Baekhyun:

Zaklipkal som očami, a pomaly ich otvoril. Moje celé telo ma bolelo, a nevládal som držať oči otvorené. Ale aj tak som sa pomocou rúk posadil, a poobzeral sa po izbe. Bol som v inej izbe. Toto nebola moja izba.

Celá izba bola zladená do tmavšej hnedej, a oproti posteli na ktorej práve ležím, je krb, kde plápolal ohník. A tak som zo zavretými očami, prijal tento upokojujúci zvuk, praskajúceho ohňa v krbe. Nejakým záhadným spôsobom ma tento zvuk upokojoval. Mal som zavreté oči, a vnímal iba ten príjemný zvuk, ktorý vychádzal z krbu.

Vypustil som prebytočný vzduch z pľúc, a otvoril som oči. V izbe som bol sám, keďže tu nikto nebol. Všetky žalúzie boli zastreté, a všade bolo útulne a tmavo. Určite je to Jiminova izba, keďže Yoongi by ma do svojej izby určite nedal. Predsa by si nepoškvrnil posteľ mnou, nie? Akoby to povedal on. Egoista-

Moje myšlienky vyrušil zvuk otvárajúcich sa dverí od izby. Opatrne som sa otočil telom ku dverám. Nohy mi viseli z postele, a rukami som sa oprel vedľa môjho tela o posteľ. Pretrel som si tvár rukou, a hlavne oči, keďže som ich už nevládal držať otvorené.

,,Mal by si ležať, prišiel si o veľa krvi." Prehovoril ku mne jemný hlások, a moje kútiky úst sa zdvihli do menšieho úsmevu. Len som zakrútil hlavou, a snažil som sa držať hore, a nezaspať. Spomínaný človek ku mne opatrne prišiel, a čupol si predo mňa.

Pozrel som sa na neho, a snažil som sa nechať viečka aspoň trochu otvorené.

,,Máš celkom dosť modrín na zápästiach, a na členkoch. Si trochu poškriabaný na chrbte, ale nekrvácal si." Pousmial sa, a ja som sa snažil o úsmev tiež. Ale neúspešne.

,,A-a krk? O-ono t-to bolelo" nadýchol som sa, a pokračoval. ,,O-on ma uhryzol, a potom š-škrtil" mrmlal som unavene, a oprel som si ruku o koleno, o ktorú som si následne oprel aj hlavu.

,,Na krku nič nemáš. Tvoja pokožka je čistá, a nepoškvrnená. Neboj sa drobec." Usmial sa na mňa, a ja som zvráštil obočie ako to? Akože tam nič nemám? Veď ma škrtil. Určite tam mám otisky od jeho prstov, a zubov. Nie je možné aby som tam nič nemal!

,,A-ale veď, a-ako?" Nevládal som ani dýchať aký som bol unavený.

,,To nerieš. Nie je to dôležité, hm?" Pohladkal ma po vlasoch, a pousmial sa znova. Asi ma chcel upokojiť, a povedať mi, že je to v poriadku. Ale mýli sa. Už nikdy nič nebude v poriadku.

Na jeho odpoveď som si iba ľahol bokom k nemu, a pozrel sa na neho.

,,J-ja.." nadýchol som sa, a nabral som odvahu. ,,Môžeš si prosím ľahnúť ku mne?" Zamrmlal som chrapľavo.

,,To sa ani nemusíš pýtať. Samozrejme že si k tebe ľahnem." Usmial sa na mňa, a ľahol si predo mňa. Trochu som sa posunul, keďže som chcel aby mal miesto pre seba.

,,Nehýb sa. Potrebuješ si oddýchnuť, a tvoje telo je unavené. Bubaj, hm? Neboj sa, už sa tu neukáže." Zakryl ma až po krk, a dal si svoju ruku pod moju hlavu. Ľahol som si na ňu, a Jimin si ma k sebe pritiahol.

Potichu som si vydýchol, keď ma objal okolo pásu, a jeho ruka ostala na mojom chrbte, nad mojím zadkom.

Začal ma po ňom hladkať, a mne sa oči zavreli úplne. Oddychoval som. Avšak, niekto nám vošiel do izby, a zavrel za sebou dvere. Nejako som to neriešil, až kým si ten dotyčný človek za mňa nesadol a nepohladkal ma po vlasoch. Snažil som sa otvoriť oči, ale nešlo to. Viečka boli až príliš ťažké.

,,Nehýb sa krpec. Oddychuj. Kľud." Počul som za mnou hrubší hlas, a snažil som sa začať normálne dýchať, keďže sa môj dych ihneď zrýchlil.

,,Zlato, nedes ho toľko." Ozval sa Jimin k dotyčnému, a hladkal ma.

,,Nedesím. Len som ho prišiel pozrieť" ozval sa Yoongi, ktorý za mnou sedel. Môj dych sa pomaly ukľudnil, a zadriemal som. Ale stále som ich počúval.

,,Nemal si náhodou prácu?" Ozval sa znova Jimin, ale už potichšie keď si všimol že driemem.

,,Mal. Ale Jin tam obsadil Hoseoka. Povedal som mu, že nemám bohužiaľ čas. Chcem byť s vami, nie v práci." Počúval som ich rozhovor, a pri mene Hoseok som stuhol.

To myslia akože toho Hoseoka? Alebo niekoho iného?

,,T-to myslíš Jung H-Hoseoka?" Zamrmlal som, a mal som zavreté oči. Moja odvaha? Sám neviem. Asi to bude tou únavou.

,,Áno, toho Jung Hoseoka. Poznáš ho krpec?" Prehovoril znova Gi, a Jimin ma stále upokojujúco hladkal.

Iba som prikývol, a oddychoval.

,,B-bol to jeden z mojich p-pánov, b-bolo to dávno" mrmlal som. Teda- snažil som sa zo seba niečo dostať. Keďže moje telo mi nedovolilo viac. Cítil som sa neskutočne unavene.

,,Neriešte to teraz. Budete to riešiť, keď sa Baek vyspí." Skočil nám do rozhovoru Jimin, na čo som len slabo prikývol. Na nič viac som sa nezmohol.

,,Dobre. Len som to chcel vedieť, keďže Hoseok mi nič nepovedal" obaja sa začali znova rozprávať, a ja so ich počúval. Začal som pomaly zaspávať, na čo si to všimol Jimin, ktorý ma zakryl ešte viac, a viac ma objal.

,,Dobrú noc drobec." Zašepkal mi do ucha, a v hladkaní neprestával. Moje telo sa úplne uvoľnilo, a od únavy som o nemalú chvíľu zaspal.