Najzložitejšou ľudskou vlastnosťou sú výčitky svedomia. Myšlienky, ktoré nám nedajú spávať a nútia nás premýšľať dookola o tej istej veci. A niečo podobné som zažívala aj ja. Výčitky svedomia a strach, že sa mi to nepodarí urovnať. Aspoň to mi hýrilo hlavou cestou k Tonyho domu.

Bolo niečo po deviatej večer, keď som sa konečne upokojila, prestala plakať a uvedomila si, že to nemôžem nechať len tak. Nakoniec som na seba navliekla prvý sveter, ktorý sa mi dostal do ruky a rozbehla sa dole schodmi, kde som najprv musela otcovi vysvetľovať pobyt v riaditeľni a následne ho vrúcne prosiť, aby ma pustil von. Chvíľu zaháľal, zaujímalo ho totiž prečo som taká uplakaná, ale nebol čas na rozprávanie, preto som len mávala rukou a on chápavo prikývol.

K Tonyho ulici som kráčala pešo, trvalo mi to takmer celú hodinu. No čerstvý vzduch mi pomáhal urovnať si to všetko v hlave. Pripravovala som si trápne príhovory a zároveň som sa triasla strachom, že to nezvládnem, alebo že to nedopadne podľa mojich predstav. Dvere mi otvorila Emma, s úsmevom na tvári, v pyžame a s pohárom v ruke.

„Ahoj Ria," pozdravila ma a široko sa usmiala rovnako ako to často robí aj jej brat.

„Ahoj," kývla som hlavou. „Ja... Prišla som za Tonym. Je doma?"

Obzrela si ma od hora až nadol a jej úsmev sa o čosi rozšíril. „Odkedy prišiel domov nie je s ním žiadna reč. Na každého len vrčí a stale trieska dverami. Má to niečo spoločné s tým, že si plakala? Vy ste sa pohádali?"

Ostala som ticho a zmohla sa len na chabé myknutie plecom, otázky tohto typu totiž neboli práve tie, ktoré som túžila odpovedať Tonyho jedenásťročnej sestre.

„Najprv som si myslela, že mu zase začína puberta, ale potom som to pochopila. Minule sme sa o tom rozprávali s kamarátkami v škole a nikdy nám nedošlo, že aj chalani môžu niečo také takto prežívať," rozhodila rukami a následne ich zase spustila k telu.

Nevedela som čo jej odpovedať, preto som len ticho stála a sledovala ju pohľadom. Bola asi o hlavu nižšia ako ja, štíhlej postavy a dlhé hnedé vlasy mala zastoknuté v drdoli. V očiach mala podobnú farbu ako Tony a úsmev celkom rovnaký. „S kým sa to tu stále vykecávaš, takto v noci?" ozval sa z diaľky Lukeov hlas a následne spoza dverí vykukla aj jeho hlava. „Ach, to si ty," zamrmlal a venoval mi jemný úsmev.

Niečo s touto rodine bolo rozhodne zlé. Stále sa usmievali. Všetci.

„Ahoj, Luke," pozdravila som ho a silene sa usmiala.

„Prečo stojíš tam vonku? Poď dnu, pozeráme film," kývol hlavou a Emma sa k nemu rozradostene pridala. Mala som čo robiť, aby som si to cestou do obývačky nerozmyslela a nerozutekala sa do Tonyho izby. Nakoniec som sa však posadila k obom „malým" Cooperovcom na obrovský gauč a svoju pozornosť upriamila na zapnutý plazmový televízor.

„Čo to vlastne pozeráte?" spýtala som sa po dlhšej chvíli.

Emma sedela kúsok odo mňa a Luke sa rozvaľoval na koženej fotelke, kde si svoju samotu značne užíval.

„Vyberala to Em, takže to určite bude niečo strašne romantické, plné spevu a šťastných párikov. Tým chcem naznačiť, že to bude typická disney sračka," utrúsil Luke a zatváril sa znechutene.

„Náhodou," vyhŕkla Emma a ruky si prekrížila na hrudi. „Mám oveľa lepší výber než ty a stavím sa, že Ria si takisto pozrie radšej niečo romantické, ako tvoje akčné, bojové blbosti!"

V tom nemala celkom pravdu, Ria by si radšej pozrela Harryho Pottera.

„To sú všetky jedenásťročné dievčatká také žhavé pre romantiku? Myslel som si, že to začína v neskoršom veku," vyslovil zamyslene a následne mykol plecom.

Emma na neho fľochla nahnevaným pohľadom a následne sa otočila smerom ku mne. „Máš rada romantické filmy, však?" zdvihla obočie a rýchlo zažmurkala, akoby na mojej odpovedi závisel celý jej život. A na to som vôbec nebola zvyknutá.

Neexistuje niekde kniha s názvom- Ako odpovedať na otázky jedenásťročnému dievčaťu, ktoré dospelo ešte skôr než vy? Ak niekde existuje takáto zbierka, rozhodne ju potrebujem.

„Samozrejme," kývla som hlavou a venovala jej úsmev, hneď po mojom vyhlásení šťastne vykríkla a namierila svoj drobný ukazovák smerom k Lukeovi.

„Ja som ti to hovorila! Hovorila! Hovorila! Beee!"

Pocítila som potrebu okamžite reagovať a tak som vyhŕkla prvú myšlienku, ktorá mi zišla na um. „Ale nepohrdnem ani akciou a bojmi, ak sú v mierovom zmysle neškodné."

Na to obaja súrodenci stíchli, zadívali sa jeden na druhého a vybuchli smiechom.

Prvý sa dosmial Luke, no stále mu trhalo kútikmi pier, postavil sa a prešiel k veľkej stene plnej DVDčok. „Keďže si dnes náš hosť máš právo voľného výberu."

„Áno," zatlieskala nadšene Emma. „Vyber si, vyber!"

„Harry Potter?" opýtala som sa a mierne očervenela, keď ma obaja prepálili nechápavými pohľadmi. „No čo," mykla som plecami. „Mám rada Harryho Pottera."

„Tak fajn," utrúsil Luke a pustil sa do hľadania. „Ktorú časť?"

„To nechám na vás," zamrmlala som a oboch ich počastovala jemným úsmevom.

Vedela som, že už je dosť neskoro a ja som prišla k nim z úplne iného dôvodu, ale ich prítomnosť som si užívala, rovnako ako si oni užívali moju. Teda aspoň sa tak tvárili.

„Kde máte vôbec rodičov?" spýtala som sa, keď Luke zhasol svetlá, usadil sa späť na svoje miesto a na obrazovke sa práve začínala prvá časť môjho obľúbeného filmu.

„V práci," odpovedali naraz a následne sa zase chvíľu hádali, že nie je slušné skákať jeden druhému do reči. Po čase sa však všetko naokolo upokojilo, krpci utíchli, film sa začal a ja som sa spokojne oprela o kopu vankúšov. Neuvedomovala som si, že mi je až tak dobre, až kým sa mi na perách nevytvoril širokánsky úsmev. Lenže tá najpríjemnejšia situácia nastala, niekde v strede filmu, keď sa gauč vedľa mňa prehol a následne mi do nosa udrela známa, dokonalá vôňa.

Tony.

Trocha som sa roztriasla, neistá si tým čo povedať, alebo urobiť, ale Tony konal tak spontánne ako vždy. Oprel sa len pár centimetrov vedľa mňa, nahmatal moju ruku a pevne ju spojil s tou svojou.

Zastavilo mi to srdce a aj dýchať bolo oveľa ťažšie ako kedykoľvek pred tým. Napokon som otočila hlavu nabok, pritlačila sa bližšie k nemu a oprela si čelo o jeho hruď. Pocítila som ako sa mu zrýchlil tlkot srdca a úprimne ma potešilo, že aj ja v ňom spôsobujem takéto divy. Aspoň v tom nie som sama.

„Je mi to ľúto," šepla som mu do trička a on mi rukou pohladil chrbát.

„To je v poriadku," zachrapčal a ľahko ma pobozkal na vlasy.

V tej chvíli som niečo pochopila, niečo čo zmenilo celý môj dovtedajší svet, v ktorom som naivne žila. Uvedomila som si, že nie je správne človeka súdiť podľa toho s kým sa rozpráva. Nie je správne ho od seba odtláčať a nedovoliť mu dostať sa k vám bližšie. Nie je to správne. Vedela som ako sa Tony cítil, keď som sa k nemu správala ľahostajne a nenávistne, cítil sa ako ja. Ako ja, vždy, keď sa so mnou niekto nechcel rozprávať, pretože som bola menej ako Kate. Vždy, keď ma niekto využil len preto, aby sa dostal bližšie k nej. Tony urobil to isté, len presne naopak. Využil Kate, len preto, aby sa dostal ku mne a ja som sa správala ako ona, vždy, keď ju otravovali ľudia s ktorými nechcela mať nič spoločné. Bola som chladná, vypočítavá mrcha.

„Chýbal si mi," zašepkala som slová, ktoré mi chodili po hlave celý deň. Naozaj mi chýbal.

Vo vlasoch som zacítila ďalší bozk, sprevádzaný ďalším a ďalším. „Aj ty si mi chýbala."

Nezáležalo na tom, čím sme si museli prejsť na začiatku, no v tom momente som pochopila, že mi na Tonym záleží oveľa viac než som predpokladala.