„TaeTaeeeee ja ich chcem už zdobiť.” fňukol som.

Tie včerajšie perníčky sa podarili. Na to aký bol potom bordel tak naozaj dobré sú.

„Počkaj.” usmial sa a ukázal mi recept na niečo.
„Čo to je?” dvihol som nechápavo obočie.
„Recept na polevu.” usmial sa.
„Si si istý, že chceš robiť vlastnú polevu so mnou po tom, ako to včera dopadlo s tou múkou?” dvihol som obočie.

„A prečo nie? Veď neporiadok sa dá upratať keď tak.” pousmial sa.
„Faaaaajn.” pozrel som sa na recept a vytiahol som potrebné ingrediencie.
„No ťažké by to nemalo byť.” usmial sa.
„No s mojimi schopnosťami nikdy nevieš.” zamumlal som.

Tae sa trochu zamračil. Nechápavo som sa naňho pozrel.

„Nehovor, že si neschopný ani v nepresnom výraze.” zamračil sa.
„Prečo?” naklonil som hlavu na stranu.
„Pretože to nie je pravda.” povedal.

Ďalej som tú vetu už nevyslovil radšej a začal som robiť polevu.

-

„Konečneeeee.” usmial som sa, keď som vytiahol polevu z chladničky a vyzarala, že bude dobrá. No samozrejme, že až na druhýkrát sa podarila.

„No tak poď skúsiť nejaké perníčky nazdobiť hm?” usmial sa.

Vzal som si perníček v tvare srdiečka a začal som ho zdobiť. Poleva sa vydarila a my sme nazdobili väčšinu perníčkov. S Taem je sranda.

No na to, že je ráno a ja som potajme písala kapitolu na telesnej tak si myslím, že je celkom dobrá.