Niekedy sú veci tak, ako by sme chceli. Vtedy je všetko v poriadku a sme šťastný.

Ale niekedy sú momenty, kedy nie sú takéto ideálne.

Nemusí to však znamenať, že sú tieto veci zlé. Niekedy nám totiž pomôžu. Ukážu nám veci z iného pohľadu, ako sme ich predtým vnímali, a že nie všetko, čo chceme, je pre nás dobré.

Akoby nás stráži neviditeľná sila, ktorá vie, akým smerom sa náš život vydať a keď nadíde správny čas, jednoducho prehodí smer, ako výhybku na koľajniciach.

Ako keď sa cítime zle a potom zistíme, že máme chrípku, alebo tak. Lenže toto nie je liečenie tela, ale duše.

Pretože duša vždy ide ďalej, musí ísť.

Aj tá najsilnejšia bolesť raz povolí. Aj keď sú vzlyky silné a celé telo bolí. Aj keď oči pália, všetko raz prejde.

Krása života je v tom, že napriek tomu, že jednu chvíľu vezme veľa, vie veľa vrátiť.

Aj keď sa cítime akokoľvek zbytočne, vždy je aspoň tá jedna osoba, ktorej by ublížil náš odchod. Ktorá sleduje naše utrpenie a chce pomôcť. Vždy je aspoň jeden človek.

Každá bolesť nás urobí silnejšími a odolnejšími.

Ako tie momenty, kedy sme plakali, keď sme si odreli kolená a teraz plačeme, keď sa nám lámu srdcia.

Nikdy nesmieme zabudnúť na to, aký je každý človek, síce niekedy maličký, potrebný pre tento celok. Pre tento svet.

Ako hviezdna obloha. Jedna hviezda by nemala silu a krásu bez ostatných. A keby jedna z nich zhasla, nebo by už nebolo nikdy rovnaké ako predtým.

Pamätajte, ste dôležitý a nenahraditeľný.

Ľúbim vás všetkých ❤️

Kiko343