Potom, čo starší z chlapcov strávil dlhé hodiny sedením pri záchodovej mise, sa s JungKookovou pomocou dostal do ich spoločnej izby, kde ho mladší položil na posteľ, vyzliekol mu páchnuce oblečenie a prikryl dekou.

Mladší však nešiel spať. Uvaril si teplý mätový čaj a posadil sa na svoju milovanú posteľ.

Jeho oči sa zapichli do čiernovláskovho ležiaceho tela a čakal, či bude starší potrebovať jeho asistenciu.

JungKook sa však veľmi čudoval, že sa dokázal o staršieho z chlapcov postarať...

Bojí sa opitých ľudí... 

Pýtate sa prečo?

... JungKookov otec bil...

Flashbackeu~

,, Mami, kde je ocino? " opýtal sa 10-ročný naivný JungKook svojej maminy, ktorá stála v kuchyni a krájala umytú zeleninu.

Keď otočila hlavu a uvidela to malé krehké stvorenie s veľkými hnedými očami a plyšovým jednorožcom v náručí, nemohla mu viac klamať, no na druhú stranu nechcela zničiť JungKookieho detstvo, ktoré už teraz jemne "pokulhávalo".

,, Tvoj otec šiel na nákup. " zaklamala jeho matka a s bolesťou v očiach pohladkala svojho malého synčeka po jeho jemných hnedých vláskoch.

,, A kedy sa vráti? " nenechal sa odbiť mladší a stále bombardoval svoju milovanú osobu otázkami.

Žena s čiernymi vlasmi si povzdychla, odložila nôž a kľakla si k tomu krehkému stvoreniu, ktoré neprestajne drtilo plyšovú hračku vo svojom prekvapilo silnom náručí.

,, Neviem, už je neskoro Kookie, mal by si ísť spať. " usmiala sa žena a opäť začala krájať zeleninu, ktorú dala do hrnca.

Mladší prikývol, nedovolil by si odporovať svojej mame, chytil hračku pod pazuchu a vybehol schody do svojej izby, kde sa prezliekol do dlhej bielej nočnej košielky.

V kúpeľni si ešte vyčistil zuby a umyl tvár.

Bola približne polnoc, keď malého Kookieho zobudila silná rana a krik, ktorá sa ozývala z dolného poschodia.

Maličký si pretrel očká a otvoril dvere od svojej izby, aby mohol nakuknúť, čo sa deje.

Jeho očká zbadali niečo, čo by nechcelo vidieť žiadne dieťa.

JungKookov otec prišiel opitý domov...

Maličký JungKook si to však neuvedomil, ešte stále to bolo nevinné dieťa, stále žijúce vo svojich ilúziach.

Preto neotálal, rýchlo vybehol za svojím otcom po schodoch dole do obývačky, kde sa udýchaný postavil pred hlavu rodiny, ešte stále však s úsmevom na tvári.

,, Tati, ty si prišiel! " zakričal radostne mladší a vrhol sa svojmu otcovi do náručia.

Namiesto objatia ho však čakalo nemilé prekvapenie, jeho otec ho od seba odstrčil, čo spôsobilo, že mladší skončil na chladnej dlážke uprostred obývačky.

Nechápal, čo sa stalo, nespravil predsa nič zlé, alebo?

Preto sa rýchlo zdvihol zo zeme, oprášil si imaginárny prach zo svojej nočnej košielky s mackom a pristúpil opäť k otcovi, ktorý sa ledva držal na svojich vratkých nohách.

,, Tati, kde si bol?" snažil sa stále maličký JungKookie nahodiť konverzáciu s svojím ockom ktorého vidí maximálne týždeň za mesiac, ostatné dni je na služobných cestách, a keď sa vráti domov, väčšinu času je dona, teda, bol, tieto posledné dni sa to naozaj zhoršilo, jeho otec chodil domov neskoro, zanedbával rodinu a častejšie pil.

Maličký si uvedomoval len to, že svojho otca nevidí tak často, mamička mu vždy povedala, že zarába peniažky, aby potom mohli JungKookiemu kúpiť niečo, čo by chcel alebo potreboval.

Veril jej...

A to asi bola chyba...

Možno by sa potom nestalo to, čo sa stalo...

,, Nevrieskaj! " zakričal otec na to krehké stvorenie, ktoré stálo pred ním, urobil bolestnú grimasu a chytil sa prstami koreňa nosa.

,, Ale-Ale.... Ja. " začal šepkať mladší so sklonenou hlavou k zemi.

,, Čo ty! " vykríkol opäť a zohol sa k mladšiemu,ten zvrástil noštek, vadila mu vôňa, ktorou bol jeho otec nasiaknutý.

,, Tati, chod sa umyť, trošku smrdíš. " zašepkal JungKook a chytil si medzi prsty svoj noštek, nebol to žiadny výsmech ani urážka, no jeho otec to pochopil inak.

,, Ja ti dám, takto sa rozprávať s otcom! " zakričal rozzúrene a chytil prekvapeného JungKooka za vlasy.

Ten nahlas vzlykol a snažil sa vymaniť zo silného zovretia, vďaka ktorému ho boleli vlásky.

Otec ho násilne dotiahol do obývačky , kde ho hodil o zem, on si zatiaľ sadol na gauč a zo svojich modrých riflí vytiahol opasok a preložil na dve.

Surovo vyzdvihol mladšieho zo zeme a prehol si ho cez koleno.

Mladší vyvalil oči, už vedel, čo sa bude diať ďalej....

Stalo sa to zatiaľ len raz, ale to bol JungKook ešte maličký 5-ročný chlapec...

JungKookov otec vyhrnul mladšiemu košielku zo zadočku a pevnejšie zovrel opasok, ktorý držal vo svojej ruke.

Poriadne sa napriahol a materiál opasku sa stretol s mladšieho bielym zadočkom.

JungKookie v bolesti vykríkol a z očí sa mu začal valiť poriadny vodopád sĺz.

,, Ta-Tati,...to bolí. " vzlykal mladší a jednou rúčkou si zotrel slzy.

,, Drž hubu a neziap! " zakričal a opäť sa ozvala rana.

Tých rán bolo dokopy dvadsať...

Mladší ani nechápal, prečo?

Nič zlé predsa neurobil...

Po tomto dni sa to opakovalo vždy, keď bol JungKookov otec doma.

Bolo to veľmi zlé obdobie, veľa sĺz, kriku a rán.

Všetko však utíchlo, keď po dvoch rokoch týrania našli otca mladšieho ležal v bezvládnom stave na posteli, udusil sa zvratkami.

Snáď ste sa dostali až sem, ďakujem za 232 sledovateľov a hlavne za úžasnú podporu.
🍑🍑🍑🍑🍑🍑🍑