CHAPTER 29
,, Tae, prepáč, nemusíš sa hneď urážať. " keď ho YoonGi dobehol, snažil sa popadnúť dych, ktorý niekde po ceste stratil.
Tae sa naňho len otočil, nič však nepovedal, jeho prevrátenie očí hovorilo za všetko.
,, Môžem ísť vôbec s tebou? Pretože sa bojím, že keď budem v tvojej blízkosti ešte chvíľu, vybuchneš. Si ako žena s mesiačikmi." sťažoval sa starší.
Naozaj, už nevedel, čo má robiť, mal pocit, že aj jeho dych znervózňuje mladšieho.
,, Neurážam sa, " prehovoril zrazu Tae, ,, chcem ísť len do obchodu, a potom za JungKookom. " zavrčal a zrýchlil.
Myslel si, že YoonGiho malé nožičky nebudú stíhať a nakoniec to vzdá.
Nestalo sa tak, ten malý hajzlík má až veľmi veľkú vytrvalosť.
,, Stretneme sa pri pokladni. " zavrčal Tae, keď sa ocitli v supermarkete neďaleko ich bývania.
,, Ok. "
Tae si konečne vydýchol.
Aspoň chvíľu sám.
Zobral si nákupný košík a vybral sa do útrob obchodu.
Presne vedel, kde má namierené, k mrazeným boxom.
Vybral z neho jahodovú zmrzlinu v kelímku, presne tak, ako jeho priateľ chcel.
Ešte sa zastavil pre šľakačku a dúhovú posýpku, ktoré určite JungKooka potešia, teda aspoň v to dúfal.
Keď mal všetko potrebné nakúpené, vybral sa k pokľadniam, kde stretol zelenovláska, ako zamyslene pozerá do jedného z regálov.
Hneď, ako k nemu pristúpil bližšie, povzdychol si a prekrútil očami.
,, Nie je jedno, ktoré kondómy zoberieš? "
Touto vetou vyrušil YoonGiho z premýšľania.
,, Nie, nie je to jedno. Neviem sa rozhodnúť, či zobrať s príchuťou, vôňou alebo obyčajné, dokonca majú aj svietiace, určite si o nich počul, tie čo to zmenia tú farbu podľa toho, či máš-"
,, Stačí! Zober si pre mňa za mňa z každého a konečne poď, nemám na teba celý deň, ty nadržanec. " zavrčal Tae a nákupný košík položil na posúvny pás.
YoonGi si zatiaľ zobral, tak ako mu čiernovlások povedal, z každého po jednej krabičke, a s výrazom šťastného dietaťa položil farebné krabičku na pult.
Tae neveriacky pokrútil hlavou, no radšej nič nepovedal.
Je rád, že on nič také tiešiť nemusí.
,, Nech sa páči tu je váš nákup a prajem vám to. Nech sa darí, ste spolu zlatí. " rozplývala sa predavačka s príjemným úsmevom na tvári.
Chlapci sa na seba zmetene pozreli.
,, Nie, nie, nie, my nie sme spolu. " začal sa obhajovať TaeHyung s rukami v obrannom geste a nepríjemným pohľadom na tvári, keď si uvedomil vetu, ktorú žena vypustila z úst.
Nevedel by si ani predstaviť vzťah so zelenovláskom.
To by radšej vyskočil z okna.
A YoonGi takisto, asi.
,, Samozrejme. " povedala akoby nič, no na konci mrkla.
Tae si len povzdychol a so zaželaním odišiel z obchodu.
Nebude to riešiť.
,, Prečo si bol na ňu taký zlý? " opýtal sa zelenovlások, keď so svojimi malými nôžkami dobehol Taeho.
,, Ja som nebol zlý, len nikdy ma nebude s tebou shipovať. "
,, Prečo, ty napríklad nevyzeráš zle. Dal by som si povedať. "
,, Drž sa od môjho zadku ďalej. Nič do mňa pchať nebudeš. " povedal vystrašene TaeHyung.
Odteraz zamyká dvere, keď sa bude sprchovať, nerád by riskoval natrhnutie.
,, A kto povedal, že ty budeš ten, kto bude mať v zadočku niečo veľké? " uškrnul sa zelenovlások a pritom potľapkal Taeho po rameni.
Čiernovlások mal na dnes dosť.
Zbytok cesty išli v tichosti, radšej, pretože Tae nemienil riskovať ďalší podivný rozhovor.
YoonGi otvoril dvere od ich bytu a nechal Taeho, aby vstúpil prvý.
Izbou sa niesla príjemná vôňa pečeného kuraťa a grilovanej zeleniny.
Obaja chlapci sa vyzuli a Tae položil tašku s nákupom na ostrovček.
Bundu prehodil cez stoličku a rýchlo sa ponáhľal za JungKookom.
Dvere boli mierne pootvorené, takže Tae do nich len jemne drgol prstami.
Naskytol sa mu pohľad na malé hnedovlasé klbko, tvrdo spiace na jeho posteli.
Čiernovlások sa tichými krokmi dostal až k tej kôbke.
Musel sa pousmiať.
Kookie spal na ľavom boku, takže mal na neho starší úžasný výhľad, nafúknuté červené líčka , mierne pootvorené pery, z ktorých sa linuli tiché výdýchy a jeho jemné vlásky, ktoré mu neposedne padali do očiek.
Nemal to srdce ho zobudiť, no bol si istý, že mladší celý deň nejedol, takže následujúci čin bol jasný.
Svoju ruku vyzval do pohybu a jemne pohľadkal Gguka po napuchnutom líčku.
Ten sa nespokojne pomrvil a pomaly otvoril svoje tmavohnedé očká.
,, Ja chcem ešte spinkať. " posťažoval si mladší a bez toho, aby sa na staršieho pozrel, otočil sa na druhý bok so snahou opäť zaspať.
,, Kookie, poď sa napapať, určite si ešte nejedol. " pokľadkal ho starší po zakrytom boku.
Až teraz si Tae všimol, že Kookieho boky nie sú ako u ostatných chlapcov, tie jeho boli väčšie a to sa mu páčilo a hlavne na JungKookovi.
JungKook však len potichu zabručal.
,, Kookie, kúpil som ti tú zmrzlinku, no ak nevstaneš, budem ju musieť spapať sám. Aj s tou sľahačkou a dúhovou posýpkou. A chalani mi s tým pomôžu. "
Keď hnedovlások započul slovo zmrzlina, vystrelil do sedu a vrhol sa Taemu okolo krku.
,, Ďakujem, ďakujem. " pusinkoval staršieho mladší.
Bol mu naozaj veľmi vďačný, po tom, čo mu nedovolil ísť do školy.
Mladší sa veľmi nudil, takže celý deň ležal v posteli a spinkal.
,, Nemusíš ďakovať, poď sa hlavne najesť, bol by som nerád, keby si odpadol. " pokľadkal ho starší po jeho jemných hláskoch.
Taeho pohľad skončil na mladšieho krku.
Zamračil sa.
,, Ty si si zo obviazal? " začudoval sa starší.
,, Á-áno, a namazal. Musí sa to hojiť. A navyše, ten šál má nepríjemne škrábe, takže teraz, keď si ho dám, bude sa šúchať o obväz. " usmial sa hrdo mladší a už zmienený šál si pečlivo obviazal okolo krku, aby obväz nebol vidieť.
Ešte to Jiminovi ani YoonGimu nevysvetlil.
,, Chalani, kde ste? Poďte jesť." zakričal na chlapcov Jimin.
Tí sa na seba usmiali.
Ďalší diel, nudný.
Ale tak, snažila som sa, mám dokonca vymyslenú dejovú líniu, takže ja som spokojná.
Ďakujem za votes a komentíky.
Mali by ste záujem o nový príbeh na NamJin?
❤❤❤❤❤❤❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro