Hneď ako som za sebou zatvorila, teda zatreskla, vchodové dvere bola som rozhodnutá urobiť dve veci.

Najprv som chcela všetko vyžalovať rodičom.

No čo aj ja som len človek, ktorý má potrebu so všetkým sa sťažovať, aj napriek tomu, že tým určite nič nevyriešim. A druhá vec bola o trochu náročnejšia, no predsa len o niečo viac vzrušujúca. Preto som neváhala ani sekundu, vôbec som nepremýšľala a z plného hrdla som zvreskla jediné meno človeka, ktorého som v tom momente nenávidela viac ako reklamy v televízií. „KATE!!"

Bola som natoľko nahnevaná, že som si nevšimla množstvo topánok v chodbe a takisto som aj prepočula veľkú vravu vychádzajúcu z jedálne.

V momente, keď môj hlas prekričal hluk, všetko naokolo stíchlo. Lenže na to aby som sa upokojila bolo už neskoro a uvedomila som si to, až keď som si všimla mamin výraz tváre, ktorá vybehla z dverí so skrčeným obočím a nahnevaným výrazom v tvári.

„Čo tu zjapeš?" spýtala sa pomedzi úzko zovreté pery a obdarila ma nechutne zlostným pohľadom.

„Ja len," zasekla som sa a na rýchlo rozhodila rukami. „Kde je Kate?"

„V jedálni," mykla plecom a nechápavo si ma premerala. Využila som príležitosť jej nepozornosti a rýchlo som sa prešmykla popri nej.

Hneď ako moje oči našli vysmiatu Kate, ktorá sa tvárila nesmierne spokojne,sediac za stolom v krátkych večerných šatách, namaľovaná ako kraslica, moja zlosť o niečo vzrástla a ak som do tej chvíle bola nahnevaná, od toho momentu som sa zmenila na hotovú fúriu.

„Ty jedna blbá, hlúpa krava!" vykríkla som skôr než som si to celé v hlave stihla premyslieť.

Na malý moment opäť domom zavládlo dusivé ticho.

A vtedy som si to všimla.

Množstvo ľudí sediacich za našim stolom. Všetky ich pohľady sa odrazu sústredili na mňa a ja som cítila ako sa pod ich váhou doslova prepadám pod zem. Všetci mali na sebe spoločenské oblečenie, pili jedno z maminých obľúbených, drahých vín a o niečom určite diskutovali.

Kde boli, keď som sem prišla? To som natoľko zaslepená hnevom, že všetkých ignorujem?

„Tak to by sme mali," ozval sa jeden muž sediaci hneď vedľa otca. „Toto je tvoja druhá dcéra, Dave?"

Otec ľahko prikývol a sklonil hlavu, akoby nevedel, čo robiť v takejto situácií.

„Ja," začala som. „Nevedela som, že..."

„To je v poriadku," odvetila Kate. „Kľudne pokračuj a ukáž ostatným ľuďom pri tomto stole ako veľmi si vážiš svoju staršiu sestru."

Zovrela som čeľusť, až ma to zabolelo a ticho som zavrčala. „Neprovokuj."

Kate neodpovedala, len sa postavila, upravila si šaty a venovala všetkým pri stole svoj trápny úsmev. „Ospravedlňte ma, hneď sa vrátim."

Chcela som ju nasledovať až do chodby, ale niekto ma prudko schytil za zápästie a odvliekol ma tam skôr než som to stihla aj sama.

„Čo si myslíš, že robíš Victoria!?" skríkla mama šepotom venujúc mi jeden zo svojich typických obviňujúcich pohľadov.

„Ja som nevedela, že tu niekto je!" zamrmlala som na svoju obranu vyhýbajúc sa ich spoločnému pohľadu, ktorým ma náročky prebodávali.

„Ty nikdy nič nevieš!" pokračovala mama a jej hlas pomaly naberal na intenzite. „Ničíš ockovi obchodné jednanie! Uvedomuješ si to?"

Nahnevane som sa vytrhla z jej zovretia, keďže ma držala až prisilno a odstúpila som o krok dozadu, dávajúc si pozor, aby som sa na niečom hlúpo nepotkla. „Kto už ma obchodné jednanie v pondelok?" spýtala som sa rozhadzujúc rukami.

„Tvoj otec!" vykríkla a rukou si frustrovane prešla po tvári. „Čo to je tentokrát?"

„Prosím?"

„Čo sa stalo tentokrát?" nabádala a jej hlas znel o čosi pokojnejšie.

Jej otázka ma prekvapila natoľko, že som takmer nedokázala odpovedať. Nikdy totiž neprejavila ani štipku záujmu o naše spoločné hádky. Jasné, zo začiatku ich riešila, no po čase ju to prestalo baviť a na všetko sa vykašľala so slovami, že si to máme vyriešiť samé.

„Áno Ria," šepla Kate so širokým úsmevom. „Čo sa stalo tentokrát?"

„Prestaň sa tak hlúpo vyškierať," zavrčala som. „Ty dobre vieš čo sa stalo!" obviňujúco som na ňu namierila prstom. „Tento vtip vôbec nebol taký vtipný ako si myslíš!!"

„O čom to hovoríš Ria?" zatvárila sa nevinne.

„O tvojom hlúpom vtipe a o mojich zmiznutých veciach!" skríkla som rozzúrene.

„Ja fakt neviem o čom to trepeš," pokrútila hlavou a jemne sa usmiala.

Hlúpa, hlúpa, hlúpa krava!

„Bolo to detinské a úbohé dokonca aj na tvoje pomeri!" nedala som sa.

Kate sa však aj naďalej tvárila akoby sa jej to vôbec netýkalo. A mňa celá situácia začala unavovať.

„Môžeš mi vysvetliť, Ria," začala mama prezerajúc si ma od piet až po hlavu. „Prečo máš oblečené chlapčenské veci?"

Nahnevane som vykríkla. „Preboha! Veď o tom celý čas hovorím! Kate mi ukradla veci!"

„Tak to určite," zasmiala sa slečna obvinená.

„Nie si tak trochu veľká na to, aby si svoju sestru obviňovala z niečoho tak, trápneho?" opýtala sa mama a ja som nechápavo otvorila ústa.

„Bola to ona!"

„A máš nejaký dôkaz?!" zamrmlala mama unavene.

Mrzuto som pokrútila hlavou.

„Myslela som si," potvrdila a opäť mi venovala pohľad. Tento však nebol nahnevaný, ale zahanbený a vo mne to vyvolalo veľké množstvo zmiešaných pocitov.

„Ria, nemusíš sa hanbiť za svoje činy, veď bolo na čase, aby si aj ty stratila svoj vienok," zašepkala Kate a potešene sa na mňa usmiala. „Len druhýkrát si obleč svoje veci a nie toho chudáka chalana. Stavím sa, že on šiel domov nahý."

„Ty jedna..."

„Choď do svojej izby, Ria!" prerušila ma mama. „A ostaň tam až do vtedy kým si neuvedomíš ako sa správať slušne! Rozumieš?"

Opäť som ostala zarazená. „Ale..."

„Ihneď!" vykríkla a prstom ukázala na miesto za sebou.

„Nič som predsa neurobila!" bránila som sa.

„Pýtam sa na tvoj názor?" zamrnčala a pokrútila hlavou.

Dostatočne vyprovokovaná, urazená a sklamaná som zo seba dostala prvú vec ktorá ma napadla.

„Viete čo?! Vy dve si môžete podať ruky! Ste ako dve ježibaby! Ničíte mi život!"

Bolo mi jedno, že ma „naši" milí hostia určite počuli. Potrebovala som to zo seba dostať a tak to teda šlo von, skôr či neskôr by som to aj tak povedala.

V izbe som pár minút prekonávala svoje temperamentné stavy a všetko som najprv porozhadzovala a potom to opäť dávala na poriadok.

Nakoniec som zo seba stiahla Tonyho šortky, obliekla si svoje vlastné a hodila sa na posteľ rozhodnutá všetko potopiť v myšlienkach pri dobrej hudbe. Bolo iba niečo po siedmej, keď moje viečka oťaželi a ja som zaspala pokojným spánkom v ktorom som nemusela nikoho vraždiť.

******

Ráno som sa zobudila na otravné zvonenie zvončeka, čomu som samozrejme vôbec nechápala

Sprvu som si myslela, že mi zvoní budík, ale mobil na nočnom stolíku naďalej ticho ležal. A to trápne zvonenie vôbec neprestávalo.

„Do čerta," zahrmela som. „Veď už idem!" kričala som pomaly schádzajúc dole schodmi.

Dom bol zaliaty v tichu, z čoho som usúdila, že otec s mamou sú v práci a Kate ešte pokojne spí, čo som mohla využiť, aby som ju v spánku pridusila vankúšom. Hm.

Rozdrapila som dvere a hneď na to aj ústa, keď som si všimla osobu, ktorá sa pokojne rukou opierala o zapínač so zvončekom.

„Čo tu robíš, Anthony?" spýtala som sa unavená a neschopná prejaviť čo i len trošku hnevu.

Tony odtiahol ruku od pôvodného miesta a pokojne sa ňou oprel o drevený rám dverí.

„Čo tu robíš?" zopakovala som.

„Čakám," mykol plecom a krátko si ma poobzeral.

„Veď si povedal, že tu budeš..."

„O pol ôsmej," dokončil za mňa a široko sa usmial. „Je osem, krpec."

„Čože?!" skríkla som a bleskovo som sa zvrtla. „Prečo mi nezvonil budík? Vždy mi predsa zvoní, ešte nikdy som nezaspala, preboha! Čo budem teraz robiť, och, och.. sakra!"

Pocítila som ruku na šiji a opäť som sa zvrtla. „Dýchaj ty hysterka, je len trištvrte."

„Aj tak to nestíham!" skríkla som. „Nič nestíham!"

„Upokoj sa," napomenul ma a krátko pokrútil hlavou. „Hlavne tu nestoj a bež so sebou niečo robiť, ja tu počkám."

Uznala som, že má pravdu a zhlboka som sa nadýchla. „Poď ďalej."

Keď Tony za sebou zavrel dvere, nariadila som mu, aby sa ničoho nedotýkal, načo sa zasmial a ja som nechápala, čo mu bolo také vtipné.

„Hej, Grayová," ozval sa, keď som sa rozutekala hore schodmi. Zastala som v polovici a s očakávaním, čo to bude tentokrát som sa k nemu otočila. „Už včera som ti chcel povedať, že vyzeráš v mojom tričku veľmi sexy, lenže nemal som odvahu. Ďakujem, že si mi ponúkla možnosť vidieť ťa v ňom znovu."

Pohľadom som okamžite smerovala k svojmu tričku a automaticky som sa začrvenala, keď som si uvedomila, že mám ešte stále na sebe to jeho.

„Prepáč, ja.. nemala som v úmysle..." habkala som. „Určite ti ho vrátim."

Tony však len pokrútil hlavou a odzbrojil ma svojim širokým úsmevom. „Môžeš si ho nechať, ako som povedal vyzeráš v ňom sexy, dokonca lepšie než ja," na chvíľku sa zamyslel. „Vlastne nie, až tak nie."