Keď som tvrdila, že nie som pripravená, myslela som to naozaj vážne. Nebola som. A vôbec som nevedela ako sa správať a čo je správne, len som sa usmievala a tvárila, že je všetko v pohode.

„Ako si hovorila, že sa to voláš?" opýtal sa Tonyho otec pokojne, natierajúc si na horúcu hrianku čokoládový krém. Bol to starší muž, asi v rovnakom veku ako môj otec. Mal guľatú tvár, veľké oči a šedé vlasy. Na čele sa mu pri rozprávaní rysovala hlboká vráska, ktorá ho robila oveľa desivejším než v skutočnosti bol. Tony po ňom rozhodne zdedil unikátnu výšku a široký úsmev.

„Victoria Grayová, pane," odpovedala som a trocha si odpila z pomarančového džúsu.

Zvyčajne som raňajky do seba tlačila ako malé prasa, ale tentokrát som sa snažila správať disciplinovane a slušne. Všetci okolo stola totiž na mňa upriamovali svoju pozornosť, aj napriek tomu, že sa to snažili zakryť. Najviac pozornosti mi venovala Tonyho mama. Žena, ktorej moja mama nesiahala ani po päty. Už na prvý pohľad, keď ku mne pristúpila a zdvorilo mi podala ruku, mi bolo jasné, že slušná výchova je v tejto domácnosti nesmierne dôležitá. Čakala som nenávistné pohľady a uštipačné poznámky, ale namiesto toho som sa dočkala úsmevu a milých slov, až som sa musela uistiť, či sa mi to náhodou iba nezdá.

„Si dcéra Davida Graya však?" opýtal sa po chvíli premýšľania.

„Áno," prikývla som a trocha neisto sklonila hlavu, nebola som totiž pripravená na tento typ otázok.

„Dave je fajn," kývol hlavou a opäť sa široko usmial, presne ako Tony, Emma a Luke. Do pekla tu aj s celou rodinou a ich dokonalými úsmevmi!

„Ocko ty poznáš Riinho ocka?" spýtala sa Emma a ja som si pokojne vydýchla, že sa na chvíľu pozornosť všetkých obrátila smerom k nej.

„Áno, je to môj obchodný partner," vyslovil a mne zovrelo hrdlo. Väčšina otcových obchodných partnerov mi totiž vôbec nebola sympatická. Boli to namyslení snobi a grobiani, ktorí trávili celý večer pitím vína a nezmyselnými konverzáciami. Z týchto schôdzok odchádzali poznačení alkoholom a veľmi nervózni.

Takmer som vďačne vykríkla, keď všetci okolo stola utíchli a venovali sa jedlu. Zmohla som sa len na nemý pohľad smerom k Tonymu, ktorého ruka hovela na mojom stehne a neskutočne ma upokojovala. Pohľad mi však neopätoval a naďalej sa venoval jedlu. A to najhoršie prišlo ako náhle z úst Tonyho otca vyšla tá najmenej očakávaná otázka, v dejinách neočakávaných otázok.

„Počul som, že sa tvoji rodičia budú rozvádzať, je to pravda?"

Ostala som na neho nemo civieť, neschopná akejkoľvek inej reakcie. Vedela som, že ak pozná môjho otca, bude poznať aj jeho súkromný život, ale že to nechá zájsť až tak ďaleko a opýta sa ma otázku nad ktorou som ani neuvažovala, som nečakala.

Našťastie zakročil Tony, ktorý ma rýchlo schmatol za ruku, akoby vytušil, že to potrebujem a nahnevane pokrútil hlavou. „Fakt otec? To je jediné čo ťa napadlo?"

Pán Cooper však len mykol plecom a chechtavo sa rozosmial. „Nechcem znieť akoby som vyzvedal, ale tvojmu otcovi, Ria, by rozvod určite prospel."

„Odpusť si takéto reči Marcus," zahriakla ho Tonyho mama a on zase len mykol plecom. „Prepáč Ria, zdá sa, že môj manžel netuší ako sa zdvorilo správať voči hosťom."

Sklonila som hlavu a zhlboka sa nadýchla, aby som tak prekonala narastajúci hnev. Nechcela som pred všetkými vybuchnúť, hlavne nie pred Tonym, pretože som si bola istá, že mu na týchto hlúpych raňajkách dosť záleží.

„Ak sa tvoji rodiča rozvedú," začala Emma a šťastne pritom zatlieskala. „Naši si ťa adoptujú."

„Takto nefunguje, krava," odvetil Luke a Em sa nahnevane napaprčila.

„Môžte to prestať riešiť?" skríkol Tony a všetci ako na povel stíchli. „Ďakujem!" Naklonil sa bližšie ku mne, až sa mi jeho pery dotýkali ucha a ticho pošepol. „Vydrž to prosím."

„Nemôžem," šepla som cez stisnuté zuby a on ma chlácholivo pobozkal na krk. To celkom stačilo na to, aby som sa oprela o stoličku a pokračovala v jedení raňajok. Lenže bolo mi úplne jasné, že Tonyho otec, teda Marcus svoju krutú spoveď len začína.

„Tvoja sestra..."

„Kate," prikývla som, keď úmyselne na chvíľu stíchol.

„Och áno, Kate," zasmial sa a ja som stuhla očakávaním, čo bude ďalej. „To dievča musí otcovi robiť neskutočnú radosť,však?"

„Určite," šepla som.

„Plánuje pokračovať v otcovom biznise ?" spýtal sa a venoval mi svoju plnú pozornosť.

„Určite," zopakovala som.

Vtedy do debaty vkročila aj pani domu, otázkou, ktorá mi zobrala dych. „A čo ty Ria? Čo plánuješ po škole? Na akú univerzitu pôjdeš?"

Och áno.

****

„Nebolo to až také hrozné," uisťoval ma Tony, keď zaparkoval auto priamo pred mojim domom. Bola som rozhodnutá vbehnúť dnu, hodiť sa na posteľ a úprimne sa rozplakať, ale namiesto toho som si oprela hlavu o sedadlo a zmučene vzdychla.

„Že nie?" ironicky som sa zasmiala. „Obaja ma určite nenávidia."

„Netrep," zasmial sa a odopol si pás. „Na prvýkrát to bolo celkom slušné."

„Celkom slušné?" vykríkla som a rukou si zakryla tvár. Ostatné slová som mumlala priamo do dlaní. „Bolo to úplne hrozné. Tvoj otec by bol radšej keby bola na mojom mieste Kate a tvoja mama si myslí, že som dievča, ktoré nemá budúcnosť. Celkom slušné!"

„Nepreháňaj to," hlaholil ma. „Chce to čas."

„Chceto minimum ďalších stretnutí," zamrnčala som a on sa zase rozosmial.

„Netušil som, že ti tak záleží na tom, čo si o tebe budú myslieť moji rodičia."

„Jasné, že mi na tom záleží!" skríkla som a odtiahla si ruky od tváre Tony ma bleskovo chytil za jednu z nich a potiahol k sebe. Nechápala som o čo sa snaží, ale nakoniec som sa ocitla na jeho kolenách.

„Pozri Ria," usmial sa. „Moji rodičia sú tí najväčší snobi v okolí, nemôžeš očakávať, že ťa príjmu do rodiny, len preto,že krásne vyzeráš. To chce čas," zopakoval no moje myšlienky ostali visieť na slovách- krásne vyzeráš.

„Myslíš,že..."

Nedokončila som, pretože mi klasicky skočil do reči. „Nie ja si to nemyslím," pokrútil hlavou a pobozkal ma bradu. „Ja to viem a hlavné je, že ťa mám rád ja a moji súrodenci. Trištvrte rodiny máš rozhodne v kapse," zazubil sa.

Mám ťa rád.

Moje srdce od radosti urobilo trojité salto a telo zaliali milióny zimomriavok.

„Prečo všetko čo povieš... je správne?" zašepkala som a sklonila hlavu, tak aby sme sa o seba opreli čelami.

„Pretože," nadýchol sa a zatvoril oči. „Pri tebe akosi viem čo povedať."

Urobila som presne to isté čo on a šťastne vydýchla. Nechápala som ako ma jeho prítomnosť dokáže tak upokojovať, keď som pred pár minútami cítila obrovský hnev, ale dokázal to bez zbytočných slov, len tak... zázrakom.

„Môžem ťa dnes večer zobrať von?" opýtal sa šepotom po dlhých minútach ticha.

„To ako rande?"

„To ako rande," prisvedčil a obaja sme sa od seba odtiahli, len preto, aby sme namiesto čiel spojili naše pery.