Mama je späť.

To bola prvá myšlienka, ktorá sa mi prehnala hlavou, keď sme sa s Tonym ocitli pár metrov od môjho domu. Prišla som na to hlavne vďaka červenému audi, ktoré bolo zaparkované pred dverami garáže.

Mamino auto.

„Och môj..." vzdychla som a hlavu si ponorila do dlaní.

Tony zastavil priamo pred domom, zatiahol ručnú brzdu a chvíľu ostal ticho.

„Toto vôbec nie je taký dobrý nápad, aký to pôvodne bol," prehovorila som prudko a prerývane sa nadýchla.

Chcela som, aby Tony pochopil, že to myslím vážne, ale on sa namiesto toho pohodlne oprel o kožené sedadlo a prekrížil si ruky na hrudi. „Je to len večera, Ria, nejdem ho prosiť o tvoju ruku."

Keď mi to došlo, že nepochopil opäť som si rukami zakryla tvár. „Mama je späť."

„To je skvelé nie?"

„Skvelé?!" skríkla som a dlaňou ho udrela do hrude. „Ty nechápeš, že..."

„Že čo?" kývol hlavou a ticho sa zachechtal. „Nebuď ako malá Ria, je to len večera," zopakoval.

„Večera, ktorá bude jednou veľkou katastrofou," zahundrala som a rovnako on sa zošmykla hlbšie do sedadla. „Prečo sa musela vrátiť práve teraz?"

„Aspoň to budem mať z krku," mykol plecom a keď som sa na neho zadívala vražedným pohľadom hlasno sa rozosmial. „Je to tvoja mama, nechápem prečo by to malo dopadnúť zle."

„Pretože je to moja mama," vysvetlila som a rozhodila rukami. „Je panovačná a Kate je jej veľký miláčik... a ak vie, že ťa Kate chcela a teraz si so mnou..."

Tony ma prerušil pokrútením hlavy. „Počúvaš sa?"

Skrčila som obočie a nahnevane zaťala dlane v päsť. „Ako som sa mohla na niečo také vôbec nechať nahovoriť? Bude to katastrofa. Ty, ja a Kate za jedným stolom... k tomu pridám ešte otca a mamu, och bože."

„Ty sa vôbec netešíš, že sa vrátila?" opýtal sa ma a ja som porazenecky vzdychla.

„Samozrejme, že sa teším, len..." zadívala som sa na dom a pokračovala. „Len som nečakala, že to bude tak skoro."

Tony ma chytil za ruku a preplietol si svoje prsty s tými mojimi. Otočila som k nemu hlavu a potešilo ma, že vidím na jeho perách široký úsmev.

„Jednu Grayovú som už predsa skrotil," zachechtal sa. „Môžem sa postarať aj o tvoju mamu."

„Tony!" nahnevane som ho voľnou rukou buchla do ramena a v ňom to spôsobilo záchvat smiechu.

„Chcel som len povedať," začal, keď sa trochu upokojil. „...Že mi je jedno ako dopadne táto večera, sľúbila si tvojmu otcovi, že prídem. A tak som tu."

„To bolo pred týždňom," zahrmela som a on ma hravo štuchol do rebier.

„Pred týždňom sme mali iné starosti."

Och áno. Stretnutie Tonyho a pani Nicolnsnovej, ktoré dopadlo oveľa lepšie než som predpokladala. Tí dvaja si nesmierne rozumeli, až vo mne miestami bublala žiarlivosť, keď som si však uvedomila,prečo a hlavne na koho žiarlim takmer som si strelila facku.

Rozumne Ria, hlavne rozumne.

Stav pani Nicolnsnovej sa zlepšil, lekári boli nadšení a ona ešte viac. Bola to pre mňa neskutočná radosť vidieť ju s úsmevom na perách, ktorý bol ešte žiarivejší a širší než kedykoľvek pred tým.

„Tak dobre," zamrmlala som po dlhšom tichu. „Poďme na to."

Tony sa zasmial a odopol si pás. „Asi by sme mali, kým si tvoj otec nezačne myslieť, že robíme niečo, čo by sme v aute robiť nemali."

Zastala som uprostred pohybu, chystala som sa totiž vystúpiť, a otočila som k nemu hlavu.

„Čo tým myslíš?"

Rozosmial sa a pohladil ma po vlasoch. „Moja naivná Ria."

*

„Takže Anthony," zatiahol otec a napichol si na vidličku ďalšiu kôpku cestovín.

Pretočila som očami a v hlave sa mi objavila sarkastická myšlienka. Ach áno! Anthony tak sa volá. Už si to povedal takmer trikrát. Chcela som otcovi poslať tajnú myšlienkovú správu, ale keďže to tak nefunguje, neostávalo mi nič iné len ho sledovať prísnym pohľadom.

„Ako sa má otec?" dostal zo seba nakoniec a mne z úst takmer vyšiel uvoľnený vzdych.

Tony sa vystrel, všetkým naokolo venoval úsmev a nakoniec pohotovo odpovedal. „Veľmi dobre pane."

Pane?

Otec sa spokojne usmial a opäť sa chvíľu hrabal vidličkou v jedle. „Chystáš sa pokračovať v jeho biznise?"

„Nie pane," Tony pokrútil hlavou a jeho ruka pod stolom našla tú moju. Spočiatku som to nechápala, ale keď dokončil svoju odpoveď došlo mi, že sa ma len snažil upokojiť. „Chcem byť vojakom ako brat."

„Čože?" dostala som za seba a Kate, ktorá dovtedy ticho sedela sa hlasno rozosmiala.

„Prečo znieš tak prekvapene Ria?" spýtala sa a pohár so šampanským si priložila k perám.

„Netušil som, že Marcus má štyri deti," zamyslela sa mama a otec krátko prikývol. Aspoň na niečom sa dohodli.

„Mal," opravil ich Tony a jemne mi stisol ruku. „Brat zomrel, pred troma rokmi."

To spôsobilo, že všetci okolo stola stíchli a venovali mu prázdny pohľad. Teda až na mňa, pretože ja som sklonila hlavu a ticho vydýchla.

Bol to zlý nápad. Ja som to vedela.

„To sme netušili," zašepkala mama a v jej hlase bol náznak súcitu.

„Veľa ľudí to nevie," zasmial sa Tony a prešiel mi prstom po hánkach. „Preto chcem ísť jeho cestou, lebo mi bol veľkým vzorom."

„To je krásne," vzdychla Kate. „Prečo si tak zbledla Ria?" svoju pozornosť otočila na mňa a široko sa usmiala. „Netušila si, že tvoj priateľ chce byť vojakom?"

„Do toho ťa nič," odvrkla som a ona nadvihla obočie.

„Takže nie," pochopila a spokojne si ruky prekrížila na dosť obnaženej hrudi. Všimla som si ako Tonyho skenuje svojim roztúženým pohľadom a pochopila som, prečo si obliekla tak krátke šaty s výstrihom takmer po kolená. Narozdiel od mami a otca sa vyobliekala akoby k nám na večeru mal prísť samotný prezident. Na perách mala silno červený rúž, oči orámované čiernou linkou a vlasy natočené v obrovských vlnách. Fakt nenápadné.

Keď mi pohľad padol na oboch rodičov, pocítila som v sebe neskutočnú zlosť. Nechápala som, prečo sa aj naďalej tvária,akoby bolo všetko v poriadku, keď spolu neboli pár týždňov. Mama ma privítala vrúcnym objatím, pusou na líce a malou taštičkou, ktorá mala znamenať darček na uzmierenie. Tak strašne ma to nahnevalo, že som sa nezmohla ani na poďakovanie.

„Tak čo mami?" zdvihla som hlavu a venovala jej silený úsmev. „Kedy sa nás zase chystáš opustiť?"

„Ria!" ozvalo sa dvojhlasne, lenže ja som vôbec nepostrehla,kto to vyslovil.

„No čo," mykla som plecom a vidličku prudko pustila na tanier. „Nemôžem sa zaujímať o vlastnú matku? Veď ona mi predsa vyvolávala každý jeden deň!" zatiahla som ironicky.

„Nemala som čas," prehovorila mama priduseným hlasom a mňa to rozohnilo ešte viac.

„Nemala si čas?" zopakovala som a hlasno sa zasmiala, samozrejme na silu. „Stavím sa, že Kate si volala každú hodinu!"

„Ria, toto nie je vhodný čas na riešenie týchto..." začal otec, ale ja som ho rýchlo prerušila.

„Tony vie o tejto rodine oveľa viac než si myslíte," odsekla som. „Prečo by som mu vôbec mala niečo tajiť?" opýtala som sa sarkasticky. „Všetci predsa vedia aká je táto rodina..."

„Ria!" skríkla mama a v hlase sa jej odrážalo prekvapenie. „Myslela som si, že budeš rada, keď sa vrátim!"

„Samozrejme!" odvrkla som. „Pozri sa na mňa aká som šťastná!"

Tony uvoľnil svoju dlaň a všetka moja istota bola odrazu preč. Keď mi však priložil teplú ruku na stehno otočila som k nemu hlavu a všimla si jeho pohľad, ktorým akoby kričal, aby som sa upokojila.

„Nabudúce," prehovorila som tlmeným hlasom potláčajúc krik. „Keď sa rozhodneš znova nás opustiť, aspoň sa rozlúč."

S tým som vstala, chytila Tonyho za ruku a potiahla ho za sebou. Keď sme sa ocitli v mojej izbe oprela som sa o zatvorené dvere a hlasno vydýchla. Tony sa posadil na posteľ a pohľadom zotrval na mojej tvári, zmohla som sa len na to, aby som mu ho opätovala.

„To bolo celkom zaujímavé," prehovoril napokon tichým hlasom.

Rozosmiala som sa a urobila pár krokov dopredu. Načo som sa ocitla priamo pred ním a prekvapilo ma, že aj napriek tomu, že sedel bol takmer rovnako vysoký ako ja. Rukami ma chytil za pás a pritiahol si ma ešte bližšie, tak že sme skončili v objatí, s jeho hlavou na mojich prsiach. Usmiala som sa a rukami mu zablúdila do hustých vlasov.

„Takže vojak?" podpichla som a Tony ticho zavrčal.

„Užívam si túto chvíľku Ria, žiadne otázky."

„Fajn," šepla som a spokojne zatvorila oči. „Len aby si vedel..."

„Pšt," zahriakol ma a ja som sa rozosmiala.

„A kedy sa o tom...?"

Tony zdvihol hlavu, zagúľal očami a porazenecky si vzdychol. „Ženská, existuje niečo čo ťa dokáže umlčať?" Vôbec nečakal na odpoveď a priložil pery k môjmu krku.

Rozhodne áno.

Keď však rukami zablúdil pod moje tričko a mne z úst ušiel tlmený vzdych, na perách sa mu sformoval úsmev. „Nezabúdaj, že máš dole rodičov," upozornil ma a ja som sa opäť prerývane nadýchla.

„Tak ma.. nerozptyľuj."

„Sú oveľa zaujímavejšie veci, ktorými by som ťa mohol rozptyľovať," zamrmlal a naďalej mi bozkával krk. Po tých slovách som určite očervenela a preto som bola rada, že sa na mňa nepozerá.

„Ale keďže som dobrý chlapec, nechám si to na tú správnu chvíľu. Napríklad, keď budeme sami. Teraz by nám tu vtrhla Kate s tým, že sa chce pridať a ja neviem, či by som dokázal povedať nie."

Odtiahla som sa a silno ho buchla do ramena. „Ty si taký idiot."

So smiechom padol na chrbát a stiahol ma k sebe. Takmer automaticky som hlavu zložila na jeho hruď a on ma tuho objal.

„Som idiot, bez ktorého nedokážeš žiť," šepol a ja som spokojne zatvorila oči.