Mladší ušiel z bytu ako neriadený blesk.

Potreboval rýchlo vypadnúť a prečistiť si myšlienky, čo sa mu teda v Taeho prítomnosti moc nedarilo.

Preto sa ani neobťazoval obliecť si niečo teplejšie, čo by ho ochránilo pred nepriazdnivým počasím, ktoré panovalo za oknami bytov.

Jediné šťastie však bolo, že vonku nepršalo, len bolo zamračené a miestami trošku pofúkalo.

JungKook si založil ruky na hrudi a so sklonenou hlavou rýchlo kráčal po chodníku, ktorý viedol do centra Seolu.

Hnedovlások sa však nešiel opiť ako Tae, chcel ísť len do mestského parku, kde si plánoval sadnúť na jednu z mnohých lavičiek rozmiestnených okolo udržiavaného jazierka.

Čo by sa však nestalo,že?

JungKook si sadol na svoju vyhliadnutú lavičku a zavrel oči.

Cítil, ako mu jemný vietor fúka do tváre a strapatí jeho vlásky.

Ako tam sedel niečo okolo hodiny, stále si zrovnávajúc myšlienky, niečo ho z jeho rozímania vyrušilo.

,, Ahoj, buznička, čo to máš na krčku? " zašepkal chraplavo Lee YooJin u JungKookieho uška.

Tomu prešiel mráz po chrbte, nie však zo zimi a vystrelil oči.

Následne,akoby ho udrel silný výboj, vyskočil z lavičky, čelil tak tvárou v tvár Leemu.

,, Nepočul ti moju otázku? " uchechtol sa uštipačne YooJin a urobil krok k mladšiemu.

,, Po-Počul. " zašepkal mladý JungKookie a ošil sa. Roztrasenými ručičkami chytil lem svojho ružového trička a snažil sa opäť nerozplakať, nechcel, aby mu Lee opäť ublížil.

,, Tak? " YooJin opäť urobil krok. Mladší sa zľakol, že pokiaľ neodpovie, Lee naňho skočí a zase ho zbije.

,, O-Od..... Kim TaeHyunga. " začal mladší, no jeho hlas sa úplne stlmil, keď vyslobil jeho meno.

Lee si neveriacky odfrkol a jedným veľkým krokom prešiel k mladšiemu, ktorý sa práve snažil prehltnúť knedlík v krku a netriasť sa ako ratlík v zime.

,, Takže naša buznička má chlapca. To som moc rád, aj keď sa naozaj čudujem, že chce niekoho ako si ty, nechutný a tučný JungKookie. Uspokojuješ ho poriadne? Nesťažuje sa na to, že si moc tučný?  Mal by schudnúť,inak ťa opustí,menej sladkého a viac cvičiť alebo to máš z toho,ako musíš stále prehĺtať?

A tie veci, ktoré nosíš... Odporné, je mi na vrac. Máš vôbec penis? Pretože dosť o tom pochybujem. "šepkal mu stále monotónnym hlasom Lee.

Pritom mal na tvári ten jeho úšklbok a sarkazmus v hlase.

Mladší nevravel nič, len stál ako soľný stĺp v strede chodníku, počúvajúc YooJiho slová, ktoré sa mu zarívali do uší ako ostré ihly.

Jeho očká sa začali plniť slzami, nechcel vyzerať pred ním ako slaboch, preto rýchlo zamrkal, no slzy si aj tak našli cestu.

Kým Jungguk potichu plakal, Lee YooJin mu stále šepkal ďalšie hnusné slová, ktoré ubližovali krehkému chlapcovi.

JungKook si prosil len jedno a to, aby sem prišiel TaeHyung a zachránil ho z tejto zlej nočnej mori.

To sa však nestalo, namiesto toho ho Lee podkopol, čo znamenalo, že mladší padol na zem.

Stále plakal a myslel na tie slová.

YooJin si sadol na jeho brucho a ruku priložil na Kookov krk.

Ten hlasno zalapal po dychu a chytil silnejšiu ruku, ktorá bola obmotaná okolo Junggukovho bieleho krčku.

,, C-C-C. Smutné, ani mi nemôžeš čeliť. "zasmial sa Lee a stačil silnejšie mladšieho krk. Ten nahlas zasípal a rýchlo mu začali červenať oči.

Začal pomaly strácať vedomie.

Tu sa akoby zázrakom zjavil anjel...

,, Okamžite ho pusti! "

Som tu aj s ďalšou časťou.
Ďakujem za krásne ohlasy a 245 sledovateľov.
❤❤❤❤❤❤❤