Jeho krehké telíčko opustilo tichý výdych.

Zo svojho ruksaku, ktorý mal doteraz na svojom chrbte rozopol a z neho vybral zelenú taštičku z lekárne.

Vybral jej obsah a otvoril ju.

V balení sa nachádzalo niekoľko tabletiek bielej farby, ktoré by mali Kookiemu "pomôcť ", teda aspoň si to on sám myslel.

Možno by som to nemal robiť.

Tae mi predsa povedal, že ma ľúbi.

Nie som predsa tak tučný.

Kookie si silno skusol peru.

Zrazu mu však zapípal mobil.

Rýchlo ho odblokoval a začal čítať správu, ktorá mu prišla.

Niečo mu však hovorilo, že tí bude opäť to neznáme číslo.

Neznáme číslo:
Ako vidím stále si rovnako tučný.
Myslíš si, že ťa bude mať TaeHyung rád,keď vyzeráš takto?

Dávaj si pozor, aby si sa do tých tvojich hnusných vecí ešte dostal, no byť tebou, schudol by som, TaeHyung by určite nebol rád, keby musel prirážať do takej tučnej veci ako si ty 😉

Po prečítaní správy sa z Kookieho očiek spustili obrovské vodopády sĺz, ktoré nie a nie prestať tiecť.

Mobil so silným tresknutím hodil o zem a stočil sa do malého klbka.

Veľmi ho boleli slová, ktoré si prečítal.

Neznášal sa, neznášal svoje škaredé telo.

Vtedy mu pohľad spadol na tie tabletky, ktoré stále kŕčovito zvieral vo svojej rúčke.

Pár rýchlymi pohybmi jednu z tabletiek oslobodil z ich plastového väzenia a priložil si ich ku svojim perám.

Konečne sa bude cítiť krásny.

Bez mihnutia oka ju prehltol a zapil vodou, ktorú pustil z kohútika.

Tackavými krokmi prešiel k záchodovej mise, nad ktorú sa naklonil.

V jeho brušku sa začal tvoriť nepríjemný pocit, ktorý sa postupne dostával až do hnedovláskového krku.

Kyselina.

S dáviacim zvukom doprevádzaným slzami sa JungKook poriadne povracal.

Všetko potom rýchlo spláchol, umyl si svoju červenú tvár a do ruksaku si schoval všetky ostatné pilulky.

Boli lepšie a účinenejšie, ako by si kedy myslel.

Konečne sa cítil voľnejší,nie,ľahší.

S ladnosťou otvoril kúpeľňové dvere a s malým úsmevom na tvári si to zamieril do izby, kde si na svoju posteľ odložil ruksak.

,, Už si sa umyl? " zaznel Taeho hrubý hlas miestňosťou.

JungKooka prudko trhlo a vyhľadal čiernovláska, ktorého našiel sedieť na jeho posteli so založenými rukami na hrudi a s ustaraným výrazom na tvári.

,, Ja... Ja bol som...bol som na záchode. " habkal mladší z chlapcov s pohľadom zabodnutým všade inde len nie na TaeHyungovi.

,, Hm...idem sa umyť, v kuchyni máš urobené jedlo. "

Napätosť v miestnosti by sa dala krájať aj paličkami.

Kook len neprítomne prikývol, zatiaľčo okolo neho čiernovlások prešiel s uterám a čistým tričkom a boxerkami v rukách.

Mladší si bol viac než istý, že staršieho pomaly ,ale isto stráca.

Opäť zahnal ďalšie slzy, prezliekol sa do veľkého ružového trička, ktoré mu siahalo až po kolená a trošku voľnejších šortiek.

Boxerky ani inú spodnú bielizeň si nedával, prišlo mu to ako zbytočný aspekt.

Šuchtavými krokmi sa dostal až do kuchyne, kde na neho na stole čakal tanier s maslom, šunkou a malými cherry rajčinkami.

JungKooka naplo, aj keď sa pred nemalou chvíľou vyvracal, za celý deň nezjedol ani najmenšie sústo jedla.

Preto je celkom udivujúce, čo vlastne mladý hnedovlások dostal zo seba.

So znechuteným úškľabkom na tvári chytil porcelánový tanier do rúk a celý jeho obsah vysypal do koša.

JungKook však nebol hlúpy, zo stola ešte zobral pár servítkou a prikryl svoju večeru.

Následne tanier umyl a odložil do odkvapávača.

,, Tak ty takto ,JungKook. "

Hoy~, všetky moji verní čitalia, ktorí stále čakajú na to, kedy sa v tomto príbehu niečo stane.
Dnes som sa trošku rozpísala a som s týmto dielom aj celkom spokojná.
Musím sa vám poďakovať za 381 sledovateľov, som veľmi vďačná, ešte pár a mám 400 sledovateľov.
❤❤❤❤❤❤❤