju stále držal a dusil jej výkrik, takmer sa kvôli nemu nemohla nadýchnuť.

Žena sa usmiala a oči sa zatvorili. Luciusove zovretie povolilo. Leah sa zošmykla na zem a padla na zadok. Sťažka dýchala, no hustý smradľavý vzduch jej nepomáhal v nadobudnutí strateného pokoja.

„Vskutku podivuhodné," povedala spokojne. „Takže ty by si chcel vedieť, kým je? To je veľmi drahá informácia."

„Samozrejme, že je," nenechal sa odbiť Lucius. „Lenže ty si sa zadarmo dozvedela, že existuje a je so mnou."

Žena si vzdychla: „S tebou je tak ťažké zjednávať, Lucius. A to si môj najobľúbenejší klient."

Leah na ňu zízala. Tá žena s ním flirtovala? Nielen, že bola od neho omnoho staršia, bola pokrytá stovkou očí, čo bolo maximálne nechutné. Ako by si mohla namýšľať, že by jej na ten otravný ťahavý hlas Lucius zabral?

Ignoroval jasnovidkine pripomienky: „Vieme chytiť démona, ktorý ju prenasleduje. Ktorý je príčinou tohto všetkého."

„To by bolo pre teba príliš jednoduché," mávla rukou. „Chcem niečo lepšie. Viem, že máš prístup k mnohým očiam, ktoré by sa hodili do mojej zbierky."

Leah čosi zamrmlala o nechutnosti, no nikto ju nepočúval. Keď zdvihla hlavu a pozrela na vešticu, preglgla. Jej pohľad sa Leah vôbec nepozdával.

Lucius odhadoval vešticu. Nevedel, čo všetko skutočne vedela a pri čom iba blafovala. Išlo jej to za tie roky skvele. Medzi lovcami sa šírili reči, že si na ňu treba dávať veľký pozor. Bola prefíkanejšia, než ktorýkoľvek démon, akého kedy stretol.

„Zabil si moje oko. Tvoja Fizza je rovnako chladnokrvná ako ty. Chceš vedieť, čo je to dievča zač? S radosťou ti to poviem. Budeš si želať, aby si sa to nikdy nedozvedel. Budem však milosrdná, ale len preto, že nechcem byť zlá na to dieťa," povedala. Prstom s dlhým zahnutým nechtom kývla na Leah: „Poď sem, dieťa."

Leah pomaly vstala. Kolená sa jej triasli. Tá žena sa jej maximálne hnusila a chcela byť od nej čo najďalej. Striasalo ju pri predstave, že by sa jej mala znova dotknúť. Bolo jasné, prečo Lucius hovoril o tom, že z nej mal nepríjemný pocit. Keby mohla, zapálila by ju na hranici, aby z nej neostalo nič viac, než popol.