„Dobre mami. Papa. Aj ja vás.” pousmial som sa a zložil som.
„Mamina?” pousmial sa Tae a ja som prikývol.
„Mhm. Volala, že v sobotu prídu.” usmial som sa.

Tešil som sa, že prídu rodičia na Vianoce, ale z druhej strany som sa netešil na Vianoce, pretože Tae tu už potom nebude.. Pre niekoho je to možno iba nejaký vianočný duch.

Ale pre mňa je Tae kamarát. Aj keď ho nikto iný nevidí. Bude mi chýbať. Zažil som s ním veľa dobrých zážitkov. Pomohol mi piecť, vyzdobiť dom, kúpiť a ozdobiť stromček, naučil ma háčkovať.

Mám ho rád. Keby tu nebol, tak by som asi celý čas kým by som bol sám, iba ležal a nič nerobil. Možno sa pýtate, že prečo by som len ležal? No.. nemám rád, keď mám ísť sám von, alebo niečo robiť sám.

Niežeby som nič sám nerobil, ale je iné keď viete, že je niekto doma a niečo robíte, a keď nikto nie je doma a vy niečo robíte.

„Tae.. ja nechcem aby si odišiel po vianociach.” zamumlal som.
„Neboj sa Jiminie.” pousmial sa.
„Čo ťa vráti späť ako človeka?” spýtal som sa.
„Už si sa pýtal drobec, ale ja neviem. Ale neboj sa. Neopustím ťa len tak.” tajomne sa pousmial.