Zvyšok dňa sa podobal na tú najhoršiu drámu v celom mojom živote. Najprv som kvôli meškaniu na hodinu dostala pätnásť minútové kázanie od profesorky angličtiny, že aké je neslušné, keď dievča ako ja mešká, vraj je to nelojálne, nehanebné a raz a znova(!) detinské. Bla. Bla. Bla.

Moje ľahostajné postávanie ju rozohnilo ešte viac a napokon ma vyhnala z triedy priamo do riaditeľne. Tam ma čakalo to isté. Najprv reči o tom, kde sa podelo to slušné, milé dievčatko Victoria Grayová a následne nechápavé povzdychy a kázania, ktoré skončili tým najhorším znením.

„Je mi to ľúto, Victoria, ale budem musieť kontaktovať tvojich rodičov."

Áno, to je tá najhoršia veta, ktorú nikdy netúžite počuť z úst človeka, ktorý ma na starosti celú školu. Okamžite som sa pustila do ospravedlňovania a prosíkania, ale nepomohlo a musela som opustiť miestnosť pre „záchvat hyperaktivity."

Vedela som, že sa ocko nenahnevá, ale aj tak som si nechcela pokaziť dobré meno, ktoré som si dlhé roky tak schopne vytvárala.

Sakra.

Hneď na to som na záchode zistila, že nastal deň „D", alebo týždeň, ktorý mi dievčatá tak strašne nenávidíme. Takmer som sa prepadla pod zem, samozrejme od hanby, pretože práve v ten deň som si na seba navliekla mikinu, ktorá mi nesiahala ledva pod zadok. Nakoniec som si ju musela obmotať okolo pása a zvyšok dňa stráviť sprevádzaná trápnymi pohľadmi.

Po hodine som sa na chodbe narazila do Kate. Najprv zanadávala, fľochla na mňa nahnevaným pohľadom a napokon urobila niečo, čo som vôbec neočakávala.

Usmiala sa. Široko a až príliš milo. Na mňa!

„Ahoj," pozdravila ma a hravo mávla rukou.

Ostala som na ňu civieť prekvapená a celkom šokovaná.

„Si v poriadku?" spýtala som sa napokon a ona sa nasilu rozosmiala.

„Zdá sa ti, že sa mám zle?"

„To som sa práve nepýtala..."

Skočila mi do reči a jemne ma buchla rukou do ramena. „Prajem ti krásny zvyšok dňa." S tým ešte raz zamávala mojim smerom a ladne odkráčala za Amy a Mirandou, ktoré ju čakali pri skrinke a na niečom sa dobre zabávali.

Ani som sa nepohla. Tušila som totiž, že niečo naozaj nie je v poriadku a Kate mala niečo za lubom. Vtedy ku mne zboku dobehla Cam, schmatla ma za ruku a potiahla do najbližšej triedy. Tam sa poobzerala, či sme naozaj samé a zatvorila za sebou dvere.

„Čo sa stalo, že sa takto správaš?" opýtala som sa a posadila sa na prvú lavicu, ktorá sa mi dostala pod zadok.

„Ty mi povedz," odsekla a pokrútila hlavou.

„Spravila som niečo zlé?" nechápavo som nadvihla obočie a naďalej ju sledovala zmäteným pohľadom. Cam sa posunula bližšie ku mne, ruky si prekrížila na hrudi a rozzúrene vzdychla.

„Nemyslela som si, že si až taká..." prehltla a pokrútila hlavou. „Čo ťa k tomu viedlo?"

Opäť som nechápavo rozhodila rukami a ona stisla pery.

„Ako si to mohla Tonymu urobiť? Tak krátko potom čo ste sa dali dokopy?"

„O čom to sakra hovoríš?" skríkla som rozhnevane.

„Netvár sa, že nevieš!" zrúkla mojim smerom a rukami sa chytila za hlavu. „Všetci o tom hovoria!"

„O čom hovoria?"

„O tebe!" zakričala a otočila hlavu, aby sa uistila, že nás nikto neruší. „Ria, preboha.. fakt som to od teba nečakala, ja viem, že som tvoja kamarátka, ale Tony ťa... okej, to je jedno, ale toto si nemusela!"

„Do čerta!" zrevala som a vstala. „O čom to stále hovoríš?"

„O tom, že si hodinu strávila na záchode s Joshom Braymenom a robili ste tam dosť nepekné veci!"

„Čože?" spýtala som sa neschopná ani kričať, ani nadávať, ani dýchať.

To. Vážne. Sa. Môj. Život. Začína. Uberať. Týmto. Smerom?

PREČO?

„Netvár sa akoby si o tom nevedela," odsekla Cam znovu a jej hlas ma donútil opäť sa posadiť na pôvodne miesto.

„Vyhodila ma z triedy," šepla som s pohľadom upretým do zeme. V triede bolo počuť len moje bľabotanie a Cammine zrýchlené dýchanie. „Bola som v riaditeľni a následne na záchode, ale nerobila som tam nič z toho čo si spomínala. Veď ani vôbec neviem kto je Josh Brayman, preboha."

Keď som zdvihla pohľad Cam sa na mňa dívala akoby zvažovala, či mi veriť.

„Miranda hovorila, že vás videla vychádzať..." vzdychla a mne to stačilo, aby som pochopila, prečo sa Kate správala tak milo.

„Aha!" uznanlivo som kývla hlavou. „Takže ty si okamžite uverila niečomu čo povedala tá..."

„Ria!" zahriakla ma Cam, ešte skôr než som zo seba stihla dostať vhodnú nadávku. „Neverila som jej, ale... chápeš."

„Nie," pokrútila som hlavou a rukami si zakryla tvár. „Si predsa moja kamarátka, najlepšia kamarátka, mala si prísť za mnou a spýtať sa ako to v skutočnosti je!"

„Prepáč," vzdychla a jazykom si navlhčila pery. „Vážne si to nebola ty?"

„NIE!" zvrieskla som a rukou si prešla po vlasoch. „Ja ju zabijem, vážne ju zabijem!"

Postavila som sa a rozbehla na chodbu, nechávajúc za sebou výkriky, ktorými sa ma Cam snažila privolať späť. Bolo mi zle z toho ako mohla uveriť takej banálnej nepravde, len kvôli tomu, že o tom rozprávala celá škola. Veď sme predsa kamarátky!

Na chodbe som zastala priamo pred Kate, ktorá vtipkovala spolu so svojimi dvoma dokonalými prototypmi, keď si všimla ako na ňu nahnevane zazerám nenútene si vzdychla a tým upriamila na nás dostatočne veľkú pozornosť. Skrátka, dívali sa všetci, aj upratovačka.

„Ria," oslovila ma a široko sa zazubila. „Čo ťa sem privádza?"

„Ty jedna... mrcha," vypľula som a pristúpila o ďalší krok, načo sa Kate zasmiala a pokrútila hlavou.

„Odpusti si ten slovník, krpec, môže ťa niekto začuť," vzdychla a mávla rukou.

„Je mi to jedno," zavrčala som a prebodla ju vražedným pohľadom.

„Čo ťa sem privádza?" zopakovala a silene sa usmiala.

„Budem rada," skrčila som obočie. „Keď tvoja verná slúžka odvolá to čo zo seba dostala, skôr než jej nejako ublížim!"

„Wrr," naznačila a všetci naokolo sa zasmiali. „Niekto tu má zrejme svoje dni."

Aké.. výstižné, ozvalo sa mi v hlave ironicky.

„Lenže, čo je pravda... to sa nedá odvolať," vydýchla Kate a rukou si uhladila vlasy. „Miranda ťa videla a Josh to potvrdil, čo viac chceš?"

„Ty dobre vieš, že to nie je pravda!" skríkla som. „Okamžite to odvolaj!" S tým som sa vrhla jej smerom, ale v strede pohybu, práve, keď sa moje päste ocitli vo vzduchu, ma niekto chytil za pás a pritiahol k sebe.

„Pokoj, tiger," ozvalo sa mi pri uchu a moje nahnevané kopanie a škrabanie rázom ustalo.

Kate sa zadívala najprv na mňa a následne na Tonyho a krátko mykla plecom. „Zdá sa, že si ešte nepočul..." začala spevavo, ale Tony ju nahnevane prerušil.

„Počul," odsekol a potiahol ma dozadu. „Dosť trápny pokus," dodal a hneď na to sa pustil do kroku, spolu so mnou, čo mu dávalo dosť zabrať, keďže som spočiatku vôbec nespolupracovala.

„Prečo si ma nenechal, aby som jej niečo urobila?" odvrkla som nahnevane, keď sme sa posadili do auta a Tony naštartoval.

„Pretože by to bolo hlúpe," oponoval a na chvíľu sa na mňa zadíval. „Si v poriadku?"

„Vyzerám tak?" odpovedala som protiotázkou a on sa poškriabal na zátylku. „Moja sestra si o mne vymyslela totálnu lož, ktorá bola poslednou kvapkou a keď som sa jej to snažila vrátiť, zbabelo si ma odtiahol!"

„Tak prepáč, že som ti nedovolil, aby si sa do nej pustila, keby som tušil, že to berieš takto nechal by som ťa tak," zaironizoval a zakrútil volantom, ignorujúc červenú na celkom prázdnej križovatke.

„Presne to si mal urobiť," vybuchla som. „Nechať ma tak!"

„A čo by si tým vyriešila?" spýtal sa rovnako zlostne ako ja.

„Všetko! Konečne by som si to urovnala a mala by som pokoj!"

„Skôr naopak!" skrčil obočie a preradil rýchlosť. „Iba by si všetkým potvrdila, že tie reči, ktoré o tebe vedú sú pravdivé!"

„Aj ty im veríš však?" opýtala som sa urazene a Tony od hnevu stlačil dlane v päsť.

„Jasné, že tomu neverím!"

„Tak prečo si ma potom nenechal konať?" zvreskla som.

„Pretože to bolo hlúpe!" odpovedal, ale jeho hlas znel rovnako vysoko ako môj.

„Aha," prekrížila som si ruky na prsiach. „Tým chceš povedať, že som hlúpa hlupaňa, ktorá koná hlúpo!"

„Nie! O bože, prečo práve ja?" vzdychol a zadíval sa na bezoblačnú oblohu.

Neviem, či som v tej chvíli cítila naozaj takú zlosť, alebo to spôsobovali prudké zmeny nálad, ale zostala som ticho, až do chvíle, kým sme nezabočili na našu ulicu. Pri dome som vyskočila z auta, rozhodnutá Tonyho ignorovať, pretože som sa potom všetko cítila urazene. Nie kvôli tomu čo povedal on, ale z dôvodu tých blbých rečí, zlého dňa a všetkého naokolo.

Počula som za sebou jeho kroky a nakoniec ma chytil za ruku a otočil k sebe. Nevládala som sa na neho ani pozrieť, pretože som mala oči zaliate slzami, ktoré sa mi tam náhle objavili.

„Choď domov Tony," šepla som zronene.

„Nikam nejdem," odsekol a potiahol ma bližšie k sebe. „Ria, my dvaja sme v poriadku, takáto banalita nás predsa nemôže.. rozhádať."

Nahnevane som sa od neho odtisla. „Banalita? Ľudia v škole si o mne budú myslieť, že som obyčajná štetka a ty to nazveš banalitou?"

Tony zanadával a opäť pristúpil bližšie, no ja som cúvla a pokrútila hlavou.

„Choď domov, Tony!" zopakovala som a konečne zdvihla pohľad. Okamžite som to však ľutovala, pretože sa mi naskytol pohľad, ktorý ma doslova zranil ešte viac ako celé tie reči. Tony sa totiž na mňa díval tak skormútene a žalostne, až ma to nepríjemne bolelo.

„Prosím," zašepkala som napokon a priložila si ruku na ústa, potláčajúc vzlyk. Nečakala som, že ma zase zastaví, keď som sa rozbehla domov, odomkla dvere a následne ich za sebou zabuchla.

Skončila som v posteli, s balíčkom vreckoviek, uplakaná a ubolená. Neschopná robiť nič, len myslieť na to ako som zo svojho života možno odtlačila jedinú osobu na ktorej mi záležalo.