CHAPTER 27
Taeho ospalé oči zbadali YoonGiho s vražedným pohľadom, ako stojí nad jeho posteľou.
,, Čo je? " zachraptel čiernovlások a nevrlo sa pomrvil v posteli.
Nepáčilo sa mu, že ho starší zbudil, jediné, čo chcel, bol spánok.
Viac sa natisol na krehké telíčko, ktoré stále ležalo vedľa neho v posteli a zavrel svoje oči.
,, Kim TaeHyung, okamžite zdvihni tú riť z postele, hovorím to prvý a poslednýkrát. " YoonGi hovoril až moc pomalým hlasom, pôsobilo to veľmi desivo, dokonca aj čiernovláska to trochu vystrašilo.
Preto sa nahnevane zdvihol do sedu a prepálil zelenovláska pohľadom.
,, Čo chceš? "
YoonGi práve pukol.
Rýchlo načiahol ruku a rozospatému Taemu vrazil jednu poriadnu do tváre.
Ten, akoby ho trafil blesk, vyskočil z postele a obratne chytil YoonGiho ruku, ktorú mu vykrútil za chrbtom.
Čiernovlások tak znemožnil YoonGimu pohyb.
,, Prečo si ma udrel? " vypľul nahneva Tae a ruku ešte viac skrútil.
Bol zmenený, kto vás trafí hneď potom, čo sa zobudíte.
,, Čo by si urobil ty, keby prídeš do izby svojho dlhoročného kamaráta a nájdeš ho v posteli so svojim trojdňovým spolubývajúcim a ešte k tomu... POZRI, ČO MÁ NA KRKU, ČO SI MU SPRAVIL? "kričal nahnevane YoonGi.
Svojho pohľadu sa úplne zdesil.
JungKook mal na krku obrovské modriny a YoonGi si dal hneď a dve dokopy, niekto ho škrtil.
A jediný, kto bol s jeho mladším spolubývajúcim bol TaeHyung,ktorý práve ležal na zemi a rukami pridržiavanými nad hlavou.
,, Nekrič! A to som nebol ja! " bránil sa čiernovlások.
Popritom kopal nohami s úmyslom, kopnúť YoonGiho, no nedarilo sa mu, keďže zelenovlások ležal na jeho nohách.
,, Tak kto to bol? "
Starší si zakryzol do jazyka.
Nechcel to staršiemu povedať, predsa musí dodržiavať súkromie mladšieho a ešte k tomu, že je to jeho priateľ.
Určite by sa mu to nepáčilo.
,, Ešte raz-" YoonGi bol však prerušený.
,, T-Tae... Tae, kde-kde si? " zachraptel maličký rozospato.
Obaja chlapci stočili pohľady na najmladšieho, ktorý smátral rúčkami po posteli s kňučivými zvukmi, ktoré hľadali staršieho chlapca, vďaka ktorému sa Kookie cítil naozaj v bezpečí.
,, Už sa ma nechytaj. " zasyčal ticho Tae a odstrčil YoonGiho od seba.
Ten ostal len tupo civieť na scénu pred ním.
Ničomu nechápal.
Čiernovlások sa zdvihol zo zeme, popričom si oprášil neviditeľný prach z trička na spanie.
Následne prešiel k najmladšiemu a jemne mu odhrnul spotené vlásky z čela.
Vyzeral úžasne, tak bezbranne.
,, T-Tae, myslel som, že-že-" panikáril hnedovlások.
Jeho veľké žiarivé očká behali po celej izbe s úmyslom nájsť nejaký stabilný bod.
Jeho telíčko sa triaslo, bál sa, že ho tu čiernovlások nechal a on ostal opäť sám.
,, Nenamáhaj sa, ešte spinkaj, je veľmi skoro. " zašepkal Tae a viac prikryl mladšieho.
Neodpustil si však pohľad na krk mladšieho predtým, než mu ho zakryl.
Naozaj, jeho krk žiaril všetkými farbami, no najviac prevažovala fialová, ktorá krásne ukazovala stopy, kde ho Lee držal.
Taeho zabolelo srdce, no navonok to nedal najavo.
Ak naňho ešte raz Lee siahne Tae sľubuje, že ho zabije.
,, Vrátiš sa skoro? " kňukol mladší s veľkými očami.
Nechcel ostať sám, aj keď vedel, že musí.
Nemôže predsa držať Taeho na uzde, aj keď by naozaj veľmi, veľmi chcel.
,, Neboj sa, vrátim sa skoro. Kebyže budeš niečo potrebovať, zavolaj mi. " usmial sa Tae a prehrabol si vlasy.
Mladší sa na neho vďačne usmial a s úsmevom opäť zavrel svoje očká.
Spal síce celú noc, no bol stále unavený psychicky aj fyzicky.
Čiernovlások rýchlo zobral zo stola svoj mobil, pirsingy a ešte oblečenie.
Nechcel zbytočne buchovať, aby mladšieho nezobudil.
Jeho únava bola na ňom veľmi viditeľná, no potom, čo prežil, sa mu čiernovlások nečudoval.
Potichu vyšiel z miestnosti a zavrel dvere.
S neutrálnym pohľadom na tvári sa dostal až do kúpeľne, kde spáchal rannú hygienu, obliekol sa a nakoniec nasadil aj svoje kovy na pôvodné miesta.
Spotené tričko hodil do koša na špinavú bielizeň a vybral sa do kuchyne, kde už za stolom sedel YoonGi a s neprítomným výrazom na tvári pil svoju rannú kávu.
Tae si ani nevšimol, keby YoonGi vyšiel z izby.
Čiernovlások sa bez jediného slova obtrel o stôl a sám si nalial kávu, ktorá ležala na ostrovčeku.
Následne si tiež sadol na stoličku oproti YoonGimu a bez toho, aby niečo povedal pil kávu.
Nemal vôbec náladu sa so zelenovlásom rozprávať, potom, čo mu ráno spravil.
,, Dobré ránko ,TaeTae. " zrazu z vedľajšej izby veselo vybehol Jimin vo fialových šatách a širokým úsmevom na bezchybnej tvári.
Prešiel k YoonGimu a daroval mu malú pusinku do vláskov a následne si tiež sadol k dvom chlapcom.
,, Aj tebe, Jimin, ani som si nevšimol, že ste sa vrátili. " povedal neutrálnym hlasom čiernovlások a nenápadne pozrel na YoonGiho, ktorého rýchlo prepálil pohľadom.
YoonGi si toho všimol.
Skusol si spodnú peru a zahľadel sa do svojho šálku.
,, Ah, áno. Vrátili sme sa neskoro v noci. Sme totálne unavený, no škola je škola. " zasmial sa zvonivo Jimin a zastrčil si pramienok vlasov za ucho, na ktorom vládlo niekoľko zlatých náušničiek.
Tae sa čudoval, ako mohol mať ten chlapec toľko energie.
On sám bol unavený po náročnej noci, no to však bolo určite nič v porovnaní s Jiminom a...a YoonGim, pretože Tae neveril, že hneď, čo prišli domov, išlo spať, snáď viete, čo tým čiernovlások myslel...
,, Kde je vlastne, Kookie? " začudoval sa ružovovlások a jeho oči začali behať po miestnosti ,s úmyslom nájsť mladšieho chlapca na ktorom mu veľmi záležalo.
,, Kook nejde dnes do školi, nebolo mu dobre. " čiernovlások capol prvú lož, ktorá ho napadla, ani jemu nemienil povedať o JungKookovi a jeho situácii.
Teraz len dúfal, že mu na to Jimin skočí.
,, Bol som preč dva dni. Nepotrebuje niečo?" začal panikáriť Min.
Rýchlo sa zdvihol zo stoličky a veľkými krokmi, no najväčšími, aké mu jeho nôžky dovolili, sa vybral smerom k JungKookovej a TaeHyungivej izbe.
Starší stuhol.
,, Ji-Jimin, počkaj, on spí! " zakričal až moc piskľavým hlasom Tae a ako namydlený blesk bežal za Jiminom, ktorý práve otváral tie prekliate dvere...
Áno, ďalší dile.
Budem rada za koment a samozrejme votes.
Nesmiem však zabudnúť na úžasných 317 sledovateľov.
Aký máte názor na tento príbeh?
❤❤❤❤❤❤❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro