Tae šiel preč, keďže by bolo divné ak by tu bol, keď už prišli rodičia. Zvítal som sa s nimi. Porozprávali sme sa. Bolo mi dobre s nimi, ale chýbal mi Tae.

Momentálne som pomáhal mamine variť.

„Ja som včera zabudol napiecť..” fňukol som.
„Zlatko to nevadí.” usmiala sa mamina.

Chcel som piecť s Taem. Mrzí ma, že som na to zabudol.

„Ale urobil si peknú výzdobu? Kto ti pomáhal? Jungkook je preč všakže?” pozrela sa na mňa s miernym úsmevom.

Mňa zalial pot. Asi by nebolo najlepšie jej hovoriť, že mi pomohol Taehyung. Ale bohužiaľ mi nič iné nenapadlo.

„U-uum n-no pomohol mi kamarát. Taehyung toho nepoznáte. ” zamumlal som.

Keď mi doplo čo som vlastne povedal, tak ma skoro porazilo.

„A odkiaľ je? Možno by si nám ho mohol predstaviť.” usmiala sa mamina.
„O-on šiel včera domov a býva ďaleko t-takž-že n-nema moc čas.” zamumlal som.
„Dobre teda.. ale si nejaký čudný Minie.” povedala a podozrievavo si ma prezrela.

S najväčšou pravdepodobnosťou ma prekukla.. klamanie mi nikdy nešlo.

-

Až do večera bola divná atmosféra, no napokon som sa uvoľnil aj ja.

„Idem sa nachvíľu prejsť.” dal som obom pusu na líce a obutý som zmizol vonku.

Šiel som ďalej od domu a obzrel som sa okolo. Nikto nebol vonku.

„Tae prosím vráť sa mi ešte.” vydýchol som do ticha.
„Myslíš, že by som ťa len tak opustil a este bez toho, aby som si prevzal svoj darček?” ozvalo sa za mnou.

Otočil som sa naňho a objal som ho. Pozrel som sa naňho.

„U-um vážne chceš vedieť môj darček?” spýtal som sa a Tae prikývol.
„Anu drobec.” usmial sa.

Obával som sa, no napokon som nabral odvahu a pobozkal som ho. Tae bol zaskočený, no po chvíli mi to opätoval. Zrazu mi ostalo teplo. Čo bolo veľmi divné, keďže Tae aj keď bol v "ľudskej podobe" tak bol studený.

„A práve si sa dozvedel, či sa môžem stať človekom späť. Odpoveď je áno drobec.” usmial sa.
„T-takže..” smrkol som.
„Anu drobec.” usmial sa a objal ma.

„Toto je najkrajší darček.” zamumlal som.