V hlave mám zhasnuté. Myšlienky nedávajú tak úplne zmysel. Nie som si istá či vôbec dýcham. Srdce mi bije prudko a hlasno.

Obaja máme jasno v tom, že je to hlúposť.

Dotyky. Úsmevy v tme. Chichot, ktorý sa nedá zadržať. Hlavne nenápadne. Blízkosť. Srdce až v krku. Pohľady. Bozkávajúce úsmevy. Pssst...

Každý raz musí porušiť pravidlá

Slová.

Mám počúvať?

Vravíš nie, ale prečo si teda so mnou preplietaš prsty . Vravíš nie, ale ťaháš si ma k sebe bližšie. Vravíš nie, ale tvoje ruky putujú dolu po mojom chrbte. Vravíš nie, ale tvoj pohľad mi motá hlavu.

Teplý dych. Šteklenie. Úsmev. Úsmev. Úsmev.

Viem, že je to hlúpe, ale nemôžem odtrhnúť pohľad od tvojich pier. Viem, že je to hlúpe, ale nechcem opustiť tvoju posteľ.

Najskôr chceš aby som odišla, ale tvoja ruka ma stiahne späť. Prečo vždy v tme sme zrazu odvážni. Prečo len keď to nikto nevidí, smieme si byť blízko.

Viem, že je to hlúpe, ale usmievam sa. Viem, že je to hlúpe, ale túžim zostať donekonečna v tomto objatí. Viem, že je to hlúpe, ale tie dotyky nechcem zastaviť.

Chcem sa tváriť, že to môže mať aj dobrý koniec.

Je to hlúposť. (Smiech) Je to hlúposť. (Bozk)  Je to hlúposť. (Dýchaj)

Prázdno. Myšlienky sa roztopili pod tvojimi teplými dlaňami. Točíme sa v nekonečnej špirále. Dôvod - možno - prestať - nie - ruka - áno - bozk - prečo?

Prečo ale neopätuješ môj pohľad, aj keď je svetlo rozsvietené? Prečo musím predstierať, že nechcem opäť porušiť pravidlá? Prečo si nemôžem ten moment vyhnať z hlavy? Prečo nemôžem byť v tvojom náručí?

Vedela som však, že tie oči prinášajú katastrofu.

Chcem vymazať ten chlad z tvojich slov. Skrývam sa všetkým na očiach. Chúlim sa do klbka vo svojej hlave. Tancujem tam, kde hudba hrá príliš nahlas. Nepočujem vlastné myšlienky. Zatvorené oči. Cítim sa tak polovičná. (Nemysli na to). (Nemysli naňho).

Ale keď opäť prichádza tma....

Čo ak niekto uvidí...

Svetlá zhasnuté...

Nenápadne..

„Zatancuj si so mnou “

„Zatancuj pre mňa“

Aj keď vieš, že ti len zlomí srdce.