,, Kookie, si v poriadku? " zaklopkal Tae na dvere od kúpeľne.

V jeho hlase bolo počuť mnoho obáv, pretože ostatní sedeli pri stole vyše pol hodiny a JungKookie stále nikde.

Čiernovláskovi to prišlo divné, preto sa rozhodol, že pôjde mladšieho radšej skontrolovať.

Ozval sa zrazu rachot a následné spláchnutie za dverami.

O pár sekúnd neskôr z dverí vyšiel mladý hnedovlások s rukami prekríženými na hrudi a s pohľadom smerovaným do zeme.

,, Kookie, čo si tam toľko robil? " opýtal sa opäť čiernovlások so značnými obavami v hlase.

Nikdy sa mu nestalo, že by bol na niekoho takto milý, no prišlo mu, že k hnedovláskovi sa ani inak správať nemôže.

,, Čo myslíš? " uškrnul sa JungKook a bez toho, aby venoval TaeHyunhovi nejakú ďalšiu pozornosť, prešiel okolo neho priamo do izby, kde si zobral tašku a bez jediného ďalšieho slova odišiel z bytu.

Tae sa s nechápavým výrazom vrátil do obývačky, kde na neho čakali Jimin s YoonGim, ktorým na tvári pohrával taktiež zmetený výraz, pretože niečo také hnedovlások nikdy neurobil.

,, Správa sa ako žena s menzesom. " zahundral si popod nos Jimin a pokrútil hlavou.

,, A čo keď ho Tae natrhol? " povedal vážne YoonGi, no potom vybuchol do obrovského smiechu, pri ktorom mu zabehlo kus raňajok, vďaka čomu sa rozkašľal.

Čiernovlások nad celou situáciou pokrútil hlavou a aj on si zobral tašku.

,, Ešte sme spolu nespali. " zavrčal hnedovlások na chlapcov a vybral sa ku dverám.

,, Tak to možno bude tým. " zamyslel sa naoko Jimin a následne sa škodoradostne usmial.

Tae nad tým len pokrútil hlavou, no radšej na to neodpovedal žiadnou uštipačnou poznámkou, ktorá sa mu usadila na jazyku.

S tichým 'čaute' zavrel dvere a šiel rovno do školy.

Niekde v kútiku duše však dúfal, že po ceste stretne Kookieho,ako na neho čaká.

JungKook:

Hneď potom, čo sa mi nepodarilo zo seba vyvraciať neskorú večeru v podobe rožku, som sa rozhodol, že pôjdem do lekárne.

S ciknutím zvončeka som otvoril dvere a prešiel priamo k pokladni, kde sa usmievala mladá žena, oblečená v bielych neforemných nohaviciach, ktoré podľa mňa nesedeli nikomu a pepermintové tričko s malým pripináčikom s jej menom.

,, Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť? "usmiala sa na mňa a na nose si napravila dioptrické okuliare,ktoré jej zvýrazňovali jemné črty bezchybnej tváre.

,, Dobrý deň, chcel by som si kúpiť nejaké tabletky na "vyprošťovanie"." zahundral som si popod nos a nechty zaryl do svojich tučných bokov, ktoré som zakrýval pod vrstvou spodničiek.

Hambil som sa o niečo také žiadať.

Žena sa však na mňa len opäť milo usmiala a v jednom z mnohých šuflíkov začala hľadať lieky.

Ja som si zatiaľ mohol prezrieť jej postavu.

Samozrejme ako väčšina aziatok bola naozaj chudá.

Nie ako ja.

Malý tučný JungKook.

Frustrovane som si povzdychol a zahnal slzy, ktoré sa snažili výjsť von.

,, Nech sa páči. Hlavne pamätajte, neberte si ich viac, ako je doporučená dávka, pretože inak to môže spôsobiť rôzne komplikácie... " podala mi krabičku a začala ťukať do pokladne.

Zaplatil som a s pozdravom som vyšiel z lekárne, kde som si svoje "lieky" zbalil do tašky a s úsmevom som sa vybral do školy.

,, Kookie? " zašepkal zmetene za mnou hlas.

Ostal som stáť na mieste a zvažoval, či sa mám otočiť.

Ahojte, som späť.
Bola som veľmi prekvapená, akú podporu som od vás dostala. Koľko ľudí sa ozvalo a podporovalo ma. Sama som neverila, koľko dobrých ľudí mi chcelo pomôcť a s koľkými som sa skamarátila.
Ďakujem veľmi pekne, že ste ma v tom nenechali, cítim sa lepšie, a preto som sa rozhodla, že tento týždeň vydám ďalší diel In the sign of a dragonfly.
❤❤❤❤❤❤❤