Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

34.kapitola

„Ty si vedel, že prídem, však?" spýtala som sa Tonyho, keď sme sa po skončení filmu, ruka v ruke vybrali hore do jeho izby.

Otočil sa smerom ku mne a široko sa usmial. „Nie, ale tušil som to," prikývol.

„A čo by si robil..."

Skočil mi do reči. „Kebyže si neprišla?"

Kývla som hlavou a pozorne ho sledovala, zatiaľ čo on spojil pery do úzkej priamky, následne ich od seba odtiahol a prešiel si po nich jazykom. Bolo to také.. ach.. dych berúce.

„Dával som ti čas do jedenástej," zamumlal, otočil sa a zase ma ťahal za sebou.

Keď som za nami zatvorila dvere a Tony rozžal svetlo, dostala som zo seba tú najhlavnejšiu otázku.

„A keby som neprišla?"

„Prišiel by som ja," vzdychol a jemne sa usmial. To mi stačilo na to, aby som sa usmiala rovnako ako on.

„Je tu jedna vec, ktorá ma trápi už od začiatku," začala som a rukami si prešla po tvári. Bola som unavená po takmer dvojhodinovom filme, ktorého polovicu som strávila s hlavou v Tonyho hrudi. Dávalo mi to veľkú dávku sebazaprenia, aby som z toľkých príjemných pocitov, ktoré vo mne kolovali, nezaspala. A navyše bolo by to celkom trápne zaspať priamo pred zvedavými očami Emmy a Luka.

„Spusť," zasmial sa a potiahol ma za ruku až k posteli, na ktorú dopadol ako prvý a mňa stiahol vedľa seba. Ležali sme na chrbte s pohľadmi upretými na strop, ale stále sme sa držali za ruku.

„Si vôbec skutočný?" dostala som zo seba a krátko pokrútila hlavou.

Tony chvíľu mlčal, akoby uvažoval čo odpovedať, no nakoniec sa zachichotal a spustil hlasný výbuch smiechu. „To čo je za otázku?"

Nahnevane som skrčila obočie, že ma neberie vážne a hneď som ho aj buchla do ramena. „Celkom normálna, vzhľadom na okolnosti!"

„Tak fajn," upokojil sa a voľnú ruku si pridržal na perách, aby tak zastavil smiech.

Opäť som ho buchla do ramena. „Ja len, zdá sa mi to divné.. to ako sa ku mne správaš, akoby si presne vedel čo kedy potrebujem. Si milý, pozorný..."

„Prestaň Ria," prerušil ma a zase sa rozosmial. „Privádzaš ma do rozpakov."

„Anthony!" hlesla som a moja päsť sa opätovne ocitla pri jeho ramene, no tentokrát ju chytil, otočil sa nabok, tak aby na mňa mohol pozerať a na perách sa mu pritom pohrával úsmev.

„Je to normálne, že sa takto správam," vysvetlil mi, uvoľnil jednu moju ruku a tou svojou mi prešiel, až k vlasom. „To ľudia robia, keď im na niekom záleží."

„A tebe na mne záleží?" zahabkala som roztrasene. Dýchala som prirýchlo a srdce mi bilo ako splašené.

„Doteraz ti to ešte nedošlo?" opýtal sa a jeho výraz tváre sa premenil na vážny.

„Nie som zvyknutá, aby..."

„Ja viem," prerušil ma ticho a naďalej sa mi pohrával s vlasmi.

To mi ako odpoveď celkom stačilo, zatvorila som oči a ponorila sa do ticha, ktoré panovalo všade okolo nás. Emma odišla spať ako prvá, oprávnene, pretože ju Tony vyhodil a Luke nasledoval krátko po nej. Obaja šomrali a dookola opakovali, že je to nespravodlivé, no nakoniec to vzdali a s hlasným- dobrú noc- sa odobrali do postelí. My s Tonym sme ešte chvíľu zostali, až kým sa obývačku nenaplnili posledné tóny Harryho Pottera a následne sme to vzdali aj my. Pri spomienke na krpcov sa mi na perách objavil úsmev, bolo zvláštne ako ľahko ma dokázali akceptovať.

„Môžem vedieť prečo sa usmievaš?" ozval sa Tony a ja som si uvedomila, že ma ešte stále pozoruje a ten úsmev mu musel pripadať ozaj zvláštny.

„Ja len," nadýchla som sa a prudko otvorila oči, pohľad sa mi okamžite stretol s tým jeho. „Máš skvelých súrodencov."

„Rád by som povedal to isté," zasmial sa a ja som ho hravo štuchla do rebier. „Ale musím priznať, že aj ty sa im páčiš, ešte nikoho tak neprijali ako teba."

Trocha som sa zamyslela a následne ho častovala otázkou, ktorá sa mi zdala najvhodnejšia. „Pod pojmom nikoho myslíš svoje bývalé frajerky?"

Tony sa usmial a pokrútil hlavou. „Nepredstavoval som im svoje frajerky, bolo to nanič nikdy som totiž so žiadnou nevydržal dlhšie ako pár týždňov."

To tvrdenie ma trochu zmiatlo a preto som ostala ticho, ale v hlave sa mi odohrával vytrvalý boj, ktorý viedol k hlbokým úvahám. Takže Tony mal veľa priateliek a krátke vzťahy, nič výnimočné s jeho výzorom a správaním, či sa mýlim? Nech odpoveď bola akákoľvek, nemohla som si pomôcť a cítila som sa ublížene. Netúžila som byť len ďalšou...

Tony akoby vycítil načo myslím a okamžite spustil. „Prepáč, Ria, tak som to nemyslel.. teda myslel, lebo taká je pravda, ale s tebou je to niečo úplne iné."

Mykla som plecom a venovala mu úsmev. „Neospravedlňuj sa, keď si ma krpcom predstavoval ešte sme spolu nič nemali, takže..."

„Lenže teraz máme," prerušil ma a sklonil hlavu tak, aby sa naše čelá dotýkali. „Sú veci, ktoré ešte o mne nevieš, Ria. Existujú ľudia, ktorí by ti o mne mohli veľa rozprávať a to nie práve v dobrom. Ale teraz som tu a som tu s tebou, a práve na tom najviac záleží."

Zatvorila som oči a vdýchla jeho dokonalú vôňu. „Aký si bol?"

„Pred tým?" šepol a moje prikývnutie mu stačilo na to, aby pokračoval. „Keď zomrel Marcus," na chvíľu stíchol a ja som poslepiačky nahmatala jeho líce a jemne ho pohladila. „Stal som sa človekom, ktorého by si nechcela poznať."

„Bolo to vážne až tak zlé?" pošepla som.

„Stratiť brata?" odpovedal mi a mňa prekvapilo ako presne vedel, čo túžim vedieť. „Akoby si stratila kúsok seba, dôležitú časť svojho bytia."

Obaja sme stíchli a každý z nás sa odobral do svojich myšlienok.

„Tony?" oslovila som ho a on ticho zahmkal. „Nezáleží na tom aký si bol pred tým," otvorila som oči a pozrela mu do tých jeho. „Pretože teraz si to najlepšie čo sa mi kedy stalo."

Toto moje priznanie vôbec nebolo také ťažké ako som si myslela, že bude. Tony sa zatváril prekvapene, akoby odo mňa neočakával žiadne takéto slová v blízkej budúcnosti,ale napokon si vzdychol a pomaly sa sklonil až k mojim perám.

Chvíľu zotrval na tom istom mieste, perami sa vôbec nedotýkajúc tých mojich, ale netrvalo mu to dlho a úplne zničil tú neviditeľnú medzeru medzi nami. Okamžite som sa ocitla pod ním, s jednou rukou v jeho vlasoch a druhou na svalnatej hrudi.

Tie jeho sa pustili do skúmania mojich kriviek a všetkých nedokonalostí, ktoré som si ako malá vyčítala. Nezaháľala som a pomaly svoju ruku viedla dole jeho hruďou, užívajúc si pevné svalstvo schované pod tričkom. Tony mi vzdychol do pier a keď som sa spokojne usmiala, využil to ako dokonalú príležitosť ochutnať ma jazykom. Bolo to prvýkrát, čo som niekomu dovolila zájsť až tak ďaleko a vôbec som to neľutovala, aj keď som si zo začiatku nebola istá, či to čo robím, vôbec robím správne, ale Tony sa neodtiahol, takže som nemohla byť až tak zlá, či? Cítila som sa však úžasne, akoby ma konečne niekto chápal a chcel takú aká som. Jeho pery, bozky, ruky... všetko čo urobil, povedal znamenalo pre mňa veľa.

Nakoniec sme sa však museli od seba odtrhnúť, pretože sme sa obaja potrebovali nadýchnuť. Načo nám je vôbec vzduch, keď máme jeden druhého?

Tony s úsmevom oprel čelo o moje a zatvoril oči, akoby cítil všetko to čo ja. Radosť, pochopenie a predovšetkým šteklenie v podbrušku.

„Ria," zachrapčal a ticho pokračoval. „Záleží mi na tebe, hrozne mi na tebe záleží."

Chystala som zo seba dostať tie isté slová, ale on vstal, potiahol ma za ruku, až som stála oproti nemu a vtisol mi na čelo nežný bozk. „Prespíš tu, však?"

Neodpovedala som, táto otázka totiž nepotrebovala odpoveď, aj tak bolo už dosť neskoro a domov by som takto v noci sama nešla. Takže som len prikývla, načo ma znovu pobozkal a následne odišiel. Nechávajúc po sebe len svoje tričko, ktoré si priamo predo mnou vyzliekol.

V posteli sme skončili po pol hodine ustavičného doťahovania o zubnú kefku. Navzájom sme sa objali, chvíľu sa bozkávali a následne sme sa ticho dívali jeden na druhého.

A môj život...bol perfektný.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro