Keď som mala trinásť prvý krát sa mi niekto skutočne páčil. Bol to chalan z môjho ročníka.

James Wallie.

Mal bláznivé blond vlasy, veľké modré oči a na vtedy dosť krivých zuboch strojček. Iným babám sa zdal úplne odpudzujúci a práve to sa mi na ňom tak páčilo. Jednoducho ma tí nádherní, dokonalí chalani nepriťahovali, lebo som podvedome vedela, že ani ja, nepriťahujem ich.

K veci.

James bol však úplný kretén, matematický fanatik a tajne zbieral papierové servítky. Nepýtajte sa odkiaľ to viem! A istým zázrakom, moje naivné zamilované „ja" bolo do neho až po uši, aj keď dodnes neviem, aký to je pocit, niekoho skutočne milovať, v tých rokoch sa to dalo prirovnať k túžbe po cukríkoch, jednoducho ho musíš mať a bodka.

Stalo sa to asi dvadsiateho ôsmeho januára, keď sme si na literatúre mali vybrať partnera, s ktorým budeme spolupracovať celý rok. Nie, nebolo to ako v romantickom filme, že sa ku mne James rozbehol s výkrikom, že bude pracovať so mnou. Práve v ten deň na hodine chýbal. A keďže si mňa nikto nevybral, učiteľka mi priradila jeho. Aké nádherné gesto! V pondelok ho v škole čakalo obrovské prekvapenie. Nahrnula som sa k nemu do lavice, s najväčším úsmevom na tvári, so slušne nacvičeným rozhovorom, ktorý som si poctivo trénovala celý víkend.

Nikoho neprekvapí to, že sa tváril nadmieru zdesene a spočiatku úplne nechápal o čo sa snažím. Lenže aj zázraky sa dejú a z nás dvoch sa časom stali priatelia (po takmer štvormesačnom utrpení v trápnom tichu). Bola som z toho tak nadšená, že som sa pri každom našom rozhovore trápne potila, červenala a hovorila úplne nezmysly. A keď som to všetko nadšene vyrozprávala mame, ktorej som v tej dobe ešte dôverovala, pochopila som, že to bola veľká chyba.

Na druhý deň, mimochodom najhorší deň môjho života, sa nám do cesty postavila Kate.

James okamžite pochopil, že moja sestra je lepšia, atraktívnejšia a zábavnejšia, než ja a preto neváhal ani sekundu a ľahko sa ma zbavil, pričom použil trápnu výhovorku, že mu naše priateľstvo vadilo. Kretén.

Kate na druhej strane, potešená ďalším víťazstvom zmenila Jamesa na chodiaceho manekýna. Do týždňa si ostrihal vlasy, prestal sa zaujímať o matematiku a spálil svoju dlhoročnú zbierku servítok.

Na ďalší týždeň už s Kate hrdo kráčali po chodbách školy, držiac sa za ruky. Áno, začali spolu chodiť, pričom sa denne pretŕčali u nás v obývačke, len aby ma to viac zranilo.

Celé toto peklo, spojené s veľkým utrpením trvalo dva mesiace. Potom Kate Jamesa odkopla, pretože sa jej zapáčil iný chalan.

Maličká dušička vo mne verila, že si ku mne James opäť nájde cestu, ale nestalo sa. Zmenil sa natoľko, že sa mu dievčatá tak povediac, samé hádzali pod nohy.

A to sme mali trinásť.

Preto som sa obávala, čo to bude tentokrát, keď stojím pred takou istou situáciou. Teda až nato, že tentokrát Kate nevie, kto sa mi páči. No za to ja viem, kto sa páči jej.

„To nepovedala," zamrmlala Cam nahnevane, keď som jej vyrozprávala hrôzostrašné zážitky zo sobotňajšieho večera.

„Ale povedala," ozval sa Tony a pokýval hlavou, aby tak celej situácií dodal dramatický efekt.

„Och, Cooper," vzdychla som, pričom som ho zlostne štuchla do ramena. „To neznamená, že keď ti dovolím sedieť pri mojom stole, že ti dovoľujem aj rozprávať sa s mojou najlepšou kamarátkou!"

„Len prikyvujem," bránil sa a so smiechom. „Rozprávaj ďalej..." pokýval rukou a oprel si bradu o päste pritom, ako ma zaujato pozoroval.

Nejakým zázrakom sa opäť ocitol pri našom stole, spolu so svojou malou partiou kamarátov a ja som akosi nemohla odmietnuť jeho prítomnosť. V sobotu mi totiž dosť pomohol a preto som kapitulovala a dovolila mu zaujať miesto vedľa mňa, s podmienkou, že nebude provokovať.

„Budeš to riešiť?" spýtala sa Cam, napichujúc si na vidličku kúsok kuracieho mäsa.

„Nie," pokrútila som hlavou. „Sama dobre vieš, že na mňa tieto jej vyhrážky už dávno nezaberajú a navyše, ona nie je tá, ktorá je na koni."

Už v nedeľu, pri čítaní ďalšej knihy ma napadla zvrátená myšlienka, že by som mohla urobiť to, čo Kate urobila mne. Anthony sa jej páčil, lenže ona sa zrejme nepáčila jemu, preto by bolo úplne jednoduché pustiť sa do vzťahu s takýmto človekom, len preto, aby som jej ublížila, rovnako ako ona stále ubližuje mne. Lenže, narozdiel od nej, ja som človek. Človek so skutočnými citmi, ktorý dokáže ublížiť, no zároveň to strašne ľutuje a urobiť niečo také nevinnému človeku, ktorý s naším sesterským vzťahom nemá nič spoločné, sa mi zdá, až príliš sebecké. Preto som tú hlúpu myšlienku vytisla z hlavy takmer tak rýchlo, ako sa mi tam dostala.

Práve vo chvíli, keď som sa chystala prísnejšie sústrediť na rozhovor prebiehajúci pri stole mi niekto zamával rukou pred očami a ja som sa rýchlo spamätala.

„Zase si mimo, Grayová," zasmial sa Tony a nečakajúc na moju ironickú odpoveď sa pustil do rozhovoru s jedným zo svojich kamarátov. Tí sa tiež akosi podivne stali súčasťou nášho stolovania. Jeden z nich, Hugo, sedel s nami už minulý týždeň. Hravo sa púšťal do rozhovorov, neustále vtipkoval a hlasno sa smial. Nie však so mnou, len s Tonym a Cam, čo som chápala, pretože mne väčšina vtipov dôjde, až po pár minútach.

A dosť ma prekvapilo, keď sa k nám dnes pridal aj druhý Tonyho kamarát, Christhoper alias Chris, chalan, ktorému sa v ten deň, v kaviarni páčila Kate. Nebol však taký nepríjemný ako som očakávala, ba naopak správal sa úplne normálne, až na to, že na mňa v kuse zazeral a časom som mala pocit, že ma porovnáva a hodnotí. Akoby sa mu v hlave prehrávala tá známa otrepaná veta, ktorou nás na návštevách vítala stará mama : „Nechápem, ako môžete byť vy dve sestry."

Ani ja nechápem a hádam ani nikdy nepochopím.

Hneď keď zazvonilo schytila som svoju tašku a prehodila som si ju na plece, rozhodnutá čo najrýchlejšie sa dostať do triedy, zvaliť sa na stoličku a celú hodinu prespať. Niekto však prerušil moje plány, keď som na zápästí pocítila jemný, badateľný stisk.

Bleskovo som sa zvrtla na päte, pričom som sa tej osobe vytrhla zo zovretia a k tomu som sa trápne buchla kolenom o stoličku.

„Opäť máš potrebu sa kvôli mne zabiť, Grayová?" ozval Tony so smiechom a ja som urazene zavrčala.

„Nemusíš ma takto strašiť," pokračovala som rozhnevane, ignorujúc jeho blbý úškrn.

„Chcel som ti len povedať, že ťa dnes beriem domov," vyslovil a zase sa rozosmial, lenže tentokrát to nebolo z dôvodu môjho nešťastia, ale skôr z výrazu mojej tváre.

„Tak to určite," kývla som hlavou. „Zabudni, Cooper."

Pomaly sa prešmykol popri mne a kráčajúc dozadu, čelom stále otočený ku mne, veselo zažmurkal.

„Uvidíme Grayová, uvidíme."