„Môžeš sa stať späť človekom?” zamumlal som do ticha.
„U-uh.. pravdepodobne. Teda zrejme no.. prečo sa pýtaš?” pozrel sa na mňa.
„Ja len, že.. keby si bol človek tak by si tu po vianociach mohol ostať..” zamumlal som potichu.

„Neviem Jiminshii. Chýbal by som ti?” spýtal sa a ja som jemne prikývol.
„Neboj sa. Aj keby som sa človekom nestal, vždy tu budem s tebou hm?” pousmial sa.
„Mhm.” pousmial som sa.

„Nechceš ísť niečo piecť hm?” usmial sa.
„M-m. To chcem potom.. aby to mali rodičia keď prídu, aspoň trochu čerstvé.” zamumlal som
„Tak čo chceš robiť hm?” pousmial sa.

„Neviem.. niečo si pozrieť?” zamumlal som.
„Počkaj tu. ” usmial sa a odišiel z obývačky.

O chvíľu sa vrátil a v rukách držal nejakú vlnu a nejaké tyčky.

„Skús niečo háčkovať hm?” usmial sa.
„Ale ja neviem háčkovať.” zamumlal som.
„Pomôžem ti neboj.” usmial sa.

Prikývol som

-
Po asi štyroch hodinách sme mali hotovú polku čiapky. A to som väčšinu robil ja.

„Šikovný si Minie.” usmial sa.

Pousmial som sa. Ďalej sme mali pustený film a ja som sa snažil dokončiť tú čiapku.