,, Kookie? " začudoval sa Jimin keď vstúpil do vedľajšej miestnosti.

Mladší stál pri stolíku v modrom tričku s dlhým rukávom a okolo krku mal uviazaný svoj bieloružový šálik.

Tým, že tričko bolo veľmi dlhé, Kookie neprotreboval nohavice a jeho šál zakrýval poranené miesto na krku.

,, Jiminie, už ste sa vrátili. " zachraptel potichu mladý JungKook a svoje pery vyzval do malého úsmevu.

Následne sa rýchlo dostal k ružovovláskovi a silno ho objal, no objal ho tak, ako to jeho telo dovolilo.

Mladší sa modlil, aby ho Jimin nechytil na nesprávnom mieste.

,, Áno, vrátili sne sa dnes nad ránom. Počul som, že ti nie je dobre. Mám ti uvariť nejaký čaj alebo polievku? " starší mal naozaj strach.

Predsa Kookie je jeho najlepší kamarát, chcel, aby sa cítil lepšie.

Silno ho objal naspäť a rukou mu začal prechádzať po chrbtici.

,, Chýbal si mi. "

,, Aj ty si mi chýbal. "

Vtedy sa silno rozrazili dvere.

Objala chlapci natočili svoje očká na udýchaného Taeho s vytreštenými očami a s farbou, ktorá by sa dala prirovnať k stene v obývačke, bielej.

,, Jung-Kook? " začudoval sa Tae, keď si všimol hnedovláska navlečeného v šáli a dlhom tričku.

Toto bolo prvýkrát, čo ho čiernovlások videl v normálnom chlapčenskom tričku.

A bolo to... čudné, Tae si už zvykol na Kookieho v šatičkách alebo v niečon ružovom, všetko ostatné prišlo čiernovláskovi neprípustné.

,, Nemali by ste už ísť? Prídete neskoro." opýtal sa mladý hnedovlások, keď si všimol, že reč zastala a v miestnosti ostalo nepríjemné ticho.

Navyše sa Kookiemu začala točiť hlava a ostávalo mu mdlo.

Inak povedané, ak si nesadne, je dosť možné, že odpadne.

,, To je pravda, musíme ísť, poď ,Tae! " zapišťal veselo Jimin, objal Kookieho a s Taem ,ktorého vliekol za sebou, došiel až do kuchyne, kde už pri dverách stál YoonGi s tromi taškami.

,, YoonGi~, ty si môj miláčik! " Jimin sa rozbehol k už zmienenému zelenovláskovi a skočil mu okolo krku.

Táto scéna bola tak presladená, že by sa Tae najradšej povracal.

Lenže tým, že nechcel pôsobiť arogantne, zaťal čeľusť a s citrónovým úškľabkom čakal, keby Jimin konečne vyškriabe YoonGimu mandle z krku a oni konečne budú môcť ísť do školy.

Čiernovláekova arogantná stránka sa vrátila.

Tae si potichu povzdychol.

Začala ďalšia hodina, kde učiteľ vysvetloval už prebranú látku na tabuli.

Čiernovlások si unudene položil hlavu na lavicu a porozhiadol sa po triede, kde zbadal svojich spolužiakov, ako taktiež znudene sledujú hodiny nad tabuľou a odrátavajú minúty do zvonenia.

,, Čo to-" strhol sa Tae, keď mu do hlavy narazil malý zošúlaný papier a následne spadol k čiernovláskovi.

Porozhiadol sa po triede, a keď konečne zbadal osobu za sebou, ako sa na neho pozerá, samozrejme mu doplo, kto zmienený papierik poslal.

Kto iný ako YoonGi.

S prevrátením očí papierik otvoril a čakal čítať úhľadne napísaný text.

Prepáč, že som ráno vyletel. Nemyslel som to tak, chcel som len ochrániť Kooka, no asi som si mal najskôr preveriť faktá, než začnem konať.

-Y

Čiernovlások sa musel pousmiať, neveril svojim vlastným očiam.

No keď si papierik ešte raz prečítal, v srdci sa mu rozlial príjemný pocit.

Otočil papierik na druhú stranu, chytil pero do ruky a začal písať.

To je v pohode, uznávam, bol som na neba nahnevaný, no tvoje ospravedlnenie ma príjemne prekvapilo.

Ale chcem od teba za to nejakú konpenzáciu...

-T

Následne papierik zložil a nenápadne ho hodil za seba.

Po niekoľkých sekundách a mu papierik vrátil, no bol nový a s novým odkazom.

To som rád, nerád by som mal nepriateľa, ale potom mi to musíš vysvetliť...

Ok, pozvem ťa na obed?

-Y

Čiernovlások sa zamyslel, nemôže predsa prezradiť niečo, čo nesmie.

Ten obed príjmam, no to vysvetlenie ti nezaručujem...

-T

A opäť papierik hodil za seba.

Po niekoľkých následujúcich vražedných hodinách sa TaeHyung konečne dočkal obeda.

Spolu s YoonGim si to namierili priamo do školskej jedálne, kde mu samozrejme, ako zelenovlások sľúbil, kúpil čiernovláskovi obed.

Sadli si spolu k jednému voľnému stolu a v tichosti začali jesť.

,, Som rád, že tam nemáš otlačok. " prerušil to príjemné ticho, poďla Taeho, YoonGi a do úst si opäť vložil sústo jedla.

,, Nevyťahuj sa, nebola až tak silná, aj moja babka dáva silnejšiu. " povedal jemne uštipačne Tae a na YoonGiho hodil úškľabok.

,, To by som chcel vidieť, len si vymýšľaš. " vyťahoval sa ďalej zelenovlások a sadol si lepšie na stoličku, na ktorej celý čas sedel.

,, Čo to mal vlastne JungKook na krku? " YoonGi si nemohol odpustiť túto otázku.

Prahol po jeho odpovedi a navyše, keď sa dozvie meno vinníka, zelenovlások si ho nájde...

,, Už to nerieš. " odbil ho TaeHyung mávnutím rukou.

Hodil na seba bundu a cez plece prehodil svoj ruksak.

,, K-kam ideš? Máme predsa ešte jednu hodinu. " čudoval sa zelenovlások.

Nemôže predsa len tak odísť zo školy.

,, Domov. " odpovedal ľahostajne čiernovlások a bez toho, aby niečo ďalšie povedal rozišiel k bráne školy.

Zelenovlások ostal nemo civieť na stoličku, na ktorej ešte pred chvíľou sedel TaeHyung.

Naozaj je mladší taký, na akého sa hrá?

So zavrčaním sa zdvihol, do rúk chytil svoju tašku a rozbehol sa za čiernovlásom, ktorý mu už skoro zmizol z dohľadu.

Ďalší diel je na svete, je trošku nudnejší.
Každopádne som poctená, môj profil sleduje už 329 ľudí, čo je pre mňa naozaj neuveriteľné.
Budem rada za votes a nejaký ten komentár.
❤❤❤❤❤❤❤