Mala som radšej ostať doma.

Táto myšlienka sa objavovala v mojej mysli častejšie než som ju tam očakávala. Bola však pravdivá, vôbec som nemala nikam ísť.

Bol totiž v tej istej miestnosti ako ja, dýchal ten istý vzduch, videl to isté ako ja, ale vôbec nevidel mňa. Ja som pre neho, akoby neexistovala a to vo mne opäť vyvolávalo všetky tie pocity, ktoré som sa za dva mesiace naučila potláčať.

Zrýchlený dych, zimomriavky, motýle v brušku. Všetko bolo späť. Takto sa cítil, keď som ho od seba odtláčala? Takto sa cítil, keď som sa správala ako mrcha?

„Ria," ozval sa netrpezlivo Jeremy a ja som sa donútila odtrhnúť pohľad od Tonyho a venovať ho jemu. „Á-áno," dostala som zo seba bez dychu a on nechápavo nadvihol obočie.

„To chceš robiť celý večer toto?" spýtal sa a kývol hlavou jeho smerom.

„Nie," zasmiala som sa aj keď môj smiech bol hraný a falošný. „Len..."

Skočil mi do reči. „Len na neho pozeráš, akoby si čakala na príležitosť, kedy na neho skočiť."

Zhlboka som sa nadýchla a pokrútila hlavou. „Tak to nie je. Ja len... myslela som," mávla som rukou. „To je jedno. Máš pravdu, poďme sa baviť."

Jeremy sa široko usmial a podal mi svoj plastový pohár. „Tak to má byť. Konečne tá Ria, ktorú poznám."

Ty poznáš len tú falošnú Riu, chcela som povedať nahlas, ale radšej som si zahryzla do pery.

„Zájdem si po ďalší pohár," povedal a rýchlo vstal. Sedeli sme totiž na zemi, opretý o stenu, zatiaľ čo pred nami tancovali ľudia uprostred veľkej obývačky. „Nikam mi neujdi," žmurkol a rýchlo sa mi stratil z očí.

„Akoby som mala kam," zamrmlala som a priložila si pohár k ústam. Tekutina, ktorá v ňom bola sa nepodala ani na pivo a vôbec nie na vodku, ale rozhodla som sa to ignorovať. Alkohol ako alkohol.

Trvalo to pár minút kým sa Jeremy vrátil, s ďalšími dvoma pohármi v ruke. Usmial sa na mňa, posadil sa späť na zem a spokojne sa oprel.

„Netypoval som ťa ako ten typ dievčaťa, ktoré rozchody prežíva takto," začal a mnou okamžite prešla panika. Zase tá téma.

„Och," vzdychla som. „A na čo si ma teda typoval?"

„Už sú to dva mesiace," zatváril sa kyslo. „Už by ťa to malo dávno prejsť. Mala by si skúsiť niečo nové."

Poriadne som si odpila a prázdny pohár položila vedľa seba. „Nemám záujem."

Bez zbytočného komentára mi podal ďalší nápoj a krátko pokrútil hlavou. „Ten idiot ti za to nestojí."

Nebolo to alkoholom... alebo možno áno, ale okamžite som vybuchla. „Nič o ňom nevieš!"

„Hej!" vystrčil ruku v obrannom geste. „Nemusíš hneď vyskakovať, nepovedal som nič zlé. Ak by ťa miloval tak by o teba bojoval," kývol hlavou niekam doľava. „A namiesto toho trčí v kuchyni a balí nejakú blondínu."

Zabudla som ako sa nadýchnuť a srdce sa mi zúrivo rozbúchalo. „Čože?" Zvrtla som sa a pohľadom zablúdila na miesto, kde Tony pred tým sedel, lenže už tam nebol a moje zdesenie vzrástlo o čosi viac.

„Áno," prikývol Jeremy a rukou si prešiel po vlasoch. „Videl som ho v kuchyni s nejakou blondínou a bavili sa dosť vášnivo."

Ako dýchať? Ako ďalej fungovať? Žeby to bol dôvod, prečo ma ignoroval ? Má inú?

Ostala som ticho, nechcela som totiž, aby Jer videl ako ma to dostalo. Len som si priložila pohár k ústam a celý ho vypila.

To u neho vyvolalo zmätenú reakciu a rýchlo ma chytil za ruku. „Prečo si to vypila tak rýchlo, preboha?"

„Je to len alkohol," odbila som ho. „Nebuď ako malý."

Vstala som a on ma ihneď nasledoval. „Kam ideme?" spýtal sa pozorujúc ma očami.

„Niekam," mykla som plecom. „Proste vypadnime."

*

Točila sa mi hlava, neskutočne, až mi zovieralo žalúdok a mala som pocit, že som na kolotoči.

„Uh," dostala som zo seba. „Nemôžem sa ani pohnúť," rozosmiala som sa, ale aj pritom ma boleli všetky svaly.

Jeremy vedľa mňa sa takisto rozosmial. „Si opitá," podotkol a to ma rozosmialo ešte viac.

Ležali sme na posteli, u niekoho v izbe a pohľadom sme skenovali strop. Okolo nás bola tma a jediné svetlo produkovala malá nočná lampička. Z dolného poschodia sa ozývala hlasná hudba.

„Och," vzdychla som. „Cítim sa zvláštne."

Nebol to len pocit, odkedy som totiž do seba naliala posledný pohár, celý svet sa mi otočil hore nohami.

„Aj to má svoj dôvod," zasmial sa Jer a otočil sa nabok, aby sa tak mohol pozerať na moju tvár. Jeho pohľad vo mne však spôsoboval čudné pocity a tak som radšej zatvorila oči.

„Niečo je zlé," zašepkala som a v očiach sa mi objavili slzy.

Prečo sa takto cítim? A prečo plačem?

Jeremy aj naďalej mlčal a aj napriek tomu, že som mala stále zatvorené oči cítila som na sebe jeho intenzívny pohľad. Roztriasla som sa, telo mi zalial chlad a z pier mi ušiel vzlyk.

„Hej, Ria," oslovil ma a jeho ruka sa ocitla na mojom bruchu. „Pokoj."

V hlave som mala úplne prázdno a všetky myšlienky sa vytratili. Akoby som vôbec neexistovala a to, že bolo ťažké čo i len sa pohnúť, ma desilo.

„Čo si mi to urobil?" opýtala som sa a ospalo otvorila oči. „Prečo sa cítim.. takto."

Dochádzali mi sily a pomaly som prestávala vnímať.

Čo sa to so mnou deje?

„Len zatvor oči a užívaj si to, že si tu so mnou," šepol Jeremy a jeho hlas vo mne spôsobil ďalší zbytočný zmätok.

Prečo by som mala zatvoriť oči?

„Niečo je zlé," zopakovala som a z očí sa mi vykotúľali ďalšie zbytočné slzy.

Nechcem plakať, tak prečo plačem?

„Pokoj," vydýchol a naklonil sa bližšie k mojej tvári. „Všetko je v poriadku, len si to užívaj."

S tým posunul svoju ruku z môjho brucha až k stehnám a pomaly po nich prechádzal prstami.

„Jer..."

Prerušil ma. „Zabudni na chvíľu Ria, zabudni na všetko."

Lenže ja som nechcela zabudnúť a tak som odmietavo pokrútila hlavou. „To nie je také jednoduché," vytisla som zo seba aj napriek tomu, že sa mi plietol jazyk a bola som ospalá.

„Stále to isté!" vybuchol a svoje dovtedy jemné zovretie zosilnel. „Lezieš mi s tým na nervy! Do riti, nemáš predsa päť! Už si dosť veľká na to, aby si prestala fňukať!"

„P-pusť ma," zasyčala som, ale on len pritvrdil a z mojich pier ušiel nechcený ston.

„Pozri," silno ma chytil za obe zápästia a prudko ich položil na mäkký matrac. Ani som si neuvedomila ako a hovel nado mnou s úsmevom na tvári. „Iba sa trochu pohráme."

„Budem kričať," varovala som ho, ale on len pokrútil hlavou.

„Nebudeš, pretože to chceš rovnako ako ja."

„Nie," zamrmlala som a zozbierala som všetku silu, aby som ho zo seba striasla. Nič však nezaberalo. „Zobral si si to zle, ja s tebou nič nechcem... nemám záujem."

Rozosmial sa. „No tak, neklam sebe ani mne. Chceš to."

Nemala som síl, nedokázala som sa brániť a jeho pery sa ocitli na tých mojich. Nebozkával ma nežne, ale dravo a bolestivo. Keď si uvedomil, že som bezmocná uvoľnil svoje dovtedy silné zovretie a rukami zablúdil pod moje tričko.

Chcela som kričať, odtiahnuť sa, skrátka niečo urobiť, ale nemohla som sebou ani pohnúť a moje oči čoraz viac oťažievali. Cítila som ako sa mi točí hlava a ako pomaly prestávam vnímať.

To už som mala tričko vyvrhnuté až k prsiam a jeho jazyk v ústach.

Rob niečo Ria, nesmieš zaspať, nesmieš zaspať, nesmieš to dovoliť...

„Viem, že je ťažké ostať hore, ale snaž sa Ria," zavrčal Jeremy a perami sa mi prisal na krk. „Nemala si to vypiť tak rýchlo."

O čom to trepe?

„Ja... ja to nechcem. Pu- pusť ma," mrmlala som a mala som pocit, že hýbem rukami, ale ani tým som si nebola istá.

„Môžeš sa prestať pretvarovať?" zrúkol a nahnevane zdvihol hlavu. Dýchal rýchlo a jeho hnev nevyžaroval len z jeho tváre, ale aj z očí. „Celý čas si to chcela, len stále myslíš na toho idiota."

Ten idiot...

„Pusť ma," vydýchla som, ale on prudko pokrútil hlavou a opäť ma pobozkal na krk. Nechcela som , aby sa ma dotýkal, aby ma bozkával. Hnusil sa mi. Hnusili sa mi jeho pery aj to ako sa správal. Nebola som si istá ani tým, že plačem, až kým som necítila ako mi slzy stekajú po perách.

Zúfalo som sa nadýchla, keď sa jeho ruka presunula k mojim nohaviciam a celkom šikovne uvoľnil pracku na opasku aj gombík.

„Neboj sa, nič nebudeš ľutovať. O to sa postarám."

Bolo mi zle z jeho slov aj z toho ako som sa cítila. Prečo nemám žiadne sily? Prečo ho nemôžem zo seba striasť?

„Pro-prosím."

„Nepros ma Ria," zasmial sa. „Nie je to potrebné, robím to celkom dobrovoľne."

Do čerta!

Plakala som, prosila, ale nič nepomáhalo a jeho ruky a pery si aj naďalej robili svoje. A to som nechcela dopustiť. Aj napriek tomu, že som sa cítila, akoby ma prešiel vlak urobila som to, čo by urobila každá osoba v mojej situácií. Zdvihla som koleno a všetkou zvyšnou silou ho kopla do rozkroku. Najprv som si myslela, že to nezabralo, ale keď sa zvalil vedľa mňa a zastonal bolesťou využila som tých pár sekúnd a rýchlo sa zozbierala. Lenže bol to zlý nápad, moje nohy sa totiž premenili na želatínu a ja som sa ocitla na zemi neschopná sa ani pohnúť.

„Ty malá mrcha," zavrčal Jeremy a rozzúrene ma zdrapol za lakeť. „To bolo od teba veľmi zlé, Ria. Vieš o tom?"

Nadýchla som sa a nahnevane sa snažila dostať z jeho zovretia. „Do riti! Pusť ma!"

„To ani náhodou," povedal a na perách sa mu objavil široký úsmev. „My dvaja sme spolu ešte neskončili."

„POMOC!" skríkla som najhlasnejšie ako som mohla a so všetkou silou, ktorá vo mne ostala.

„Sakra," dostal pomedzi zovreté zuby a prekryl mi ústa rukou. „Buď ticho. Drž hubu."

„Hkdps," mumlala som mu do dlane a stále nekontrolovateľne plakala.

Netušila som, že to zaberie, ale odtiahol svoju dlaň a hlúpo sa spýtal. „Čo hovoríš?"

Využila som to na ďalšie volanie o pomoc, tentokrát o čosi hlasnejšie. To ho rozčúlilo a zase som sa ocitla na posteli, v pevnom zovretí jeho dlaní.

„K*rva! Prečo to všetko tak komplikuješ, Ria?" silno mi stlačil zápästia a nechápavo pokrútil hlavou.

Bála som sa, hrozne som sa bála a potom to prišlo, ako zázrak z neba niekto otvoril dvere a vošiel dnu. Najprv som nič nevnímala. Len som si bola istá, že Jeremy už nie je na mne, jeho zovretie sa vytratilo a spolu s ním aj on.

„Och bože, Ria," ozvalo sa vedľa mňa a ja som roztrasene otvoril oči. „Urobil ti niečo?"

Predo mnou kľačal Chris, pozoroval ma vystrašeným pohľadom a ruky sa mu nekontrolovateľne triasli. Spomedzi všetkých ľudí ma našiel práve on.

„Nie," vydýchla som pomedzi slzy.

„Si si istá?" opýtal sa ešte raz a pomohol mi vstať, keď som však stratila zem pod nohami, chytil ma pod kolenami a zdvihol do vzduchu. Okamžite som ponorila hlavu do jeho krku a ticho plakala.

„Chris?" začula som známy hlas a bola som si istá tým, že už nie sme na party. Ocitli sme sa vonku, v chlade a v tichu. „Čo sa jej stalo?"

„Na tom nezáleží, nájdi Tonyho, hneď!" zakričal a mnou prešla triaška. „Neboj sa Ria, už si v poriadku, všetko je v poriadku," upokojoval ma a ja som nechápala prečo.

„Tony," vyslovila som jeho meno a ani som si neuvedomila, že ho stále opakujem odkedy sme vyšli z tej prekliatej izby.

„Pokoj Ria," prihovoril sa mi opäť po chvíľke ticha.

Prečo mi všetci hovoria, aby som bola pokojná?

„Teraz ťa položím na zem a ty sa snaž udržať na nohách," hneď ako to dopovedal som sa ocitla na zemi, lenže moje nohy to nevydržali a tak ma musel objať. Prijala som to a naďalej som mu fňukala do hrude.

A vtedy to prišlo. Začula som rýchle kroky, zrýchlený dych, pár hlasov, niečie ruky na páse a potom tú vôňu. Jeho vôňu.

„Ria," oslovil ma a moje srdce vynechalo úder.

Ďalší a ďalší.

„T-tony?" zastonala som a konečne otvorila oči.

Naozaj stál blízko mňa, držal ma okolo pásu a díval sa na mňa tým pohľad, akoby som ešte stále niečo pre neho znamenala.

„Už je dobre," šepol a potiahol ma do svojho objatia. „Som tu."