„Už ti je lepšie?” spýtal sa Tae.
„H-hej.” zamumlal som a postavil som sa z postele.

Aby ste pochopili. Zobudil som sa asi pred hodinou s teplotou. No úžasné je to. Akurát dnes sme chceli ísť von.

„Lež. Urobím ti čaj.” povedal Tae, ale ja som zakrútil hlavou.
„Jimin. Ľahni si pokiaľ chceš aspoň navečer niekam ísť.” pousmial sa.
„T-tak fajn.” zamumlal som.

Tae šiel dolu a ja som zaspal asi okamžite.

-

Zobudil som sa okolo druhej. Cítil som sa už lepšie, a tak som šiel dolu sa napiť.

„Ako ti je?” spýtal sa z ničoho nič Tae.
„L-lepšie. ” zamumlal som a zároveň ma trhlo z toho, ako som sa zľakol.
„Prepáč nechcel som ťa vydesiť. ” pousmial sa.
„V p-pohode.” napil som sa.
„Vážne?” spýtal sa.

Prikývol som a urobil som si čaj.

„Poď si ľahnúť na gauč a zapálime sviečku na venci dobre?” pousmial sa Tae.
„Ale chceli sme ísť von.” fňukol som.
„Pôjdeme zajtra ak ti bude lepšie.” pousmial sa.
„Tak fajn.” zamumlal som a zapálil som dve sviečky na adventnom venci, ktorý sme vyrobili.

Do večera sme ležali na gauči. Teda hlavne ja lebo Tae by ma asi ukameňoval keby sa pohnem. Ale som rád, že tu nie som sám.