Ak som si myslela, že v tú noc sa mi ešte podarí zaspať bola som na veľkom omyle. Prevaľovala som zo strany na stranu a dookola som uvažovala nad tým čo sa stalo. Jasné, nebolo to síce nič výnimočné, ale v mojom živote sa takéto veci nediali.

Hneď potom ako mi ten čudný chalan sľúbil, že dá Kate do poriadku som odišla. Nemala som v pláne dostať sa do problémov s rodičmi, len preto, že niekto nadpriemerne neinteligentný sa rozhodne v nedeľu opiť. Možno to znie absolútne sebecky, ale v tú chvíľu mi to bolo vlastne jedno.

Ako som sa kdesi dávno dočítala, každý z nás je zodpovedný za svoje činy a preto som nemala potrebu starať sa do vecí do ktorých ma niet. Koniec koncov, ráno by z toho nevzišlo ani prosté ďakujem.

Už od detstva mi bolo jasné, že moja sestra nie je bohvieako múdra, ale včerajší večer bol dôkazom toho, že v sebe nemá ani jednu zdravú bunku. Áno, jasné, chodievala domov opitá, smiala sa sama zo seba a často krát aj zo mňa, ale nikdy si domov v takomto stave nepriviedla chalana. Väčšinu z nich, tých vyvolených si domov vodila za triezva, potom sa na hodiny zavreli do jej izby a ja si vôbec nechcem predstaviť, čo tam robili (bleah).

Z mojich nejasných a trápnych úvah ma prebral až otravný zvuk budíka. Uvedomila som si, že je pondelok ráno a ja vôbec netúžim presedieť zvyšok dňa v lavici, lenže človek si nevyberá, či áno?

Rýchlo som na seba navliekla župan a rozutekala som sa do kuchyne s úmyslom napchať do seba všetko, čo uvidím. Milovala som raňajky a bola som schopná zjesť aj tonu jedla, nebyť toho, že ma mama strašne obmedzovala a Kate dookola opakovala, že som ako malé prasa, ktoré zožerie všetko, čo nezožerie jeho.

„Dobré ráno," ozvalo sa zo schodov a ja som od prekvapenia zdesene vykríkla.

„Ty- ty- ty," opakovala som a dookola krútila hlavou. „Čo tu ešte robíš?"

„Trocha som zaspal," zamrmlal unavene a pomaly zišiel až ku mne.

Och áno! Celkom normálne, keď vám v pondelok ráno vojde do kuchyne polonahý chalan, ktorého vôbec nepoznáte a pritom všetkom sa ešte tvári, akoby sa nič nedialo.

„Čo to robíš?" spýtala som sa nahnevane, keď suverénne prešiel až ku mne a bez dovolenia sa napil môjho pomarančového džúsu.

„Som smädný," vysvetlil a usmial sa, akoby to bolo celkom bežné, že sa v cudzom dome, rozpráva s cudzím človek a k tomu mu pije džús.

„Teba vychovávali opice?" spýtala som sa nabrúsene sledujúc ho pohľadom. Mal na sebe rifle zo včera, ktoré mu jemne padali z bokov. Vlasy mal rozcuchané na všetky strany a tvár až pokojne meravú. Snažila som sa vyhýbať pohľadu na jeho odhalenú hruď, ale nemohla som si pomôcť. Oči mi nakoniec zablúdili až k obrysu jeho jemných svalov na bruchu, a keby že nepoznám samú seba poviem, že slintám.

„Kľudne si ma odfoť, fotka vydrží dlhšie," zašepkal a hneď na to sa zvonivo rozosmial.

Pokrútila som hlavou, rýchlo od neho odvrátila pohľad a všetku pozornosť venovala svojim raňajkám.

„A nie, nevychovávali ma opice," odpovedal a mne trvalo hodnú chvíľku kým som pochopila.

„Tak potom je asi chyba v tebe," odvetila som ironicky.

„Vždy si takáto?" spýtal sa na moje vlastné prekvapenie celkom urazene.

„Och nie," pokrútila som hlavou a konečne sa donútila zdvihnúť hlavu, môj pohľad sa okamžite stretol s tým jeho. „Som takáto len k určitému typu ľudí."

Nadvihol obočie a nechápavo pokrútil hlavou. „A čo presne som ti urobil, keď ma zaraďuješ do takejto kategórie?"

Zamyslela som sa. V skutočnosti mi neurobil nič, len to, že spal s mojou sestrou, je kamarát mojej sestry, trávi čas s mojou sestrou, spal s mojou sestrou, spal s mojou sestrou a znovu s ňou spal.

Už som mala v hlave premyslený vhodný argument, ale nemohla som ho vysloviť, lebo do kuchyne vbehla moja sporo odetá ségra a spustila nekontrolovateľný príval slov.

„Tony, ja, ja fakt netuším ako sa to stalo. Vážne som sa nechcela správať tak detinsky a trápne, ale nemohla som tomu zabrániť, nechcela som zraniť tvojho kamarátka a tobôž som sa nechcela opiť. Som hlúpa, prepáč, prepáč, prepáč..."

Ak som doteraz bola prekvapená od tej chvíle som bola mega-ultra najprekvapenejšia (ak vôbec niekde existuje také slovo) Kate niekoho o niečo prosila !A dokonca sa aj ospravedlňovala!

Priamo predo mnou! Chalanovy!

On. Teda ten chalan. Teda Tony, si rukou pretrel tvár a prekvapivo ticho jej odpovedal chabým: „Kate, nechaj to tak."

„Tony, nemôžem to nechať tak, to čo sa stalo včera..."

„Nič sa nestalo!" vykríkol a ja som netušila, či na svoju obranu, alebo kvôli tomu, že som sedela len pár metrov od neho s miskou cereálií priamo predo mnou. Možno nechcel vyzerať ako niekto, kto sa s dievčaťom vyspí na počkanie. Nuž kamarát, už dávno tak vyzeráš.

„Ale stalo," vzdychla Kate a horlivo pokrútila hlavou. „Viem, že sa poznáme len krátko, ale nechcem, aby sa naše priateľstvo zničilo."

„Ja som nikdy nepovedal, že už nechcem, aby sme my dvaja boli priatelia. Len jednoducho odo mňa nemôžeš nič očakávať," mykol plecom a pohľadom spočinul na mne.

Kate akoby sa spamätala a takmer okamžite nasledovala jeho pohľad. Keď sa na mňa zadívala v očiach sa jej odrážal hnev, spoznala by som to aj poslepiačky, ak by to bolo možné, čo samozrejme nie je... Och.

„Dobre sa ti počúvajú cudzie rozhovory, krpec?" vybehla na mňa, pričom si neľútostivo žmolila lem krátkej čipkovanej košieľky vo svojich rukách. V tvári mala nahnevaný vyraz, obočie skrčene a pery privreté do tenkej priamky. Zvyčajne keď sa hnevala pôsobila ako levica, ktorá sa pripravuje skočiť na svoju korisť. Možno to znie neuveriteľne, ale v tej chvíli sa tvárila dvakrát horšie. A to som jej pred piatimi rokmi zabila škrečka. Vtedy sa tvárila podobne. Aspoň čo si pamätám.

„Čo keby ste sa šli vy hádať inde? Mňa nezaujímajú problémy vášho sexuálneho života," ľahostajne som okolo nich prešla, položila som prázdnu misku do umývačky a široko som sa usmiala.

„Prepáč Tony," vzdychla Kate unavene. „Victoria sa nevie správať, hlavne čo sa týka chalanov. Však krpec?"

Zasipela som a zúrivo sa k nej otočila. „Aspoň s nimi nespávam akoby ma za to platili!"

Kate prekvapene cúvla, zlapala po dychu a chystala sa vrátiť mi to, nebyť toho, že nás Tony prerušil.

„Tak aby bolo jasné," povedal a otočil sa ku Kate. „Budem sa snažiť vysvetliť to všetko Chrisovi, ale neručím za to ako to vezme," hneď na to sa otočil ku mne a zašepkal: „medzi mnou a tvojou ségrou nie je žiaden sexuálny život."

Keby že som trochu viac naivná poviem, že možno chcel, aby som to počula len ja, ale v skutočnosti len nechcel uraziť Kate. Tá sa na nás dívala, akoby sme pred ňou páchali ten najhorší zločin všetkých čias. Nakoniec trochu zbledla, zanadávala a rozbehla sa na záchod.

„Myslíš, že bude v pohode ?" spýtal sa Tony ticho počas krátkeho momentu, kedy sme obaja zaujato sledovali prázdne schodište.

„Nechceš si to ísť overiť?"

„Ani nie," odvetil a sklonil hlavu. „Tak ja pôjdem, Victoria."

„Konečne, Antonio," oponovala som.

Tony sa zasmial, lenže tentokrát úplne iným smiechom ako pred tým.

„Čo ti je také vtipné?" zúfalo som sa na neho oborila.

„Volám sa Anthony, nie Antonio," vysvetlil a pokrútil hlavou.

Cítila som ako mi do tváre stúpa červeň, preto som rýchlo sklonila hlavu a zadívala sa do zeme.

„Je tam toho."

„Zdá sa, že sa uvidíme v škole," dodal po krátkom trápnom tichu.

To celkom upútalo moju pozornosť, zdvihla som hlavu a zamračene  naňho fľochla pohľadom. „Ty predsa nechodíš do tej istej školy!"

„Ani by som nepovedal," odvetil s úsmevom a kým som ja nechápavo otvárala a zatvárali ústa, on sa stratil na schodoch.

„Bastard," zamrmlala som a bleskovo som zamierila do svojej izby.