V ten deň som už dobrú náladu naozaj nemala. Najprv mi ju pokazila Kate a jej veselí spoločníci a neskôr sa do mňa pustila aj Grace, pretože Cam nemohla udržať zatvorené ústa a správala sa naozaj neadekvátne svojmu veku. Vyvádzala ako trojročné dieťa na pieskovisku, a to si fakt nerobím žarty.

Nakoniec som ju musela poslať preč, načo na mňa nevďačne zagánila, vraj som jej prekazila plány na úprimný rozhovor, ktorý so mnou chcela viesť.

„Som tu pani Nicolnsnová!" zakričala som do prázdneho priestoru úzkej chodbičky a zatvorila za sebou dvere.

Keďže som mala plné ruky nákupných tašiek vybrala som sa priamo do kuchyne, kde som sa hodlala ich všetky zložiť. To by sa však nemohla stať nasledovná situácia.

Najprv som sa hlúpo potkla o drevený prah dverí, načo ma tak strašne zabolel palec, že som zo seba spustila kopu primitívnych nadávok.

Hneď na to spoza rohu vyskočila pani Nicolnsnová s hlasným „Bú!"

To celkom stačilo na to, aby som sa zľakla a celý nákup spustila z rúk.

„Na niečom sme sa predsa dohodli!" vykríkla som pozerajúc na pohromu okolo seba. Všade na dlážke sa povaľovali krabice s mliekom a potraviny. „Toto snáď nie je možné!"

Pani Nicolnsnová sa vedľa mňa nevinne zasmiala. „Nič sa predsa nestalo, dievčatko."

„Nič sa nestalo?!" skríkla som a rozzúrene rozhodila rukami. „Takmer ste mi spôsobili infarkt!"

„Takmer," odvetila a pomykala útlymi plecami. „To sa nepočíta."

Ticho som zavrčala a pustila sa do upratovania. „Nechápem ako môže byť niekto vo vašom veku tak hyperaktívny, je to vôbec možné?"

„Všetko je možné, dievčatko," povedala a v jej hlase bol počuť úsmev. „Aký si mala dnes deň?!"

Vypustila som zo seba dramatický povzdych, načo sa zasmiala a ja som sa k nej na malý moment pridala. „Nič výnimočné, len zvyčajné problémy, veď viete, maličkosti."

„Poznám ťa už pár rokov, Ria, mne nemusíš klamať, čo sa stalo tentokrát?"

Musela som uznať, že jej vyjadrenie bolo namieste. Pani Nicolnsnová ma naozaj poznala niekoľko rokov, odkedy sme sa tu s rodičmi pred desiatimi rokmi nasťahovali. Vtedy z nej bola ešte čiperná mladá pani, ktorá milovala svoju rodinu a bola ochotná pre nich urobiť všetko. Keď jej však za pár rokov zomrel manžel, celkom osamela. Deti nemala, teda aspoň tak mi to kedysi vysvetľovala a od vtedy som nenašla odvahu pýtať sa na viac, nieže by ma to nezaujímalo, len som nechcela rozpitvávať staré jazvy.

„Kate ma dnes znovu nahnevala," vzdychla som po chvíli, keď už všetko bolo na svojom mieste.

„Aké prekvapivé," zatiahla ironicky, čo ma okamžite rozosmialo. „Čo to bolo tentokrát?"

Až kým som sa upokojila po krátkom záchvate smiechu pustila som sa do vysvetľovania. Opísala som jej takmer celú situáciu, dokonca aj skreslený pohľad toho chalana, načo milo zdvihla obočie, zahvízdala, čo vyvolalo moju okamžitú červeň a keď som jej vysvetlila, čo bolo skutočným dôvodom jeho pohľadov, hlasno sa rozosmiala.

„Vždy som vedela, že niečo v sebe máš," smiala sa a neveriacky krútila hlavou.

„To nie je vtipné," osopila som sa na ňu, no nemohla som sa ubrániť malému úsmevu.

„A bol aspoň pekný?"

Celkom ma zaskočila. „Kto?"

„No ten chlapec, bol pekný?" pýtala sa a oči jej žiarili ako svetielka na vianočnom stromčeku.

„Neviem, nevšimla som si," mykla som plecom, na čo som si od nej vyslúžila nechápavý pohľad.

„Dám ti do života jednu radu dievčatko, takéto veci si treba všímať. Chlapci si tiež všímajú vzhľad dievčaťa, ktoré sa im páči, preto je celkom prirodzené, že aj ty budeš hľadať to, čo sa ti páči."

„Akoby som si mala z čoho vyberať," zamrmlala som ironicky a prevrátila očami.

„Stačí povedať, ak sa nepáčil tebe, mne sa možno zapáči, ešte nie som taká stará, že by som si nemohla užiť s chutným zajačikom," potešene spľasla rukami a veselo sa zaškerila.

„Pani Nicolnsnová, preboha! Toto fakt nemusím počúvať!" vykríkla som a zapchala si uši, cez malé škáry prstov mi do nich prechádzal jej tichý smiech.

*

V noci som sa zobudila na neznesiteľný rámus. Najprv som si myslela, že sa mi to len sníva, keď však buchot neutíchal a situácia sa čoraz zhoršovala, stratila som nervy.

Vyskočila som z postele ako nahnevaný tiger, spala som len niekoľko hodín, vlasy som mala jednoznačne rozhádzané na všetky strany, pyžamo pokrčené a určite mi nepríjemne smrdelo z úst. Najprv som to nechcela riešiť, no keď mi došlo, že rodičia nie sú doma, mierne som sa vyľakala.

Mama pracovala ako sestrička v nemocnici a otec bol niekoľko dní na služobnej ceste. Takýto stav mi väčšinou vyhovoval, nemusela som sa s nikým hádať a všetky argumenty som viedla iba s Kate, tá však bola šikovnejší oponent a vždy naše spoločné hádky zázrakom vyhrala.

K téme.

Z nočného stolíka som zhrabla telefón, obula som si šľapky, navliekla župan a pomaly otvorila beztak dosť vrzgajúce dvere. Na chodbe bola úplná tma, viedla ma po schodoch až na dolné poschodie, ktorého chodbu lemovalo slabé svetlo vychádzajúce z kuchyne. A presne z nej sa šírili aj tie podivuhodné zvuky. Niekto sa tam smial (všetci si domyslime kto!), lenže na moje vlastné prekvapenie nebola jediná. Spoločnosť jej robil druhý hlas, ktorý som vôbec nepoznala.

Akoby ma niekto kopol, ako vrtuľa som preletela (takmer doslovne) do kuchyne a nahnevane som skríkla. „Čo to má znamenať?!"

Naskytol sa mi zvrátený pohľad. Moja sestra sedela na kuchynskej linke, v rukách držala balíček popcornu, veselo húpala nohami a podľa toho ako ju trieskalo zo strany na stranu som usúdila, že je opitá.

Pekne.

Oproti nej stál chalan. Najprv som si zvykala na silné svetlo, preto som jeho tvár zo začiatku nemohla celkom definovať. Keď sa mi však vyjasnilo pred očami všetky kúsky domina, do slova a do písmena popadali. V mojej kuchyni, na mojej dlážke, oproti mojej sestre stál on. Ten chalan z kaviarne, ktorý ma pred tým tak nenáročky pozoroval. Až v tom momente som si uvedomila, že pani Nicolnsnová mala naozaj pravdu a teraz by predo mnou tancovala šťastný tanček. Ten chalan bol kus. Slabo hnedé vlasy mal rozcuchané, tak aby nepôsobili ani ako krátke, ani ako dlhé. Jeho pery zdobil opäť ten široký úsmev, ktorý mu v lícach vytváral roztomilé jamky. On, narozdiel od Kate pôsobil celkom vyrovnane a triezvo.

„Ty si to dievča z kaviarne," vyhŕkol prekvapene ukazujúc na mňa prstom.

„A ty si ďalší hlúpy chalan," vzdychla som neskrývajúc sklamanie. Naozaj si maličká časť mňa želala, aby vo svete existoval niekto normálny, kto by konečne chápal aj mňa. Viem, dramatické.

„Och," prekvapene otvoril a zatvoril ústa, nakoniec si ruku priložil ku srdcu a zatváril sa ubolene. „To zranilo moje ego."

Ignorovala som jeho trápne divadielko a svoju pozornosť som obrátila ku Kate. Tá si veselo hmkala nejakú pesničku a naďalej sa tvárila, akoby svet okolo nej vôbec neexistoval.

„Ty si vážne tá najmenej inteligentná osoba na tomto svete Kate!" vykríkla som, až mi zadunelo v ušiach. „Ukážeš sa tu uprostred noci, na mól opitá spolu s nejakým debilom, ktorý netúži po ničom inom, len sa ti dostať do nohavičiek! Myslela som si, že máš viac rozumu!"

„Tak počkať," ozval sa namosúrene spomínaný debil. Otočila som hlavu späť k nemu, práve vo chvíli, keď si ruky prekrížil cez hruď. „Nikto sa tu nikomu nechce dostať do nohavičiek, som tu len preto, že tvoja kamarátka sa opila a nikto z mojich, ani jej priateľov ju nechcel zobrať domov, preto som sa toho ujal."

„Tak po prvé," rozhodila som rukami. „Toto je moja sestra, nie moja kamarátka. A po druhé aké šľachetné gesto, vôbec som netušila, že typy ľudí ako ty vôbec niečo také dokážu!"

„Mala by si mi ďakovať a nie sa tu rozkrikovať ako hysterka!" oponoval a mňa prešla všetka chuť na hádky, no nemohla som ho nechať vyhrať, to by bolo až príliš jednoduché víťazstvo, a práve vo chvíli, keď som sa chystala vymyslieť ten najvhodnejší argument roka sa Kate rozbehla na záchod.

Na to, že bola opitá bežala celkom rovno a za pár sekúnd sa už domov ozývali dávivé zvuky.

„No pekne," zamrmlala som a unavene som si prešla daňou po tvári.

Uvedomila som si, že som v kuchyni ostala úplne sama v spoločnosti človeka, ktorého vôbec nepoznám.

„Prepáč, že sme ťa zobudili," vyslovil šepotom, čím ma dokonale prekvapil. „Nemal som v úmysle spôsobiť taký hluk, ale tvoja sestra je čudná povaha." Pokojne prešiel okolo mňa, pričom sa mu na perách pohrával chabý úsmev. Chystal sa odísť, no ešte pred tým sa otočil a chvíľu sa na mňa zamračene díval. „Inak, vôbec som neplánoval dostať sa jej do nohavičiek," pokrútil hlavou akoby neveril vlastným slovám. Určite ho zmáhali pochybnosti.

„To hovorí každý," mykla som plecom.

„Ale nie každý to tak aj myslí," vysvetlil a kývol hlavou smerom ku schodom. „Pokojne sa choď vyspať o Kate sa postarám, koniec koncov, ja som dôvodom prečo si hore."

Tým ma zmiatol už úplne.