Keď som sa na druhý deň objavila v škole vyhlásila som samej sebe jednu zákernú a dosť podstatnú misiu, vyhýbať sa všetkým, čo majú niečo spoločné s Kate a jej príveskami. Moja nenávisť k ním rástla každou hodinou, až sa z toho stal nezdravý zlozvyk. Nemohla som ich vystáť a to, že takmer každý deň trávili u nás doma, hlasno sa smejúc na pubertálnych fotkách ich spolužiakov, som brala ako trest za svoje spáchané, aj nespáchané hriechy. Boli ako nákazlivá choroba, ktorej sa nemožno zbaviť, aj keby niekto vynašiel liek.

Preto som celé dni trávila u pani Nicolnsnovej, ktorá si moju spoločnosť značne užívala. Vypekala koláče, varila obedy a dookola ma nútila hrať s ňou šach a karty. Nieže by som sa sťažovala, všetko bolo totiž podstatne lepšie, než tráviť čas doma v prítomnosti sestry a jej úžasných kamarátok, milujúcej matky a verného otca, och, áno, irónia, láska moja!

„Takže hovoríš, že sa volá Anthony Cooper?" spýtala sa pani Nicolnsnová posúvajúc čiernu figúrku cez jedno políčko na druhé.

„Už sme sa o tom bavili," zamrmlala som otrávene, zdesená predstavou, že sa zase budeme rozprávať práve o ňom.

„Lenže včera som si spomenula na niečo veľmi dôležité," vyhlásila a sledovala ma ustarosteným pohľadom, zatiaľ, čo som ja premýšľala ako ju poraziť.

„Hm?" zdvihla som obočie a nevedomky som posunula figúrku priamo pred tú jej.

Napäto si vzdychla a hneď na to všetky figúrky zmietla zo stola, do malej drevenej krabice.

„Hej!" vykríkla som a oduto si prekrížila ruky na prsiach. „Práve, keď som sa chystala urobiť niečo, čo by vás porazilo!"

„Ešte nikdy si ma neporazila," hravo sa rozosmiala. „Myslíš, že dnes by sa to zmenilo?"

„Áno," pokývala som hlavou. „Dnes by som konečne prelomila ľady."

„To hovoríš stále, dievčatko. Stále," pomaly vstala a chytila ma za ruku, čo bolo u nej veľmi spontánne a ojedinelé. Rozhodla som sa to však nekomentovať, vďačne som vstala a nasledovala ju až do obývačky, utvrdzujúc svoje - poriadkumilovné myšlienky v tom, že kuchyňu dám do poriadku neskôr.

Pani Nicolnsnová sa posadila na gauč, ruky si zložila v lone, ale ešte pred tým pobúchala na miesto vedľa seba, aby som si prisadla. Poslúchla som a usadila sa vedľa nej s pohľadom spočívajúc na jej starej, no stále krásnej tvári.

„Cooperovci..." začala a ja som už v tej chvíli vedela, že nasledujúci rozhovor bude veľmi zaujímavý. „Sú veľmi vplyvná a bohatá rodina, bývajú na konci mesta v jednej z tých obrovských víl, ktoré tak často obdivuješ."

Prekvapene som otvorila ústa a nadvihla obočie. „Čože?" podarilo sa mi vysloviť, no aj tak to znelo, skôr ako pridusený povzdych. Samozrejme, nemala som prečo byť prekvapená, v tomto meste snáď nežije rodina, ktorá by na tom bola finančne zle. Dokonca aj my chodievame na večierky, do luxusných reštaurácií a môžeme si toho dovoliť viac ako iní Američania. Lenže ľudia, čo žijú na okraji mesta sa majú dvakrát lepšie než my. Jazdia na drahých autách, nosia značkové oblečenie a sú v podstate „za vodou." Kate vždy snívala, že raz bude jednou z nich a Anthony Cooper jej k tomu môže ľahko dopomôcť.

Ešte skôr než som samú seba dokázala zastaviť ma premohla zvedavosť. „Tak prečo ich potom vôbec nepoznám?"

Bola to oprávnená otázka, pretože obyvatelia tej štvrti boli všetkým známy a to nie len tým, že mali peniaze, ale aj spôsobom života aký viedli.

„V posledných rokoch sa na verejnosti moc neukazujú, poznačila ich rodinná tragédia a vieš, aký sú ľudia v tomto meste," pošepla a v očiach sa jej objavili slzy. Vedela som, že opäť myslí na svojho manžela, preto som ju chytila za ruku a jemne jej ju stisla.

Ďalšia otázka vyšla z mojich úst opäť celkom nečakane. „Čo sa stalo?"

Ona však pokrútila hlavou, vďačne sa na mňa usmiala a pomaly vstala. „Myslím, že to časom zistíš sama. Nie som oprávnená hovoriť ti takéto veci."

Mrzuto som na ňu fľochla, odťahujúc ruku, akoby som sa popálila. „Vlastne ma to vôbec nezaujíma."

„Kiežby si bola taká dobrá aj v šachoch, aká si v klamaní."

Zdá sa, že nie som jediná, kto miluje iróniu!

****

Radosť ťa opäť vidieť, Grayová.

Stisla som zuby, učebnicu som zložila na postel a kým som napísala vhodnú odpoveď objavila sa ďalšia správa.

Aj keď viem, že ty tu radosť nemáš :/

Prevrátila som oči nad iróniou jeho slov, pretože presne tie som sa mu hodlala napísať.

Hádam preto nebudeš plakať?

My chlapi moc neplačeme, len tak pre tvoju zaujímavosť.

Ty si chlap?

Tento krát mu trvalo dlhšie, než odpísal a ja som sa potešene usmievala, pretože som tušila, že sa to dotklo jeho obrovského ega.

Pošlem ti dôkaz? <3

Tak takú odpoveď som vôbec neočakávala. Prekvapila ma natoľko, že som na pár sekúnd ostala civieť na obrazovku, dookola si čítajúc, to čo napísal, akoby to bolo nejaké kúzlo.

Chcem ešte žiť, ty perverzný idiot.

Ako odpoveď mi poslal nespočetné množstvo smejúcich sa smajlíkov a jedno trápne, celkom od veci srdiečko. To ma celkom vytočilo opäť som schmatla zatvorenú učebnicu a pustila sa do čítania nezaujímavých článkov, ktoré by nedávali zmysel ani samotnému autorovi. Našťastie mi to do hlavy šlo celkom rýchlo, čo som prisudzovala svojmu hnevu a potrebe niekoho zmlátiť.

Netrvalo to však, až tak dlho, kým sa vo mne prebudila tá večná, neutíchajúca zvedavosť. Vlastne to bolo, len pár sekúnd a ja som zase skenovala očami správy na facebooku.

Musíš uznať, že by to bola krásna smrť, vidieť niečo tak krásne a veľké. :D robím si srandu :D :D ...Teda srandu ohľadom toho dôkazu, čo sa týka toho ostatného, na to by si musela prísť sama.

„Idiot," vyslovila som neveriacky a rovnako tak aj pokrútila hlavou.

Ty sa ma snažíš ignorovať? :o

A k tomu desiatky vyľakaných smajlíkov.

Niekto sa tu snaží učiť.

Odpísala som nabrúsene, vôbec nečakajúc na jeho odpoveď.

Deti ako ty patria do blázinca alebo do polepšovne.

Och, tak prepáč, že som si myslel, že som ťa niečim urazil, fajnovka.

Strč si svoje prepáč niekam, kde bude prospešné.

A skôr než som si uvedomila, čo som napísala sa mi pred očami objavila jeho odpoveď, presne taká akú som ju očakávala.

A že ja som perverzný idiot!

Idiot!

Krpec!

„Ten idiot," povedala som nahlas a nahnevane som tresla rukou po klávesnici.

Vieš čo, Cooper, choď otravovať niekoho, kto potom túži a mne daj láskavo pokoj!!

Myslím, že som práve našiel tvoje citlivé miesto. Krpec ;)