,, Čo sa stalo? " zaznel Taeho dominantne hrubý hlas v tichej miestnosti a uprel oči na mladšieho, ktorý sa práve snažil vymyslieť vo svojej hlave nejakú súcu výhovorku.

Keby sa teraz nachádzali v nejakom animovanom seriáli, z JungKookej hlavy by práve stúpala para.

,, Nič, čo by sa malo stať? " odpovedal na otázku otázkou s jemne traslavým hláskom a dúfal, že si toho starší nevšimne.

Nestalo sa tak.

Tae to v jeho vlase počul a celkom dosť zreteľne, no nedal na sebe nič poznať.

,, Neodpovedaj na otázku otázkou. " Tae sa snažil, aby veta, ktorú vyslovil neznela uštipačne, no nebol si istý, či mu to vyšlo.

JungKook si skusol peru a začal rozmýšľať o stratégii úniku. Nevie, či chce utiecť, pretože by sa mu starší začal smial alebo len nechcel pôsobiť slabo.

Svoje tmavočokoládové oči zavesil na tanierik ležiaci na stole a svojim nechtíkom sa snažil zoškrabať lak na ľavom ukazováčiku, ktorý si chystá prefarbiť.

,, Ja len...... ugh. " snažil sa zo seba vysúkať nejakú normálnu odpoveď, no z miery ho vyviedol Taeho ustarostený pohľad.

Žeby sa o neho naozaj záujímal?

,, Nemusíš mi to hovoriť, pokiaľ ti je to nepríjemné, nenahnevám sa. " starší hovoril pomaly a zreteľne, jeho slová sa zabodávali do JungKookových uší ako ihly, no nebol to ten nepríjemný pocit.

JungKookie sa do jeho hlasu započúval, pôsobil veľmi mužne, dominantne. Mal chuť sa vrhnúť do Taeho náručia, ten by ho určite ochránil pred týmto zlým svetom. To sa však nestane, pokiaľ teda mladší neurobí prvý krok.

,, Keby budeš niečo chcieť, zavolaj. " zašepkal Tae a rýchlosťou blesku sa zdvihol zo stoličky, s úmyslom schovať sa do jeho/ich izby, kde sa schová pod perinu a bude robiť akože sa nič nestalo.

Starší si to mieril priamo k dverám, no niečo ho vyrušilo a donútilo zastaviť.

,, Šikanuje ma jeden spolužiak. " zašepkal zlomene JungKook. Snažil sa nerozplakať, toto je prvýkrát, čo o tomto hovorí a navyše s človekom, ktorého pozná len necelé dva dni.

Prehltol knedlík v krku a potichúčky smrkol.

Tae sa sekano otočil a zamieril si to naspäť k stolu oproti JungKookovi.

Zdvihol k nemu hlavu a čakal, čo mladší povie ďalej.

,, J-Je ťažké o tom hovoriť, ja-ja...nikto o tom nevie, ani Jimin. " smrkol mladší a zadíval sa do diaľky niekde za Taeho rameno.

Starší si všimol JungKookových lesknúcich sa očí a pokožky, ktorá sa postupne sfarbovala dočervena.

,, Tak prečo mi to hovoríš? Ak sa ti o tom naozaj zle rozpráva, nemusíš odpovedať, len som sa pýtal, či sa niečo nedeje. Nečakal som, že je to niečo také... " začal žvatlať Tae a tikať očami po miestnosti nájsť nejaký stabilný bod, ktorého by bol schopný sa udržať.

Pritom všetkom ešte máchal rukami do všetkých svetových strán a snažil sa nejako vymotať z tejto spletitej chodby náhodných slov.

,, Nie,to je vporiadku, po-potrebujem sa o tom s niekým porozprávať, ak ti to teda nevadí. " zamumlal mladší a prosebne sa zadíval do Taeho čiernych očí.

Nikto by neveril, že sa to stane, ale Tae sa milo usmial, chcel mladšieho povzbudiť a vyzerá to tak, že sa mu to aj podarilo.

Vypotila som ďalšiu časť, ďakujem za všetku podporu, ktorú mi dávate, ste naozaj úžazné/ný, neviem, či to číta aj nejaký chalan.
Komentujte, hlasujte.
Ďakujem za 211 sledovateľov.
❤❤❤❤❤❤❤