Opäť raz som sa ocitla v situácií pri ktorej som ani len netušila čo robiť. Nikto mi totiž v detstve nevysvetlil ako sa správať, keď raz budem čeliť niečomu podobnému.

„Čo tu robíš?" spýtal sa Tony chladným hlasom a vo mne sa prebudila malá iskierka nádeje. Dovtedy som si totiž myslela, že práve Emily bola osoba za ktorou sme sem pôvodne prišli.

„Oslavujem," zatiahla a tackavo sa k nemu naklonila. „Čo tu robíš ty, drahý?"

„Emily," zavrčal a ostražito sa pozrel mojím smerom. Asi očakával, že sa mu nahnevane vytrhnem a utečiem domov, ale nestalo sa a ja som sama bola prekvapená, že prečo. Chcela som odísť, naozaj som chcela, ale nejaký kúsok mňa mi to prísne zakazoval.

Emily k Tonymu natiahla ruku a prešla mu ňou po tvári, nakoniec sa zachichotala a šťastne ho štuchla do líca. „Odkedy som ťa naposledy videla...strašne si opeknel."

„Si opitá," skonštatoval a ja som mu chcela mávnuť rukou pred očami, či si to naozaj všimol až teraz.

„Oslavujem," zopakovala a jej pohľad konečne zablúdil mojim smerom. „Kto je toto dievčatko, Tony?" spýtala sa a ja som porazenecky stiahla ramená. Naozaj som oproti nej vyzerala ako malé dievčatko. Bola totiž takmer o hlavu vyššia, mala dlhšie vlasy a oblečenie, ktoré bolo na môj vkus až príliš vyzývavé.

Čakala som, že sa ma Tony zastane a vysvetlí jej, že spolu vlastne chodíme, ale on namiesto toho mávol rukou a naďalej sa pozeral jej smerom. „To je jedno, môžeš mi povedať prečo si opitá?"

„Oslavujem," povedala už po tretíkrát a on si frustrovane vzdychol.

Cítila som sa zranená a trocha som nechápala jeho reakcií.. vždy sa totiž správal inak...

„Tony," oslovila som ho a on konečne odtrhol pohľad od Emily a venoval ho mne. „Môžme ísť?"

Nechápavo skrčil obočie a stisol pery, akoby zvažoval čo odpovedať, dlho to však nevydržal a zase sa pozrel na ňu.

Au.

„Môžme sa porozprávať Emily?" spýtal sa jej a ona so širokým úsmevom prikývla.

Tony sa nakoniec opäť zadíval na mňa, pustil mi ruku a naklonil sa bližšie až k môjmu uchu, do ktorého ticho zašepkal. „Počkaj tu na mňa, Ria, sľubujem, že sa vrátim."

„Ale..."

Zdvihol obočie a pokrútil hlavou. „Prosím."

Nedokázala som odolať tým dokonalým očiam a tak som len ľahko prikývla. To čo sa však vo mne odohrávalo, keď s ňou odišiel bolo oveľa horšie než som očakávala. Spaľoval ma hnev, pocity neistoty a hlavne bolesť.

*

Posadila som sa na obrovský kožený gauč, ktorý bol situovaný v rohu obývačky a rukami som si zakryla tvár. Všade okolo mňa bolo až priveľa ľudí, uprostred bol voľný priestor, kde pári tancovali a čudne sa na seba lepili. Pár centimetrov odo mňa sedelo dievča, ktoré sa opito opieralo o operadlo a ja som čakala len na to, kedy sa povracia, ale nič také neprišlo. Moja frustrácia iba rástla.

„Ria!" ozvalo sa šťastne vedľa mňa a ja som konečne vzdala detskú schovávačku a odkryla si tvár.

Bola som prekvapená, keď som si všimla, kto je osoba, čo sa mi prihovorila.

„Chris," zamrmlala som a on ma so smiechom objal.

OBJAL!

Niekto tu je veľmi opitý, pomyslela som si a to čo som videla toho bolo jasným dôkazom. Chris sa totiž tackal a kýval zo strany na stranu, na perách mal obrovský úsmev a v rukách plastový červený pohár.

„Čo tu sedíš tak sama, Riínka?" opýtal sa a naklonil sa bližšie, až som sa musela stiahnuť.

„Riínka?" zopakovala som a nemohla som premôcť smiech. „Si v poriadku?"

Mávol rukou a zase sa rozosmial. „Máš o mňa starosti, čo by na to povedal Tony?"

„Nemám o teba starosti," buchla som ho do ramena, načo ma častoval nahnevaným pohľadom.

„A kde je vlastne pán som-veľmi-dobrý-a-milý-chlapec-ktorý-neznáša-party?"

Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som pochopila čo sa opýtal a keď mi to došlo, len som mykla plecom. To Chrisa šokovalo, pretože si rukou prekryl ústa a vytreštil oči. „Si tu bez neho? Och, to chlapec asi neprežije!"

„Som tu s ním," prerušila som ho a on sa zatváril ešte prekvapenejšie.

„A kde je...nejako ho tu nevidím," poobzeral sa a zase si odpil zo svojho pohára.

„Chris," šepla som, ale hlasná hudba ma donútila jeho meno zopakovať. „Kto je Emily?"

„Emily," vzdychol a rukou si prešiel po vlasoch. „Emily."

„Emily," nabádala som ho a on zatvoril oči, akoby ho celé to premýšľanie bolelo.

„Aha!" skríkol napokon až dievča vedľa mňa nadskočilo, postavilo sa na nohy a s tackavým behom niekam ušlo. Pekné. „Emily je predsa.. na liečení."

„Nie, Emily je s Tonym," vysvetlila som mu a on si zamyslene pošúchal čelo.

„To nie je možné, Emily je na liečení," protirečil mi a tváril sa pritom naozaj vážne. „Jedine, že by Tony šiel za ňou, ale to by neurobil."

„Je tu," kývla som hlavou a on stisol pery.

„Tak to nechápem," zamumlal a ja som sa pohodlne oprela. V myšlienkach som sa zamyslela nad tým ako niekto, kto by mal byť pôvodne na liečení je tu a úplne opitý. A čo má Tony spoločné s Emily,že bolo také súrne, aby sa s ňou musel rozprávať?

Osamote?

„Kto je Emily?" zopakovala som a Chris sa veselo usmial. Odpovede na moju otázku som sa však nedočkala, pretože chalan mal rozhodne iné plány. Štuchol ma do rebier a nechal samú, v priestore v ktorom som sa rozhodne strácala.

Stále opretá som pozorovala ostatných ako sa bavia. Hudba zosilňovala, ľudia sa tackali o čosi viac a moja dávka sebakontroly pomaly ustupovala. Bola som sklamaná a veľmi, pretože som verila, že práve dnešná noc mohla byť istým spôsobom výnimočná.

Naivná malá,Ria. Chcela zažiť krásne prvé rande..

Mala som dosť...hlúpych myšlienok aj toho čakania a práve vo chvíli, keď som sa chystala postaviť sa niekto vedľa mňa opäť posadil. Do nosa mi okamžite udrela silná mužská vôňa a takisto aj zápach alkoholu a cigariet. Otočila som hlavu a ocitla sa zoči- voči neznámemu chalanovi.

Pozoroval ma pohľadom, ktorý mi nebol dvakrát sympatický a keď položil ruku na moje odhalené stehno, úplne ma to vyľakalo.

„Čo tu robí také krásne dievča samo?" spýtal sa chrapľavým hlasom a jeho pohľad zablúdil k mojim nohám. Posunul ruku trochu vyššie a pery sa mu pritom vykrivili do úsmevu.

„Čakám," zachripela som a on prekvapene nadvihol obočie.

„Na mňa?" zavtipkoval a rukou sa posunul vyššie.

Nevedela. Som. Čo. Robiť.

„Na priateľa," vyslovila som habkavo a on trochu posmutnel.

„Mohol som si myslieť, že také pekné dievča ako ty bude mať priateľa. A kde je?"

Och.

Prečo sa takéto situácie stávajú práve mne? To je presne dôvod prečo neznášam party! Sú plné úchylov a alkoholikov, ktorí svoji mi rukami siahnu na všetko čo má sukňu. Je to všade, drahá Ria, vo filmoch, seriáloch a knihách..hlúpa, hlúpa, hlúpa!

„On," nadýchla som sa a silene sa usmiala. „Skočil mi po niečo na pitie."

Naokolo bola tma a moje obavy vzrástli, keď sa jeho teplá ruka posúvala stále vyššie. Nebolo mi to príjemné a zdesenie, ktoré sa vo mne budovalo spôsobilo, že som sa zatriasla. A to bolo podnetom, ktorý ho donútil nakloniť sa bližšie, až mi dýchal na krk.

„Mám pocit, že mi klameš, dievčatko," zasmial sa a ja som sebou trhla. Okamžite som vstala a s roztrasenými nohami sa rozbehla preč. Chcela som ujsť čo najďalej, ďaleko od tých hlúpych ľudí, ďaleko od každého jedného z nich... jednoducho preč. V preľudnenej chodbe som však natrafila na človeka, ktorý to všetko iba zhoršil. Kate.

„Čo je Ria?" zasmiala sa a hlasno pokračovala, aby tak prekričala hudbu. „Tváriš sa akoby si práve videla niekoho nahého!"

„Ne-nechcem sa s tebou rozprávať," odbila som ju roztrasene a ona to ihneď spozorovala. Bola opitá, rovnako ako všetci naokolo a mňa to iba pobúrilo.

„Čo tu vlastne robíš?" spýtala sa a ostražito si ma premerala. „Veď ty na takéto udalosti nechodíš, si decko, bývaš doma.. a tie šaty... och," buchla sa po čele. „Si tu s Tonym,však?"

Chabo som prikývla, mala som toho jednoducho dosť.

„A kde je?" poobzerala sa a keď zistila, že Tony pri mne nie je, prekvapene nadvihla obočie „On ťa tu nechal samú však? Odišiel s inou a malá Ria ostala sama! Aké smut.."

Nedopovedala pretože ma niekto zozadu objal, načo som prestrašene vykríkla. Myslela som si totiž, že je to zase ten chalan, ale keď sa mi do nosa dostala známa vôňa, prestala som sebou mykať a uvoľnene som vydýchla.

Tony.

„Nejaký problém?" spýtal sa smerom ku Kate a ona nahnevane zovrela pery.

„Nie," odsekla a s pohľadom upretým do zeme odkráčala niekam preč.

Nevedela som prečo sa stále trasiem, ani čo sa dialo ďalej, len som sa odrazu ocitla vonku, na čerstvom vzduchu, s Tonyho rukami na ramenách.

„Niečo sa stalo Ria?" spýtal sa s obavami a ja som okamžite sklonila hlavu.

„Ty mi povedz," šepla som a telom mi otriasla zima.

Pocítila som jeho prsty na brade a následne som sa mu opäť pozerala do očí. „Ria," oslovil ma ticho a to spôsobilo, že sa mi v očiach ocitli slzy. Chcela som plakať, pretože som toho mala po krk. Celý večer sa zmenil na jednu obrovskú katastrofu a mne neostávalo nič, len slzy.

„Chcem ísť domov," pošepla som a jeho oči sa rozšírili, akoby som povedala niečo čo som nemala.

„Urobil som niečo zlé?" opýtal sa a druhou rukou ma pohladil po líci. Dostala som zo seba zúfalý povzdych. „Chcem ísť len domov, dobre?"

„Ria," pokrútil hlavou a ja som urobila to isté.

„Nerozumieš? Chcem ísť domov," odtiahla som z líca jeho ruku a odstúpila o krok dozadu. Lenže Tony ma chytil za zápästie a potiahol k sebe, tak blízko, že bolo ťažké čo i len dýchať.

„Doteraz som s tebou mal trpezlivosť," vydýchol a prísne ma pozoroval. „Ale pomaly ju strácam. Čo sa stalo Ria?"

„Prestaň sa tváriť akoby si nevedel," zavrčala som a ruky mu zložila na hruď. „Celkom dobre vieš čo sa stalo," odtlačila som ho od seba, načo nahnevane zovrel čeľusť a opäť po mne siahol, tentokrát som mu to však nedovolila.

„Ide o Emily?" spýtal sa a mnou zase prešla triaška. Dovtedy sa mi totiž darilo na tú situáciu zabúdať.

„Nie," vydýchla som a v očiach ma opätovne pálili tie hlúpe dotieravé slzy.

„Tak potom?" rozhodil rukami. „Ja viem, že som ťa nemal nechať samú, ale Emily..."

„Emily ťa potrebovala," kývla som hlavou. „Chápem, beriem. Môžeme ísť domov?"

Ale aj ja som ťa potrebovala.

„Sakra, Ria!" zavrčal práve vo chvíli, keď okolo nás prešla skupina alkoholom podráždených ľudí. „Čo sa stalo?" zopakoval a mňa tá otázka dostatočne vyprovokovala.

„Vieš čo sa stalo? To nechápem ja! Prišla som sem, pretože som verila, že..." mávla som rukou. Chcela som totiž povedať, že som verila, že budeme spolu, ale zdalo sa mi to príliš. „A ty si ma nechal celkom samú kvôli dievčaťu, ktoré vlastne..." rozhodila som rukami. „To je jedno!"

„Nemôžeš..."

Skočila som mu do reči. „Viem, nemôžem sa hnevať. Môžeš ma konečne zobrať domov?" otočila som hlavu a unavene si rukou prešla po tvári. Tony ma rezignovane objal okolo pliec a pobozkal na čelo, nepomohlo to, aj tak som v sebe cítila obrovský zmätok.