„Podľa mňa to tu vyzerá fantasticky," povedala mama, sotva sme zastali pred vysokou bielou budovou, ktorá mala byť mojim novým domovom. „Ešte aj prírodu máš na okolí krásnu."

„Byť na tvojom mieste, tešil by som sa Clara. Určite tu budeš spokojná." Mykla som plecami nad otcovými slovami, pričom Orion mi napoly spal v náručí. Oni dvaja sa pobrali ďalej, aby si okolie poriadne prezreli, ale ja som sa nedokázala pohnúť. Veci sme pre teraz nechali v aute, aby sme sa najprv porozhliadli, ale podľa mňa sme mali ísť rovno ku mne na izbu a bolo by. Takto ma okolie až moc miatlo a nútilo vrátiť sa okamžite domov. Bolo to síce fajn, aspoň kúsok prírody sa našiel, ale...zdala sa mi príšerne cudzia, rovnako ako všetko naokolo.

„Zjavne sme naozaj dorazili," zašepkala som sama sebe, pričom som ale cítila tú hroznú úzkosť, ktorá sa vznášala vo vzduchu všade naokolo mňa. Počasie bolo celkovo chladné, fúkal nepríjemný vietor a ešte aj mraky, ktoré sa mi vznášali nad hlavou hovorili, že dnes nás ešte čaká dážď. Brala by som ale, keby som mohla zaspávať pri poriadnej búrke. Možno by mi to pripomenulo domov a miesto, ktoré tak dobre poznám.

V tom danom momente som sa totiž cítila nesmierne stratene. Akoby som zostala sama vo veľkom svete, kde je tak ľahké sa stratiť, alebo sa vybrať zlou cestou. Decká v mojom veku, alebo o niečo staršie, ktoré som naokolo zazrela ma desili tiež. Bála som sa, že mám na čele napísanú svoju diagnózu, ktorá ma zas izoluje od každého a ja skončím bez kamarátov, presne ako doteraz. Cúvnuť som ale už nemohla. Stála som pred budovou internátu, ktorý odteraz musím brať ako domov a pokúsiť sa zorientovať v novom prostredí čím skôr. Inak...inak to nepôjde.

Možno ak sa pustím naplno do blogovania, odľahne mi a dostanem z hlavy veľa chaotických myšlienok, ktoré sa teraz plietli jedna cez druhú. Som predsa Kanadský lev, ktorý sa nesmie báť ničoho, čo mu príde do cesty...

Pokračovanie nabudúce...

A sme na konci :) tu sa na chvíľu s Clarou rozlúčime a v druhej short story na ktorú je odkaz v komentári, vás zoznámim s našou druhou hlavnou postavou :) snáď si Rodericka obľúbite a budete sa následne tešiť už na začiatok tej pravej story :) pre teraz ale naozaj ďakujem za podporu...veľmi si jej vážim lásky :* ♥♥