Ak sa doteraz môj duchaplný život podobal trápnym americkým filmom, od toho momentu sa zmenil na ničivú mexickú telenovelu, so skvelým hereckým obsadením.

Nežartujem.

A ja som akýmsi zázrakom bola hlavná postava celej tej nedomyslenej frašky. Netušila som, či je to dobré a či zlé, ale bola som pripravená podať svoj najlepší herecký výkon.

„A vy tu dvaja akože, čo robíte?" spýtala sa Kate nahnevane, nechápavo prechádzajúc pohľadom raz na mňa, a raz na Tonyho. Stála pred nami, s rukami prekríženými na prsiach a s takým prísnym pohľadom, až ma to takmer rozosmialo.

Preto som neváhala vyplývať ani ďalšiu nedbalú sekundu svojho času a pustila som sa do smiechu, úplne zabúdajúc na môj záchvat hnevu spred pár minút. „Tváriš sa akoby si nás prichytila robiť niečo.. nekalé."

„Buď ticho, krpec," oborila sa na mňa. „S tebou sa nikto nerozpráva!"

Zdvihla som ruky, prestala sa smiať a ticho zanadávala.

„Vysvetlíš mi, čo tu robíš s mojou sestrou Anthony?" opýtala sa nabrúsene Tonyho, ktorý stále len ticho sedel a obe nás pozoroval. Po tejto otázke som zdvihla obočie a taktiež som svoj pohľad venovala jemu. Bola som zvedavá na jeho odpoveď, pretože Kate sa tvárila naozaj nahnevane a aj slepému by bolo jasné, že žiarli ako malý, dotieravý pes.

„Nevidíš?" odvetil a v jeho hlase som vycítila nedbalý náznak irónie. „Sedíme."

Kate naprázdno otvorila a zatvorila ústa, a ja som nevedela určiť, či je urazená, vytočená, alebo nechápe, rovnako ako ja.

„Nechápem, prečo sa ku mne takto správaš?" dostalo zo seba nedbalo, rozhadzujúc rukami.

„Pozri," začal Tony s malým úsmevom na perách, ale to, čo sa chystal povedať, ani nestihol dokončiť. Kate sa totiž premenila na ničivé tornádo a ako obeť si nevybrala žiadnu krajinu, ale mňa.

„To všetko je tvoja vina, krpaňa! Celý víkend tu sedíš zatvorená, čítaš knihy a úplne ignoruješ svoju rodinu a potom sa čuduješ, že nám všetkým lezieš na nervy!" vykríkla a zúrivo na mňa namierila ukazovákom.

Ak som sa dovtedy cítila celkom v pohode, lusknutím prsta som padla až na samé dno.

„Nepoučuj ma!" skríkla som rovnako hlasno ako ona, ignorujúc, že práve zvyšujem hlas na potencionálneho zákazníka. „Nič som ti neurobila!"

„Ale urobila!" oponovala roztraseným hlasom, ktorý ma takmer donútil trochu ju ľutovať.

„Nechápem prečo sem pletieš rodinné záležitosti?" opýtala som sa tentokrát o čosi pokojnejšie.

„Pretože môžem!" zahučala. „O niečom sme sa minule bavili, Ria a zdá sa, že si vôbec nepochopila!"

Dostala som zo seba tichý povzdych na znak totálnej nechápavosti a rýchlo som vstala, stavajúc sa jej zoči-voči, pripravená čeliť jej najhorším vyhrážkam.

„Mala by si prestať žiarliť," zavrčala som dívajúc sa jej do očí a to, že bola odo mňa takmer o hlavu vyššia som ignorovala. „Je to až mimoriadne trápne."

Na malý moment som ľutovala, že som to povedala tak priamo, pretože Kate sa na tvári prehnal smutný výraz, ktorý však akoby tam ani nebol, a okamžite ho vystriedal vražedný.

„Ty jedno hlúpe patetické decko," šepla cez stisnuté zuby.

„Ty jedna blbá žiarlivá krava," nedala som sa.

„Zdá sa, že si dovoľuješ až príliš, Ria. Až príliš," pokrútila hlavou a na perách sa jej sformoval úškrn. „Len nezabúdaj, že ti môžem zničiť život, skôr než stihneš povedať, ahoj," dodala a ukazovákom mi pichla do čela. „Takže sa nehraj na takú siláčku, keď vieš, že vôbec nie si silná. Stačí jedno slovo, jeden zlý krok.. a puf, je po tebe."

„Kam ty na to chodíš?" spýtala som sa krútiac hlavou nad logikou jej myslenia. Áno, nemali sme ideálny vzťah, aký medzi sebou majú iné sestry, ale aj nenávisť sa istým spôsobom dá pokladať za formu vzťahu, a navyše sme rodina.

„Nevysmievaj sa mojím slovám, krpec, pretože tvoj smiech ľahko zmením na slzičky a to nie práve šťastia," žmurkla a opäť sa zazubila.

Nie som príliš impulzívny človek, ale v tej chvíli som jej mala chuť všetky tie dokonalé zuby vyraziť. Hah, žartujem, tú chuť mám takmer stále.

„Dovoľ mi opýtať sa jednu otázku," zamrmlala som. „Je to skvelý pocit vidieť, že ťa niekto nechce?"

„Ty mi povedz," zasmiala sa a rukou si upravila vlasy. „Ja nie som tá, ktorá tu ešte v živote nemala chalana. Máš veľké skúsenosti s týmito pocitmi odmietania, nie? Sama si ich predsa zažila toľkokrát!"

„Ty..."

„Hou- hou-hou," zamávala rukami. „Brzdi, krpec! Hádam som neublížila tvojej malej dušičke, či áno?"

„To by stačilo, Kate!"

Nie, tieto slová nevyšli z mojich úst.

Nie, ani som sa ich nechystala povedať, ale Anthony Cooper mal zrejme celkom iný zámer. V tom hneve som úplne pozabudla, že stále sedel za stolom a celý náš rozhovor určite zvedavo počúval, a to som do života naozaj nepotrebovala.

„Viem, že by som sa nemal starať do vašich rodinných záležitostí," povedal a ja som prvýkrát v živote videla na jeho tvári mierne nahnevaný výraz. „Ale toto mi vážne stačilo."

Kate stisla pery a nahodila výraz absolútneho neviniatka. „Prepáč, moja sestra vie byť niekedy veľmi náladová!"

„Mala by si ísť domov, Kate," odvetil pokojne a potom urobil niečo úplne nečakané. Chytil ma za predlaktie a stiahol ma na kreslo vedľa toho jeho. Ignorujúc môj nechápavý pohľad predo mňa posunul šálku s čokoládou a venoval mi široký úsmev.

„Čo- čo to robíš?" opýtala som sa zase tú istú otázku, ktorú mám v jeho prítomnosti tak v obľube.

Jeho odpoveď však zanikla v hlučnom tresku dverí.

„O bože," vzdychla som, keď som si uvedomila, že Kate už nestojí pred nami, ale nahnevane kráča dole ulicou. „Ona mi zničí život."

„A nebude jediná," prikývol stále sa usmievajúc.

Ten idiot.

„Prečo si to urobil?" spýtala som sa dookola si pripomínajúc, že nič zlé sa mi predsa nemôže stať.

Tony mykol plecami a hlasno sa zachechtal. „Poviem ti jedno Ria, tvoju sestru moc nemusím."