Niečo bolo rozhodne zle. Možno vo mne ten pocit spôsobovali tie krátke červené šaty, ktoré som mala na sebe, môj výrazný make-up, vysoké topánky, alebo celá táto party.

Niečo bolo zlé.

Sedela som sama v jednej z obrovských izieb, v rukách som zovierala fľašu vodky a v druhej krabičku cigariet.

Je tu vôbec dovolené fajčiť?

Prevrátila som oči.

Akoby ma to aj zaujímalo.

Vedela som, že to čo robím je ešte horšie než tie pocity, ktoré som v sebe uchovávala, ale potrebovala som sa nejako rozptýliť. A zatvoriť sa do izby, zasvietiť svetlo a oprieť sa o chladnú stenu bol ten najrozumnejší plán.

Hneď ako sme sem totiž prišli Cam sa niekam vytratila spolu s Hugom, ktorý so sebou dovliekol Chrisa. Ten sa spočiatku tváril ako veľmi ho zaujímam, ako je rád, že mi môže robiť spoločnosť, ale ako náhle okolo nás prešla prsnatá blondína zutekal ako starý dobitý pes. Keď som osamela, rozhodla som sa konať. Zhrabla som fľašu vodky, poobzerala sa dookola a nakoniec skončila v tejto hlúpej miestnosti.

Aspoň sa tu môžem utápať v žiali tak ako doteraz.

Stále ma to bolelo a aj napriek tomu, že som si to nechcela priznať, chýbal mi. Ten idiot mi chýbal viac než by mal. Myslela som na neho každú sekundu odkedy mi Cam povedala, že odišiel z mesta. Myslela som na neho, pretože to mi nikto nemohol vziať. Z mysle len tak nedokážete niekoho vytlačiť. Nie je to možné. S tým som si priložila fľašu k ústam a poriadne si odpila. Horká tekutina ma okamžite prebrala a oči sa mi naplnili slzami.

Sakra, nechcela som plakať.

Lenže čím dlhšie som tam sedela, tým horšie mi bolo. To totiž samota spôsobuje. Núti človeka premýšľať, spomínať a to všetko prináša bolesť. Obrovskú bolesť.

Moje myšlienky prerušila až hlasná hudba, ktorá dovtedy znela úplne ticho. Niekto otvoril a zatvoril dvere a hudba zase utíchla.

„Och," ozvalo sa nado mnou a ja som rýchlo zdvihla hlavu.

Stál tam chalan. V tvári zmätok a v ruke pohár s pivom. Chvíľu sa na mňa začudovane pozeral a nakoniec zo seba dostal. „Prepáč, netušil som, že tu niekto bude."

„Hej," odsekla som. „Slepý nie si."

Zdvihol obočie a jeho výraz sa zmenil na značne pobavený. „Niekto tu má dnes dobrú náladu."

„Fakt skvelú," zatiahla som ironicky a opäť som priložila už skoro prázdnu fľašu k svojim perám.

„Len mi nehovor, že si to celé vypila sama," zamrmlal a zatváril sa prekvapene.

Ten chalan má hádam tisíc podôb... alebo nie.

„Nie," zasmiala som sa. „Pomáhal mi Santa, Harry Potter a Tobias Eaton."

Čakala som, že sa rozosmeje, ale on namiesto toho nahodil zase nechápavý výraz. „Kto je Tobias Eaton?"

To vo mne vyvolalo krátky záchvat smiechu. „Štyri."

Chalan frustrovane vydýchol. „Buď si opitá alebo používaš postavy z kníh, aby si ma totálne zmiatla."

Mykla som plecom. „Oboje."

„Mimochodom, som Jeremy," natiahol ku mne ruku a keďže on stál a ja som sedela na zemi, musel sa zohnúť, aby to bolo jednoduchšie.

„Victoria," zamrmlala som a naše dlane sa stretli v priateľskom geste.

„Volajú ťa Victoria? Nemáš niečo kratšie? Toto je príliš komplikované."

„Volaj ma ako chceš," hodila som rukou a do úst som si vložila ďalšiu cigaretu.

Jeremy sa posadil na posteľ oproti mne a rukou si prešiel po čiernych strapatých vlasoch. „Takže Vicky."

Rozosmiala som sa.

„Môžem vedieť prečo sa smeješ?" spýtal sa krčiac obočie.

„Ja len.. táto situácia," vyfúkla som zo seba jemný obláčik šedého dymu. „Nemám rada, keď ma niekto volá Vicky. Som Ria, len Ria."

„A to si nemohla povedať už na začiatku?"

Keď mi na rozum prišla ďalšia myšlienka opäť som sa rozosmiala.

„Čo je to tentokrát ?" vzdychol Jeremy a odpil si zo svojho pohára.

„Ja len..." zopakovala som a rýchlo pokrútila hlavou.

Jeremy a Vicky, kde to sme? Kedy sa môj život zmenil na Divirgenciu a Upírske denníky?

Chvíľu sme obaja ostali ticho. Ja som sa stále smiala a on ma pozoroval, akoby sa díval na mimozemšťana. Teda v mojom prípade skôr na mimozemšťanku.

„Môžem vedieť, prečo si sem sama? Zatvorená v izbe, s fľašou v ruke a tvoje oči priam kričia, že si tu celý čas plakala...." chytil sa za bradu a zamyslene ma sledoval. „Nechaj ma hádať!"

Kývla som hlavou. Aj tak som sa mu to nechystala povedať.

„S niekym si sa rozišla," dostal zo seba a keď si všimol môj výraz tváre rozradostene zatlieskal.

To som tak ľahko čitateľná?

„Teraz ten dôvod," zakašľal a na malý moment zatvoril oči. „Ten chalan s ktorým si sa rozišla urobil niečo čo nemal. Mám pravdu."

Krátko som prikývla.

Odkiaľ to ten... nevadí.

„Nechaj ma hádať," povedal znovu a ruku vystrčil do vzduchu. „Vyspal sa s tvojou najlepšou kamarátkou!"

Tvár som skrčila do zhnusenej grimasy pri predstave Cam a... ach.

Bolo by to ľahšie? Bolelo by to menej, kebyže namiesto Kate...

„Takže nie," pokrútil hlavou a zamyslel sa ešte viac. „Bola to mama? Suseda... sestra!"

Môj výraz musel hovoriť za všetko, lebo z pier mu ušla tichá nadávka a mne z očí ďalšia prekliata slza. „Sestry niekedy vedia byť horšie mrchy ako kamarátky."

Rozosmiala som sa, aj napriek tomu, že som stále hlúpo slzila. „To teda áno."

„Vidíš," rukou mávol vo vzduchu. „Teraz už chápem dôvod toho, že si tu sama."

„Aby som trápne revala," šepla som a on sa zase rozosmial. Trvalo mu to pár sekúnd kým sa z postele dostal až ku mne. Sadol si vedľa mňa, úplne blízko až sa nám dotýkali ramena, no ja som sebou ani nepohla. Nebolo to práve príjemne, keďže mi jeho vôňa pripomínala... Tonyho, ale rozhodla som sa to nechať tak.

„Napi sa," ponúkol mi svoj pohár a široký úsmev, ktorý mi tiež pripomínal Tonyho.

Hlúpy Cooper...

„Ja..."

„No tak," jemne ma buchol lakťom. „Je to len pivo."

„Fajn," vydýchla som a uchmatla mu plastový pohár z ruky.

Je to len pivo. Nič zlé sa predsa nemôže stať.

*

Nič zlé sa predsa nemôže stať, je veta, ktorú by nemal nikto- nikdy hovoriť. Ani v mysli. Pretože, ÁNO! Všetko sa môže stať, keď veci idú z kopca.

Bola som opitá.

To som si uvedomila takmer okamžite, keď ma Cam našla na záchode. Objímala som misu a dookola som opakovala tie isté nezmysly.

„Dopekla, Ria," skríkla a okamžite si kľakla vedľa mňa so snahou dostať mi vlasy preč z tváre.

„Pozrime," zachrapčala som a na perách sa mi objavil úsmev. „Nie si ty moja najlepšia kamarátka?"

„Ria," šepla a pomohla mi vstať. „Kedy si sa stihla takto doriadiť?"

„Nie som opitá," pokrútila som hlavou a detinsky mávla rukou. „Keby som bola určite by som ťa nevnímala."

„Nemáš k tomu ďaleko," zhodnotila uštipačne, umyla mi tvár, upravila vlasy a pomaly ma viedla dole schodmi až niekam von. Tam na nás čakali chalani. Hugo s prekvapeným výrazom v tvári a Chris... Chris úplne vystrašene.

„Do riti," zanadával a rýchlo ku mne pristúpil. „Do riti, Ria."

„Do riti?" spýtala som sa a hlasno sa rozosmiala. „Myslela som si..."

Lenže prúd mojich slov prerušil Hugo, ktorý odrazu pôsobil až príliš nahnevane. „Vidíš Chris! Pozri sa čo si spôsobil! Mal si na ňu dávať pozor!"

Cam vedľa mňa vzdychla.

„Dával som!" skríkol Chris a rukou sa poškriabal na zátylku. „Vážne som sa snažil!"

„Ale asi si sa nesnažil dosť ako pozerám!" vykríkol Hugo a v jeho hlase bolo počuť, ako veľmi je rozzúrený.

„Chalani!" prerušila ich Cam a obaja sa pozreli jej smerom. Keďže ma držala okolo ramien ich pohľady spočinuli aj na mne. „To stačí."

„Volám Tonymu!" povedal jeden z nich a moja myseľ bola odrazu prázdna.

T-onymu?

Tonymu?

Môjmu.. Tonymu?

Prečo by mali volať Tonymu? Čo má on s týmto.. sakra!

Netušila som či to spôsobila tá konkrétna myšlienka, alebo to ako jeho meno stále viselo vo vzduchu, ale urobila som to, čo ma napadlo ako prvé. Trhla som sebou, až Cam uvoľnila svoje zovretie a tackavo som sa rozbehla späť do domu.

Mohla som to tušiť! Mohla som si byť istá, že presne o to im išlo! Zavolali ma von, len preto, aby som sa netrápila, ale celý čas... celý čas to malo spoločné niečo s ním. Sú to jeho priatelia! Nie moji! Dopekla s tebou Anthony Cooper!

Bežala som tak rýchlo ako mi to vlastné nohy dovolili a keďže som bola opitá, nebolo to práve najjednoduchšie. Až keď som sa dostala do davu ľudí, prestala som sa snažiť a ostala som stáť. To bol ten moment, keď do mňa niekto narazil a ja som sa ocitla v tuhom objatí. Odvážila som sa, ale zdvihnúť hlavu a moje oči sa stretli s ďalším párom rovnakej farby.

Jeremy.

„Vedel som, že sa vrátiš," zakričal z úsmevom, keďže hudba okolo nás bola až príliš silná.

Nezmohla som sa na nič len na slabé prikývnutie.