„Čo to má znamenať, Ria?!" spýtal sa zlostne otec. „Kam sa podela všetka tvoja zodpovednosť a kde je Kate?"

Zúfalo som pokrútila hlavou.

„Takže ona nie je doma?" zhodnotila mama a poobzerala sa dookola. Využila som situáciu a urobila to isté čo ona. Takmer mi spadla sánka, keď som videla ten neskutočný bordel, ktorý tu zostal. Všade naokolo boli rozhádzané plastové poháre, na zemi sa povaľovali mamine obľúbené sklenené figúrky, ktoré si doviezla z Turecka a v plazmovom televízore bola obrovská diera.

„Toto všetko máš na svedomí ty?" opýtal sa otec znejúc naozaj sklamane.

„Nie," zachrapčala som. „Bola som u pani Nicolnsnovej a keď som sa vrátila..."

„Aspoň nám neklam Ria!" zahučala mama. „Aspoň neklam!"

„Neklamem!" bránila som sa, no povedome som vedela, že tento boj mám predom prehratý.

„Ako si len mohla?" zvreskla mama, pritom ako sa zohla a zo zeme zdvihla rozbitý kúsok čínskej vázy. „Takto nás sklamať, keď sme tu neboli... Čo si si vôbec myslela?"

„Nechápeš?" vzdorovito som si prekrížila ruky na prsiach. „Nebola som doma!"

„To nám chceš nahovoriť, že toto všetko spôsobil niekto cudzí?"

„Bola to Kate!" zakričala som zúfalo a rukou si unavene prešla po tvári.

„Veď ani nie je doma!" oponovala mi mama naďalej zvýšeným hlasom. „Tak je to najlepšie nie? Chovajme sa zodpovedne a všetko to hoďme na staršiu sestru, ktorá ani nie je doma!"

„JA SOM TO NEBOLA!"

„Tak kto potom?" zahučala. „Kto to bol, ak nie ty, Ria?"

„Veď ti to celý čas hovorím, bola to Kate!" pokrútila som hlavou a nahnevane si ju poobzerala. Bolo mi zle z jej správania a z toho, že sa ma vôbec nesnažila vypočuť, či pochopiť. Namiesto toho sa obaja s otcom tvárili, akoby pred nimi nestala ich dcéra, ale úplne cudzí človek.

„Že sa nehanbíš!" fľochla nakoniec mama šepky. „Myslela som si, že si viac zodpovedná."

„A kde si bola ty?" vyhŕkla som. „Kde si bola? A prečo si mi nič nepovedala?! Obaja ste sa z ničoho nič vyparili, bez rozlúčky a bez vysvetlenia! To si hovoríte rodičia?"

„Ty nemáš právo nás poučovať," zamrmlala a opäť sa poobzerala okolo seba. „Aby si vedela, Victoria, toto bol tvoj posledný priestupok. Všetko čo je v dome zničené, zaplatíš a je mi jedno ako!"

„Dobre vieš, že si šetrím na to, aby som si mohla kúpiť vlastný byt!" vybuchla som. „Nemôžeš odo mňa žiadať peniaze, ktoré som si zarobila poctivou prácou!"

Mama sa krátko zasmiala, ľahkovážne pokrútila hlavou a nakoniec sa posadila na koženú sedačku.

„Poobzeraj sa okolo seba," nariadila mi pokojne a ja som urobila ako mi kázala. „Všetko je zničené," zhodnotila a jej hlas znel odrazu akosi roztrasene. „Ty si zarábala tri roky na to, aby si si mohla kúpiť byt a vypadnúť z tohto domu," mrzuto mi venovala pohľad. „Lenže my s otcom sme zarábali celý život, aby ste sa vy s Kate mali dobre. Mala si na to myslieť, keď si sa rozhodla usporiadať party."

„Ja som tu party..."

„To by už stačilo, Ria!" prerušil ma otec a napodobnil mamine pokrútenie hlavou. „Naozaj, stačí."

Ich spoločné správanie a to ako sa všemožne snažili odignorovať to, čo som sa im pokúšala vysvetliť, ma neskutočne nahnevalo.

„Stavím sa, že by ste sa nesprávali takto keby na mojom mieste stála Kate!" trucovito som cúvla dozadu. „Vždy je to o tom, čo urobím ja.. neveríte mi," šepla som a v očiach ma zaštípali slzy.

„V poslednej dobe sa nás život točí len okolo teba!" napomenula ma mama, mieriac na mňa ukazovákom. „Všetky problémy a všetko sa točí len okolo teba!"

„To nie je pravda!" zavrčala som.

„Bola som na služobnej ceste, aby som zarobila viac peňazí, aby si sa aj ty mala dobre a vieš čo sa stane?! V utorok mi zavolá profesor, že moja dcéra sa nevhodne správa, neurobila test z matematiky a na všetkých hodinách nedáva pozor! Myslela som si, že ťa škola baví, Ria!"

„Vôbec tomu nerozumieš!" zvrieskla som. „Nikdy ničomu nerozumieš!"

„Máš pravdu," prikývla a hneď na to aj pokrútila hlavou. „Nerozumiem ako môžeš byť tak sebecká, že zo všetkého obviňuješ vlastnú sestru, v poslednej dobe si toho vykonala až-až, nerozumiem," priznala a zadívala sa na otca. Ten aj naďalej ticho postával, sledujúc celú situáciu, ktorá sa mu odohrávala pred očami.

„Mala by si ísť do svojej izby, Ria," hlesol napokon a úplne sa odo mňa odvrátil.

„Aha," kývla som hlavou. „Takže tak to je. Vy mi neveríte a myslíte si, že to všetko mám na svedomí ja, zatiaľ čo som bola u pani Nicolnsnovej, ktorá je mimochodom jasným svedkom, že som tam naozaj bola. Ale napokon, je to jedno," mykla som plecom. „Aj tak mi neveríte."

„Čo od nás očakávaš?" spýtala sa mama nabrúsene. „Ako by si to prijala ty? Vrátim sa domov a nájdem všetko hore nohami a jediný človek, ktorý..."

„Cítila som sa rovnako," odsekla som. „Úplne rovnako ako ty."

„Nemá to zmysel, Ria," zamrmlal otec. „Porozprávame sa o tom zajtra."

„Nechcem sa o tom rozprávať zajtra," šepla som zronene, cítiac teplé slzy valiace sa z mojich očí. „Nechcem sa o tom rozprávať nikdy. Mali ste svoju šancu," potiahla som nosom a bezradne si vzdychla. „Neveríte mi a to je ten najväčší problém," otočila som sa smerom k dverám, schytila do rúk sivú mikinu a navliekla si roztrhané tenisky.

„Kam si myslíš, že ideš?" opýtala sa mama vstávajúc z gauča. „Máš zakázané všetky vychádzky, až do odvolania!"

„A mne je to jedno!" skríkla som.

„Nikam nejdeš!" prekrížila si ruky na prsiach a váhavo naklonila hlavu.

„Tak ma zastav," zašepkala som a nečakajúc na jej odpoveď som rýchlo otvorila dvere. Ešte som za sebou počula ich výkriky, ale tie zanikli hneď ako som za sebou zabuchla dvere. Vonku ma privítal príjemný teplý vzduch, obrovská tma a bolestivé ticho, ktoré si razilo cestu medzi domami, spôsobujúc na ulici príjemný pokoj. V krku mi medzitým navrela guča, ktorá ma nútila zrýchlene dýchať a vedela som, že sa čochvíľa úplne rozplačem. Vôbec som nevedela kam pôjdem a jediná správna alternatíva sa mi v tej chvíli zdala, až príliš nepremyslená.

„Grayová?" ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sebou prekvapene ucukla.

„Ach, to si ty," zhodnotila som ticho otáčajúc sa smerom k Tonymu, ktorý predo mnou stál oblečený v čiernom, s rukami vo vreckách a s pohľadom tak intenzívnym, až sa mi takmer podlomili kolená.

„Čo robíš tu vonku?" spýtal sa a nechápavo si ma premeral. „A kde je tá party?"

To stačilo na to, aby sa tá nepríjemná guča v mojom krku roztopila a spustila príval sĺz. Nechcela som sa tomu poddať a rozplakať sa práve pred ním, lenže nemohla som tomu pomôcť.

„Hej, Ria," oslovil ma a urobil nepatrný krok dopredu. „Čo sa stalo?"

Zúfalo som pokrútila hlavou a rukami si zakryla tvár, aby nezbadal, že plačem. Lenže po krátkej chvíli som sa roztriasla a rozvzlykala, čo zabilo celú moju nenápadnosť.

„No tak," dobiedzal. „Čo sa stalo?"

Keď však zistil, že mu nehodlám odpovedať, urobil niečo, čo ma úplne šokovalo. Najprv som pocítila na pleci jemný stisk, potom ruku na páse a hneď na to som sa ocitla v objatí.

V objatí, ktoré ma však viac rozplakalo, ako upokojilo.

„To je v poriadku," šepol Tony nakoniec a celé to dovtedy obyčajné objatie nabralo na intenzite. Jeho ruky okolo mňa zosilneli, slová ktoré vravel začali dávať zmysel a môj plač pomaly ustupoval.