Mladší spozornel.

Jablko,do ktorého s chuťou zakusol, odložil na stôl a chytil mobil oblečený do kawaii mackového obalu.

Zadal pin a pozrel na lištu, kde sa mu okamžite zobrazilo niekoľko notifikácií z chatovej konverzácie, ktorú by najradšej neviedol.

Roztraseným prštekom klikol na okienko, ktoré sa mu hneď otvorilo.

Lee.YooJin:
Stále máš tú modrinku, buznička?

JungKookie si prečítal správu, následne mobil v rýchlosti vypol a kŕčovito zavrel oči. Chcel zahnať slzy, ktoré sa mu začali tlačik.

Zhlboka sa nadýchol a následne vydýchol.

Jeho život bol omnoho lepší, keď nemusel myslieť na toho šikanátora, ktorý si svoju zlosť a frustráciu vybíja na JungKookovi, no keď mu prišla správa práve od neho, JungKookiemu sa vybavil piatkový večer.

Flashbackeu:

Bolo niečo okolo ôsmej večer.

Mladý Kook sa vracal domov zo svojej práce s úsmevom na tvári. Má rád svoju prácu.

Vonku pofukoval jemný studený vietor, ktorý rozfúkaval JungKookove jemné vlásky a tiež nezbedne nadvihoval jeho modrú sukničku, vďakačomu bolo niekedy možné vidieť, Kookieho krajkované nohavičky, pretože suknička bola o dosť kratšia, akoby sa niektorým na prvý pohľad zdalo.

Kráčal si po jednej z ulíc, zabratý v myslienkach o Taem.

Tešil sa, kedy príde domov a znova ho uvidí.

Dnes sa však mladý JungKook na neho teší ešte viac a to len preto, že Jimim mu dnes v práci volal, že s YoonGim plánujú menší výlet, takže mladší ostane doma celé dva dni sám s Taehyungom.

Či to Jimin s YooGim urobili naschvál nikto nevie.

,, Buznička, čo tu robíš tak sama, niekam ideš? " ozval sa zrazu za JungKookom hrubí hlas, ktorý spôsobil mladšiemu zimomriavky po celom tele.

Napadlo ho len jedno meno-Lee YooJin.

Skôr než sa však Kookie stihol spamätať, niekto ho surovo chytil sa vlasy. JungKook sa tak ocitol tvárov k šikanátorovi.

,, Nepočul si, niečo som sa ťa pýtal. " zachrapteľ Lee naoko vyčítavým hlasom a svojimi tmavohnedými očami sa pozrel do tých JungKookových, z ktorých skôr či neskôr výjde pár sĺz, teraz tam však bol len náznak strachu.

,, P-Počul. " zakoktal mladší a sklonil oči k zemi.

Nechcel, aby mu znova ublížil. Už teraz sa tie modriny zle hojili, no hlavne zle kryli, kvôli tomu, že nosí šatičky s sukne a make up nie vždy pomôže.

,, Tak mi asi odpovedz! " zakričal Lee a silno chytil mladšieho za ramená, na ktorých potom ostali viditeľné stopy po nechtoch.

Hnedovlások sa nemal k odpovedi, nechcel odpovedať pretože vedel, že by to nezvládol a naplno sa rozplakal, a to nechcel, nechcel, aby ho Tae tak videl.

Keď Lee postrehol, že sa mu odpovedi nedostane, uštedril mladšiemu chlapcovi nepekný kopanec na vnútornú stranu jedného zo stehien.

Mladší vydal hrdelný vzlyk, no bol však vdačný, že kopanec nezasiahol jeho sväté miestečko, no aj tak sa bude na stehne rysovať obria modrina nepekná na pohľad.

,, Čo ti už aj ten mozog vyšukali? " kričať ešte viac a začal s mladším triasť.

Mladší len kŕčovito zavrel oči a snažil sa myslieť na niečo pekné, na Taeho, na jeho krásny hrubý hlas, po ktorom mu ostávajú zimomriavky, na jeho na pohľad jemné čierne vlasy, mužnú postavu...

Zrazu akoby mladší nabral všetku silu, ktorú v sebe našiel, vytrhol sa zo zovretia a jedným silným úderom spôsobeným slenenou miskou udrel toho psychopata do hlavy.

,, Ja som ešte panic! " zakričal v rýchlosti mladší na chlapca ležiaceho na zemi a rýchlo ako mu nôžky stačili bežal domov do bezpečia-sa Taehyungom...

,, Toto si pokašlal, si mŕtvy, ty buzna!" kričal na neho starší, no to už JungKook nemohol počuť, pretože bol veľmi ďaleko, kým sa Lee stihol spamätať.

End of flashbackeu

Mladší neodpísal.

Kŕčovito odložil mobil späť na stôl a ďalej, naoko spokojne, jedol.

To však netušil, že ho starší z chlapcov nenápadne sleduje...

Miláčikovia moji, som naspäť.
Ďakujem za všetku podporu, ktorú mi dávate, hlavne chcem poďakovať za 199 sledovateľov, kto bude 200.?  ❤❤❤❤❤❤❤