„Veď nás vôbec nevníma," vyslovil niekto a v hlase tej osoby boli cítiť značné obavy. „Mali by sme ju vziať do nemocnice."

„Fakt skvelé, Cam," zatiahol pravdepodobne Chris a môj pohľad zaletel k nemu. „Len pred pár minútami som ju našiel v izbe s chalanom, ktorý sa jej pravdepodobne snažil dostať do nohavičiek a ty ju chceš traumatizovať ešte aj nemocnicou."

„Prepáč," šepla Cam a postavila sa priamo predo mňa. „Len mám o ňu obavy."

„To my všetci," potvrdil Chris a posadil sa na miesto vedľa mňa.

Sedela som totiž na drevenej lavičke, uprostred veľkej záhrady majiteľa domu, kde sa konala party. Z diaľky mi do uši doliehala hlasná hudba a sem-tam sa pri nás objavil niekto opitý.

„Myslím, že je nadrogovaná," prehovorila Cam a ostražito ma pohladila po vlasoch.

„Och, objav roka," zaironizoval Hugo, ktorý sa mi z ničoho nič objavil pred očami.

„Tentokrát to však nie je moja chyba," ozval sa opäť Chris. „Ale tvoja, Anthony."

„Akoby som to nevedel," odsekol Tony rozzúrene a jeho ruky okolo mňa zosilneli. Už som však neplakala, len som mu ostala v náručí, silno sa držiac jeho trička. Keď sme sa posadili, chcel sa odtiahnuť, ale vôbec som mu to nedovolila, takže nakoniec vydýchol a urobil to isté čo ja. Pokračoval v objímaní.

„Ria?" oslovil ma jemne, uvoľňujúc svoje zovretie. „Vnímaš?"

Nechcela som sa s nimi rozprávať, nechcela som pred nimi vyzerať ako troska, ale donútila som sa slabo prikývnuť.

„Och, aleluja!" skríkla Cam a pokľakla si predo mňa. „Čo sa stalo? Ublížil ti? Ako si sa tam dostala? Ako sa cítiš?"

Skrčila som tvár do bolestivej grimasy a rýchlo sa zase schovala do Tonyho trička. Ten sa však ani nepohol, len sa mu roztĺklo srdce, rovnako ako mne.

„Nechcem," prečistila som si hrdlo. „Nechcem."

„Fakt skvelé Cam," zamrmlal Chris a ja som vedela, že som opäť tam, kde som bola.

„Vezmem ju domov," prehovoril Tony po dlhom tichu stále držiac ruky ďalej od môjho tela. „Vy dvaja sa postarajte... veď viete," vzdychol a pomohol mi vstať.

Netušila som o čom hovoril, ale v tej chvíli som netušila vôbec nič.

„Zvládneš urobiť pár krokov k môjmu autu?" opýtal sa ma znejúc chladne, akoby hovoril s náhodným človekom, ktorého iba teraz spoznal.

Chystala som sa prikývnuť, ale napokon som zo seba nedostala žiadnu reakciu.

„Tony," oslovil ho Chris, pokladajúc mu dlaň na rameno. „Nemusíš to robiť, ak nechceš. Môžem ju vziať aj ja."

„Alebo ja," pridala sa Cam a Hugo krátko prikývol.

Prečo sa správajú takto? To už naozaj pre neho nič neznamenám?

Vnímala som ich len okrajovo, ale predsa len som sa cítila ublížene.

„To je v poriadku," vyslovil Tony skúmajúc ma pohľadom. „Ja sa o ňu postarám," hlas sa mu na konci zachvel, ale rýchlo to zakryl. „Nie je to nič, čo som sám pred tým nezažil."

Všetci mu venovali súcitné pohľady a nakoniec s obavami odišli.

*

„Tak fajn," vzdychol Tony a spokojne sa oprel o kožené sedadlo. „Ďalších päť minút za nami. Len tak ďalej," kývol hlavou a ironicky sa usmial. „Urobíme z toho rekord."

„Je mi zle," zaklamala som a vyslala jeho smerom smutný pohľad.

Nezabralo.

Len si prekrížil ruky na hrudi a zaklonil hlavu. „Nečudujem sa, aj mne by bolo zle, z toho množstvo alkoholu, čo si dnes vypila."

„Nič o tom nevieš," odbila som ho a on sa s úsmevom otočil mojim smerom.

„Tak fajn," zopakoval a rozhodil rukami. „Navrhujem, aby sme sa otočili, zašli späť a zase niečo vypili. Čo ty na to? Vodka? Pivo? Prečo nie!? Ešte niečo zvládneš!"

„Nemusíš sa správať takto," zachrapčala som a pri predstave ďalšieho alkoholu ma naplo.

„Ale no tak," zatiahol. „Môžeš sa opíjať s cudzími ľuďmi, ale mňa odmietaš? To sa ma dotklo."

Cítila som sa podstatne lepšie. Prešla totiž takmer hodina a pol, ktorú sme obaja strávili zamknutý v Tonyho aute. To zaparkoval pred mojim domom, lenže odmietol ma pustiť, kým zo seba nedostanem celú pravdu. Teda všetko.

„Čím dlhšie budeš ticho, tým dlhšie tu budeme," varoval ma a hlasno si zívol.

„Čo ťa je vôbec do toho?" chcela som zakričať, ale bolelo ma hrdlo, takže som zo seba dostala, len trápny škrekot.

„Čo je mňa do toho?" protirečil otázkou a jeho tvár nadobudla šokovaný výraz. „Ty sa pýtaš.. čo je mňa do toho?!" pomaly zvyšoval hlas a ja som sa prichytila pritom ako sa ponáram hlbšie do sedadla. „Tak aby si vedela!" skríkol. „Nemôžem v sebe pochovať pocit, že všetko, čo sa dnes stalo je istým spôsobom moja vina! To je mňa do toho, Ria! Presne to!"

„Máš pravdu," zachrapčala som a obrane si ruky prekrížila na prsiach.

Tony sa párkrát hlasno nadýchol, akoby sa snažil upokojiť a hlavou sa oprel o volant. „Tak hovor."

„Ignoroval si ma," povedala som ticho a dlhú chvíľu som si bola neistá, či ma počul. Keď však zdvihol hlavu, zmätene si ma poobzeral a nadvihol obočie, vedela som, že áno.

„To, že som ťa ignoroval bol dôvod na to, aby si sa nechala opiť a nadrogovať chalanom, ktorého si vôbec nepoznala?" zhúkol a ja som sa striasla. „Och, bože! Stále si to naivné, hlúpe decko, ktoré si bola pred dvoma mesiacmi!"

Ou.

Tony si však nevšimol bolestivý výraz mojej tváre a naďalej s krikom pokračoval. „Nemôžeš len tak dôverovať ľuďom, Ria! Nie všetci, čo sa k tebe správajú milo majú dobré úmysly! Už sa to konečne nauč!" stíchol a nahnevane ma sledoval.

Nemohla som to zastaviť a z očí sa mi spustili slzy. „Máš pravdu," prikývla som a on prekvapene otvoril a zatvoril ústa. „Myslím, že to čo som prežila s tebou je mi dostatočným ponaučením."

„Viem, že ho poznáš dlhšie," začal ticho nechávajúc moju vetu visieť vo vzduchu. „Viem aj to, že si s ním niečo mala," vystrčil ruku, keď si všimol, že sa chystám protirečiť a pokrútil hlavou. „Viem to, Ria. Nesnaž sa to zakryť. Je jedno, čo ste spolu mali, na tom nezáleží... zaslúžil som si to."

„O.. o čom to hovoríš?" opýtala som sa úplne šokovaná.

Tony si prešiel jazykom po perách a vo mne to vyvolalo chuť okamžite ho pobozkať. Ostala som však na svojom mieste.

Ako chutia jeho pery? Sú stále tak sladké? Mäkké?

„Zaslúžil som si to, vidieť ťa s niekym iným."

„To nie je pravda," pokrútila som hlavou a zotrela si nepotrebné slzy.

„Ale áno je," zasmial sa, ale nebol to vtipný smiech. „Neviem, čo dnes v noci zlyhalo, prečo sa na teba vrhol a prečo si ho ty odmietla, ale ani to nechcem vedieť. Tu máš odpoveď na svoju otázku. Ignoroval som ťa, pretože som si to zaslúžil a ty si si zaslúžila byť s niekym iným."

Zostala som ticho.

„A ignoroval som ťa aj preto, že nehorázne žiarlim a mal som chuť k tebe pribehnúť, vytrhnúť ťa z jeho rúk a vybozkávať z teba dušu," pokračoval a každé jeho slovo ma donútilo rýchlejšie dýchať.

Prečo mi to robí?

Už- už som sa chystala zo seba dostať všetko čo som cítila, ale on ma prerušil.

„Lenže už nie si moja."

Zaklonila som hlavu, zatvorila oči a ruky si zložila do lona. Celá som sa triasla, chvela sa mi pera a mala som pocit, akoby zo mňa všetok ten alkohol pomaly opadal.

„Povedal mi, že ťa videl s nejakou blondínou. Povedal mi... že si s ňou v kuchyni. Tvrdil, že sa bavíte dosť vášnivo. Spanikárila som," hlas mi zlyhal a z očí padali slzy. „Ponúkol ma svojim pohárom a ja som nemohla odmietnuť, bola som až príliš zranená."

Pocítila som ako mi zobral ruku do svoj dlaní a srdce mi vynechalo úder.

„Bola to Cam, Ria. Tá blondína. Rozprával som sa s Cam, o tebe," vysvetlil a vo mne vzrástla obrovská úľava. Netušila som prečo mu tak ľahko verím, ale verila som.

„Och," prudko som sa pohla dopredu, čo spôsobilo, že som vytrhla ruku z jeho dlaní. „Som tak hlúpa, tak hlúpa."

„To si," kývol hlavou na znak súhlasu. „Neskutočne hlúpa."

„Ignoroval si ma," hovorila som cez slzy, dusiac sa v neprestávajúcich vzlykoch. Tony už nepovedal nič viac, len odomkol dvere, vystúpil z auta a pomohol aj mne. Kráčalo sa mi lepšie, v hlave mi síce stále trešťalo, ale závraty ma čiastočne prešli. Keď sme sa ocitli v mojej izbe, rozžal svetlo a chytil ma okolo pása, aby som si mohla vyzuť topánky, ktoré ma tlačili, čo som si dovtedy vôbec neuvedomovala.

„Budeš v pohode?" opýtal sa ostražito, pomáhajúc mi k posteli.

Vyľakane som ho chytila za ruku. „Odchádzaš?"

Posadil ma a urobil krok dozadu, akoby sa bál vlastných reakcií. „Bude to tak lepšie, Ria."

„Potrebujem ťa."

Roztomilo sa usmial. „Nepotrebuješ ma Ria," pokrútil hlavou a kľakol si predo mňa. „Pozri ako som ťa zničil," úsmev mu pomaly opadol. „Urobil som z teba niečo, čo nie si. Ublížil som ti."

„Potrebujem ťa," zopakovala som zúfalo.

Zložil svoje teplé dlane na moje kolená a dlho mi pozrel do očí. „Potrebuješ ma, pretože si dnes zažila niečo hrozné. Potrebuješ ma, pretože nemáš nikoho iného, ale v skutočnosti ma nepotrebuješ tak akoby som chcel, aby si ma potrebovala."

O čom to rozpráva? Prečo veci tak komplikuje?

„Ty už ma nechceš?" vykoktala som a on prekvapene vypúlil oči.

„Samozrejme, že ťa chcem, ženská. Chcem ťa ako nikoho, ale to veci neuľahčuje. Mám chuť sa vrátiť na tú party a vymlátiť z toho idiota dušu, že ti tak ublížil a že využil tvoju dôveru, ale som bezmocný. Už nie si moja," pokrútil hlavou a falošne sa uškrnul.

Chcela som mu povedať, že po ničom inom netúžim, len byť znova jeho, ale hlas mi úplne zlyhal a dôvod prečo sme sa rozišli opäť nastúpil na scénu.

„Keď som ťa s ním videl, netušil som čo mám cítiť," zahryzol si do pery a sklonil hlavu. „Viem, že si zaslúžiš niečo lepšie, ale..."

„Môžeš s tým prestať?" vybuchla som. „Môžeš sa prestať tváriť akoby si vedel, čo presne chcem a potrebujem? Stále si myslíš, že som to naivné dievča, ktoré som bola na začiatku, ale to už je dávno preč, Tony. Ja viem, čo chcem. Ja viem, čo potrebujem."

„Si mimo, Ria," utrúsil. „Radšej si ľahni."

Nepočúvla som ho a namiesto toho som rýchlo vstala. „Prestaň sa ku mne správať, akoby som bola decko! Všetko komplikuješ, Anthony! Najprv dookola opakuješ ako detinsky sa správam a potom, keď konečne..."

„Piť alkohol a tráviť všetok čas na party vôbec nie je prejavom toho, že si dospelá !" skríkol a postavil sa priamo predo mňa.

„Ty o tom vieš svoje, však?" bojovne som vystrčila bradu. Istá časť mňa sa zľakla, že ma udrie, ale on urobil niečo úplne iné. Neodpovedal, len chytil moju tvár do svojich dlaní, zanadával a zúrivo spojil naše pery.

Och, môj.. život.

To, že som prestala dýchať a prestala reálne uvažovať bolo úplne jasné. Zmohla som sa len na opätovanie bozkov, ktoré pomaly naberali na intenzite. Všetko bolo späť. Tentokrát však naozaj a ja som netušila ako reagovať. Urobila som však to, po čom som najviac túžila a dovolila mu nech ma bozkáva s takou vášnivosťou, akoby to bolo posledný krát. Až prirýchlo sme sa ocitli na posteli, až prirýchlo som nemala na seba tričko a až prirýchlo sme sa pustili do opätovného skúmania našich tiel. Nič z toho však nebolo nesprávne.

„Ľúbim ťa," pošepol pomedzi bozky a ja som netúžila po ničom inom, len povedať tie isté slová. Uistiť ho, že je pre mňa dôležitý, že bez neho už nechcem žiť. .

Lenže, ešte skôr než som to stihla, opäť ma pobozkal. Tak vášnivo a s láskou, že som stratila prúd myšlienok a úplne zabudla, čo som chcela povedať. Už som nemyslela na nič, len na neho, na jeho ruky, jeho pery, jeho bozky. Na nás a všetko, čo sa pred tým udialo, prestalo existovať.

Vedela som, že mu to raz musím povedať. Že mu musím všetko vysvetliť, ale v tom momente nebola tá správna chvíľa. Boli sme až príliš dlho od seba a to všetko spôsobilo, že sme sa nemohli jeden od druhého odtiahnuť.

Ľúbim ťa a všetko bude zase v poriadku.