Svoje holé nôžky prehodil cez okenný rám, čo spôsobilo, že sa voľne pohybovali na chladnom vzduchu.

JungKook nahlas vydýchol obláčik dymu a následne sa opäť nadýchol.

Svojimi sklenenými červenými očkámi sledoval trávu pod ním, od zeme ho delilo pár tucet metrov.

Aké by to bolo, keby skočil?

Zomrel by hneď alebo skončil len s pár zlomeninami?

Chýbal by vôbec niekomu?

JungKookovi behalo po mysli mnoho otázok,na ktoré nemal odpovede.

S hlasným nádychom zavrel oči a započúval sa do zvukov, ktoré nočné ulice prinášali.

JungKook bol zlomený.

Vo svojom vnútri cítil prázdnotu,nič viac len čiernu priepasť,do ktorej sa hlbšie a hlbšie ponáral.

Bez toho, aby si to nejako premyslel, poslednýkrát nahlas vzlykol a predklonil sa.

Rukami sa viac zaprel o paraperu, na ktorej sedel a silno zavrel oči, nechcel vidieť približujúcu zem sa pod ním, keď bude padať...

Celý sa triasol a z jeho hrdla neustále vychádzali srdcervúce vzlyky.

Rukami sa silno vyšvyhol

a...

,, JungKook, ty debil! Čo si sa pomiatol?" ozvalo sa akoby z čista-jasna a dve silné ruky stiahli mierne zmrznutého hnedovláska do vnútra.

Mladší dopadol silno na zem a začal sa vystrašene obzerať okolo seba.

Svojimi veľkými kukadlami zbadal nahnevaného čiernovláska s mokrými vlasmi a oblečeného vo veľkom tričku a teplákoch.

Mladší sklonil hlavu k zemi a zadržal ďalší prúd sĺz, ktoré sa mu drali von z očí.

Sklamal Taeho.

Sklamal ho.

Starší si uvedomil, že JungKook teraz skôr potrebuje utešiť, než nejaký ďalší krik.

Preto sa radšej zakusol do jazyka a jeho doteraz nahnevaný výraz tváre vymenil za smutný pohľad.

Sklonil sa k mladšiemu a svojimi dvomi dlhými prstami zdvihol JungKookovu bradu.

Maličký bol celý červený a v jeho očiach sa odrážali slzy, starší sa zľakol.

,, Kookie? Čo sa ti stalo? " opýtal sa vystrašene TaeHyung a svoje čelo skrivil do harmoniky.

Mladší vyzeral podľa Taeho ako na pokraji zhrútenia, čo nebol úplne ďaleko od pravdy.

JungKook sa len zapozeral uslzenými očami do tých starších a z jeho úst vyšlo nepatrné "nič sa nedeje".

Ale TaeHyung nebol hlúpy.

Nahlas si povzdychol a zdvihol JungKooka do svojej náruče a následne ho preniesol na svoju posteľ, kde si s ním sadol.

Hnedovlások neváhal a okamžite objal staršieho chlapca okolo krku a začal mu silno vzlykať do ramena.

,, TaeTae, nevládzem. " zašepkal pomedzi vzlyky mladší a odtiahol sa od staršieho.

Následne sa sám objal.

,, Čo keby sme to zvládli spolu? " zašepkal čiernovlások a opäť sa priblížil k mladšiemu.

Tentokrát ho však silno objal a spojil ich pery do jemného bozku plného citov.

V tú noc mu JungKook povedal všetko o svojej minulosti, o otcovi, Jiminovi a hlavne o správach, ktoré dostával na mobil.

Tae mu za to vyznal svoju city k nemu, že sa mu páči taký aký je a toho, čo mu posielal tie správy si nájde a dobrovoľne podá.

Po ťažkom dialogu Kookie konečne zaspal v Taeho náručí s malým úsmevom na perách.

Cítil, že svitá na lepšie dni.

Sľúbila som, dodržala som. Nový dielik som vám nápisala.
Ste úžasní, veľmi vás mám rada, na to nezabúdajte. Všetko najlepšie Jiminieeeeeeeeeeeeeeeeee, dúfam, že od YoonGiho dostaneš krásny darček 😏😏😏😏😏😏😏.
Ďakujem za sledovania, ešte pár a mám 400.