Jej život bol zmiešaný, ale nikdy tak veľmi ako vtedy v ten deň, kedy prišiel Oliver pre svoje veci k nej domov.

Od rána sa cítila fajn, celkom sa tešila, že sa veci konečne polepšia, no čím viac sa hodina posúvala, tým viac bola nezvózna.

Nedokázala myslieť na školu, aj keď mala notebook pred sebou a učitelia vyvolávali jej meno. Potom sa rozhodla, že skúsi niečo upiecť a možno jej to pomôže prestať myslieť na to, že sa vo dverách čo nevidieť objaví jej "čoskoro ex priateľ".

Myšlienky v nej hlodali tak veľmi, že sotva pocítila nejakú zmenu strachu, ktorú cítila, keď vošla do supermarketu. Tentokrát nebol len tam, bol v nej. Tíško si tam sedel a ohlodával si nechty.

Bola práve pri pokladni, keď jej zavolal. Ako si myslela, že jej zavolá práve v nevhodnú chvíľu.

Zavolala mu späť, až keď všetko vložila do tašky a pláteneho vrecka, ktoré nosievala na chrbte a vyšla z obchodu.

"O chvíľu som tam," povedal smutne.

"Skoro si uvedomil," povedala si flegmaticky.

°°°

Otvorila mu dvere a prebehla ho pohľadom.

Vyzeral o mnoho viac smutnejšie ako obvykle.

Mal na sebe čiapku čiernej farby, oranžovú mikinu, na ktorej mal rozipsovanú bundu.
Čierne rifle mu zdobila veľká kovová reťaz, no teraz si nebola istá, či to bola tá, ktorú mu kúpila ona.

Na chrbte mal ruksak naprataný na prasknutie, takže vyzeral trochu ako korytnačka. Smutná korytnačka s červenou ružou v ruke.

Pozrel jej do očí, ale potom ich rýchlo spustil na jej tenisky.

Síce takto stáli len pár sekúnd, no pre nich to boli minúty.

Pocítila nával sentimentu a nedokázala ho neobjať. Potom sa vzdialila, ustúpila od dverí, aby mu naznačila, nech vstúpi.

"Cody .. ja..," zlomil sa mu hlas.

"Už je neskoro," snažila sa byť silná, hoci ju bolelo ho takto vidieť.

"Viem, že som ti ublížil. Odpusť mi to, prosím ťa, daj mi ešte šancu, láska."

"Nemôžem, čo to nechápeš?"

"To kvôli nim? Prečo dávaš na ich rady, nepočúvaj ich, počúvaj seba," horlivo jej dohováral.

"Nechápeš, že už to necítim tak, ako vtedy?" Povedala.

Podišiel k nej, chytil jej líca a pobozkal ju.

Vytrhla sa.

"Vieš, že to nie je správne, Oliver," vedela, pretože počas ich bozku nič necítila. Akoby tie motýliky, ktoré jej vždy veselo poletovali v žalúdku zrazu zomreli.

"Už ťa nedokážem milovať tak, ako predtým. Ublížil si mi veľmi, zlomil si mi srdce. Pochop to prosím," pokračovala.

Neprestal, presviedčal ju, až kým sa nezvečerilo.